KSKE 16 CoE 83/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/83/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611213668 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611213668.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Dopravní podnik města Pardubic, a. s., Teplého 2141, Pardubice, Česká republika, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: JUDr. Daniel Futej, FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava , proti povinnému: R. B., nar. X. X. XXXX, Š. O. XXXX/XXXX, F. O. X., o vymoženie 1.016,- Kč s prísl., vedenej u súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka, Exekútorský úrad, Košice, Žriedlová 3, Košice, pod sp. zn. EX 1000/2011, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28. 3. 201249 sp. zn. 10Er/590/2011 , takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách exekúcie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením

1) exekúciu vyhlásil za neprípustnú,

2) exekúciu zastavil,

3) náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že poukazujúc na ust. § 19 O.s.p., § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p., povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože v priebehu exekučného konania zomrel. Preto súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení z ust. § 203 Exekučného poriadku a exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal s odôvodnením, že z ust. § 197 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný. Súd môže zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného len za predpokladu, že zastavenie exekúcie zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) , a aj v tomto prípade zákon ponecháva súdu možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného s prihliadnutím na mieru zavinenia na zastavené exekúcie. Na druhej strane, v prípade, ak súd exekúciou zastaví, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, musí na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazať oprávneného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) . Súd zastavil exekúciu z dôvodu absencie jednej zo základných podmienok konania (úmrtie povinného) , ktorá je

navyše neodstrániteľná. Oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný v priebehu exekučného konania zomrie, a teda oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že oprávnený je povinný nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. V odôvodnení odvolania uviedol, že ak nastane situácia, v ktorej povinný nemôže z akýchkoľvek príčin nahradiť súdnemu exekútorovi trovy, musí ich zaplatiť oprávnený - táto jeho povinnosť vyplýva aj z práva súdneho exekútora požadovať od oprávneného preddavok na trovy exekúcie.

Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je nedôvodné.

Uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o trovách exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani odvolacie námietky súdneho exekútora nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.

K dôvodom uvedeným v napadnutom uznesením v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 203 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku ustanovuje taxatívne prípady, kedy je možné oprávnenému uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Toto ustanovenie nie je možné vykladať natoľko extenzívne, že oprávnený bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že súdny exekútor nemôže niesť trovy exekúcie sám.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí Mihal v. Slovenská republika zo dňa 5. júla 2011 konštatoval, že exekútorova profesia so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov v prípade zániku oprávneného a povinného subjektu. Zdôraznil, že uvedené vyplýva z právnych predpisov, ktoré boli exekútorovi známe vzhľadom na svoju všeobecnú záväznosť. Exekútor však na druhej strane požíva výhodu, pretože súdni exekútori majú od 1. septembra 1005 exkluzivitu pri výkone súdnych rozhodnutí, za čo dostávajú odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Európsky súd pre ľudské práva akceptoval argument Vlády Slovenskej republiky, že exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Za týchto okolností dospel Európsky súd pre ľudské práva k záver, že bremeno, ktoré exekútor v tomto prípade znášal nepriznaním trov exekúcie, nebolo neprimerané alebo z iného dôvodu neakceptovateľné a nepredstavovalo nútenú prácu v zmysle článku 4 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd.

K námietkam súdneho exekútora o povinnosti exekučného súdu zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného, keď povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, odvolací súd uvádza, že takáto úvaha nemá podklad v zákone, a preto je absolútne nedôvodná. Odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade by nebolo spravodlivé oprávnenému, ktorý sa domáha vymoženia svojho priznaného práva núteným výkonom rozhodnutia exekúciou, uložiť povinnosť zaplatiť ešte aj trovy bezúspešnej exekúcie len preto, že niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nahradil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Súdny exekútor bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov

odvolacieho konania, oprávnenému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.