KSKE 16 CoE 94/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/94/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611209782 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611209782.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Hattalova č. 12/C, IČO: 45 869 464, proti povinnému R. T., V.. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. X. Č.. XXX, v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, Ľudovíta Štúra č. 12, pod sp. zn. EX 2279/11, o vymoženie 1.322,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11. 08. 2011, č. k. 4Er/422/11-19 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia v časti úroku vo výške 23 % ročne zo sumy 1.322,83 eur od dňa 02. 02. 2010 do zaplatenia istiny.

V odôvodnení uviedol, že exekútor podal na základe návrhu oprávneného žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny vo výške 1.322,83 eur s 23 % ročným úrokom od 02. 02. 2010 do zaplatenia a 9 % ročným úrokom z omeškania od 02. 02. 2010 do zaplatenia istiny, dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu splatnosti úveru vo výške 34,26 eur a vyčíslených za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti do 01. 02. 2010 vo výške 337,50 eur, poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 67,78 eur a poplatku za vydanie poverenia na základe exekučného titulu a to vykonateľného Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, vydaného pod sp. zn. I DB0410060 zo dňa 08. 04. 2011.

Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 7402607207 zo dňa 28. 02. 2007, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, z ktorej súd prvého stupňa zistil, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver v sume 50.000.- Sk (1.659,70 eur) s 25,69 % ročnou percentuálnou mierou nákladov, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 60-tich mesačných splátkach po 1-488,-SK (49,39 eur) a zároveň sa zaviazal uhradiť náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 34 431,49 Sk (1.142,92 eur) .

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 44 ods. 2 a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok uviedol, že oprávnený žiadal na základe uvedeného exekučného titulu vymôcť úrok z úveru vo výške 23 % ročne zo sumy 1.322,83 eur od 02. 02. 2010 do zaplatenia istiny a tiež úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.322,83 eur od 02. 02. 2010 do zaplatenia istiny. Súd prvého stupňa konštatoval, že nie je možné požadovať úrok z úveru za celé obdobie do zaplatenia istiny tak, akoby bol úver riadne splácaný, pretože došlo k zosplatneniu celého úveru. Keďže tento nebol uhradený, oprávnenému vzniklo právo požadovať úrok z omeškania.

Úrok z úveru je teda od 02. 02. 2010 krytý úrokom z omeškania a dlžné úroky z úveru vyčíslené ku dňu 01. 02. 2010 boli oprávnenému exekučným titulom priznané. Preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol v časti úroku vo výške 23 % ročne zo sumy 1.322,83 eur od 02. 02. 2010 do zaplatenia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a to z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň podľa § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uviedol, že ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spojené s úverom alebo pôžičkou a že do výpočtu sa zahŕňajú nielen výška úrokovej sadzby ale aj poplatky, ktoré sú s úverom alebo pôžičkou spojené. Túto základnú informáciu poskytuje banka spotrebiteľovi už pri ponuke úveru alebo pôžičky. Zdôraznil tiež, že v danom prípade je potrebné rozlišovať medzi riadnym úrokom za poskytnutie úveru (§ 497 ObZ) a úrokom z omeškania (§ 369 ods. 1 ObZ) . Úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného plnenia a vzniká veriteľovi automaticky zo zákona a je príslušenstvom pohľadávky, teda ako následok omeškania dlžníka vzniká bez ohľadu na zmluvný typ pri akomkoľvek omeškaní dlžníka s plnením peňažného záväzku. Na druhej strane platenie riadneho úroku vzniká ako povinnosť dlžníka vyplývajúca zo zmluvy o úvere a je príznačná pre tento zmluvný typ. S poukazom na uvedené úrok z omeškania ako sankcia za nesplnenie povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere nepatrí medzi celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a teda nie je ani súčasťou ročnej percentuálnej miery nákladov a že z tohto dôvodu nie je možné zamieňať riadny úrok a úrok z omeškania. Do pozornosti dal čl. 5 ods. 4 obchodných podmienok pre úver. Namietal tiež, že prvostupňový súd dostatočne neuviedol, z akého dôvodu žiadosť súdneho exekútora v časti 23 % ročného úroku zo sumy 1.322,83 eur zamieta práve od 02. 02. 2010 a zároveň neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, o ktoré svoje tvrdenia opiera. Oprávnený pritom nemá žiadnu vedomosť o takých zákonných ustanoveniach, ktoré by vylučovali súbeh úrokov a úrokov z omeškania. Podľa právneho názoru oprávneného je napadnuté rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Svoje tvrdenia opiera o judikát Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžo/65/2008, v zmysle ktorého sa odňatím možnosti konať pred súdom považuje aj porušenie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal aj na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Obo 8/2010 a judikát Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 30 Cdo 4389/2009. Na základe hore uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná a ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Z toho, že sudca predložil vec odvolaciemu súdu tento vyvodil záver, že sudca odvolaniu nemieni vyhovieť (uvedené je však potrebné uviesť v predkladacej správe) , a preto príslušným na rozhodnutie o tomto odvolaní je odvolací súd (§ 374 ods. 4 O. s. p.) .

Odvolací súd prerokoval odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie vo veci samej, na prejednanie ktorej je podľa § 214 ods. 1 O. s. p. potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je d ô v o d n é.

V podanom odvolaní oprávnený namieta, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis, a to ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a že neuviedol, z akého dôvodu, žiadosť súdneho exekútora zamieta v časti 23 % ročného úroku zo sumy 1.322,83 eur.

Odvolací súd posúdil obsah odvolania oprávneného podľa § 212 ods. 1 O. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že toto rozhodnutie nie je možné potvrdiť ani zmeniť.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O. s. p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerané ustanovenia o rozsudku.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07) . Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny a spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci

Najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta t.j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje s výrokom a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Pri nedostatku právnej vety nie je možné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje žiadne relevantné odôvodnenie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Odvolací súd konštatuje, že uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení výroku uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti úroku vo výške 23 % ročne zo sumy 1.322,83 eur absentuje úvaha súdu prvého stupňa, odôvodňujúca neexistenciu tohto nároku, ako aj to, o čo opiera svoj právny názor. Preto považuje jeho rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné.

S poukazom na uvedené odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Do pozornosti súdu prvého stupňa odvolací súd dáva skutočnosť, že predpokladom pre udelenie poverenia na výkon exekúcie je existencia právne relevantného exekučného titulu, pričom poukazujúc na ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd má osobitnú prieskumnú právomoc, ktorá mu umožňuje zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, a síce, či exekučný titul nezaväzuje k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom alebo koná nad rámec zákona.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude dôsledne vyhodnotiť splnenie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie, opätovne rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia a toto rozhodnutie jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť (§ 157 ods. 2 O. s. p.) tak, aby spĺňalo podmienku jeho preskúmateľnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.