KSKE 16 CoE 9/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7297899328 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7297899328.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v exekučnej veci oprávneného: Stredné odborné učilište stavebné, so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 50, zastúpeného JUDr. Martou Szadziulovou, advokátkou, AK so sídlom v Košiciach, Krosnianska č. 91, proti povinnému: VALBO, s. r. o., Južná trieda č. 60, Košice, o vymoženie 1.063,20 eura s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 29. 11. 2011, č. k. Er/3405/97-9 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že návrhom zo dňa 04. 12. 1997 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5803 002675, vydaného okresným súdom Košice II dňa 16. 12. 1997, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ladislav Kováč, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 93.

Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, odd. Sro, vložka č. 2079/V zistil, že povinný bol ku dňu 04. 12. 2007 ex offo vymazaný z obchodného registra, teda zanikol bez právneho nástupcu.

Na základe vyššie uvedeného a vzhľadom na skutočnosť, že povinný subjekt bol rozhodnutím súdu zrušený bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka, z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka, súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (EP) tým, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať preto v exekučnom konaní nie je možné ďalej pokračovať.

V súvislosti s nárokom súdneho exekútora na úhradu trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol, že túto mu nepriznáva. Uviedol, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie nemohol postupovať podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať ho na úhradu priznaných trov exekúcie a rovnako nemohol postupovať ani podľa § 203 Exekučného poriadku, pretože oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a povinný vzhľadom na svoj výmaz z obchodného registra nevlastnil ani majetok postačujúci na úhradu trov konania.

Konštatoval, že riziko, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie uspokojené všetky nároky je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie a aj v judikatúre európskeho súdu pre ľudské práva bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor.

Namietal, že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 EP) . Činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti (§ 4 EP) . V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Exekútor nie je podnikateľom a nevykonáva ani slobodné povolanie, pretože v zmysle ust. § 2 písm. b) , c) Obchodného zákonníka nevykonáva svoju činnosť na základe živnostenského oprávnenia, resp. iného než živnostenského oprávnenia - licencie.

Konštatoval, že z nálezov Ústavného súdu vyplýva jednoznačné právne postavenie exekútora, ktorý vykonáva svoju činnosť iba ako povolanie na základe splnomocnenia na výkon štátnej moci (súdnej, inej verejnej) bez licencie, v rámci realizácie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 45 ods. 1 Ústavy SR, v rozsahu ustanovenom v čl. 45 ods. 4, čl. 51 ods. 1 Ústavy SR v zmysle základnej zásady zákonnosti ustanovenej v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Exekútor sa podieľa na výkone súdnej moci v rozsahu kompetenčného čl. 142 ods. 1 Ústavy SR. Slobodné povolanie, ako širší pojem povolania, predpokladá úplnú slobodu pri výkone povolania, ktorú zabezpečuje licencia.

Uviedol, že slobodné rozhodnutie osoby vykonávať povolanie exekútora nemožno zamieňať za splnenie podmienky slobodného povolania, nakoľko slobodné povolanie nie je závislé na slobodnom rozhodovaní sa o tom, aké povolanie chce osoba vykonávať, ale od toho, či sú splnené kritéria slobodného povolania. Jediné slobodné povolanie je možné podriadiť režimu podnikania ustanoveného v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Ďalej uviedol, že podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a strata času. Stanovisko súdu, že podmienkou pre priznanie trov súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie je posúdenie okolnosti, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie je nesprávne, pretože súd môže uvažovať, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, len ak rozhoduje o trovách, ktoré by si nárokoval priamo oprávnený od povinného pri zastavení exekúcie a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - oprávnený pred podaním návrhu a počas exekúcie musí sledovať plnenie pohľadávky povinným priamo oprávnenému.

Exekútor ďalej konštatoval, že podaním návrhu na zastavenie exekúcie si súdny exekútor splnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 57 a § 58 EP z dôvodu, že nemôže vykonávať exekúciu na majetok neexistujúceho účastníka, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku výmazu ex offo a zanikol bez právneho dôvodu. Výmaz povinného z obchodného registra má za následok, že voľba súdu, ktorý z účastníkov konania - oprávnený, povinný - uhradí trovy konania, ktoré súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 196 Exekučného poriadku, je neopodstatnená. Trovy exekúcie má preto zaviazať uhradiť zostávajúceho účastníka - oprávneného, bez ohľadu na dôvod zastavenia exekúcie.

Oprávnený sa k odvolaniu exekútora v zákonnej lehote nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože

nejde o odvolanie vo veci samej, na prejednanie ktorej je podľa § 214 ods. 1 O. s. p., potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel s. r. o., vložka 2079/V, zistil, že povinný: VALBO, s. r. o., zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, bol dňa 04. 12. 2007 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe rozhodnutia súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.

Podľa § 19 ods. 1 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 01. 02. 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu proti povinnému zastavil, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať a v exekučnom konaní nie je možné ďalej pokračovať

Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ods. 2 prvá veta, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že k náhrade trov exekúcie možno zaviazať oprávneného len v dvoch prípadoch, a to ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením (ods. 1) , prípadne ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, v čoho dôsledku došlo k zastaveniu exekúcie (ods. 2) .

Podľa § 203 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Exekučný poriadok je postavený na postavený na princípe, podľa ktorého trovy konania hradí povinný (§ 196 a § 197) . V tomto prípade k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že povinný bol ku dňu 04. 12. 2007 vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Preto súd povinného, ktorý inak hradí trovy exekúcie, nemohol zaviazať na náhradu trov exekúcie.

Exekučný poriadok totiž v citovanom § 203 nestanovuje zákonnú povinnosť súdu, zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak ich nemôže uhradiť povinný. V tomto zákonnom ustanovení je zakotvená iba možnosť takto postupovať, a to na základe úvahy súdu a za prihliadnutia k tomu, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súd má za to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase podania návrhu na začatie exekúcie, t. j. dňa 27. 11. 1997 nemohol automaticky predpokladať, že povinný dňa 04. 12. 2007 bude vymazaný z obchodného registra. Teda súd má za to, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Z príslušných ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie zálohy. Neposkytnutie zálohy je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje vo svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Možno teda konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele c/a Belgicko z 23. 11. 1983) (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 272/08 z 22. 10. 2008) .

Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi vzal na zreteľ všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 272/08 z 22. 10. 2008, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a za použitia cit. zákonných ustanovení, považoval za potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Súdny exekútor nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.