KSKE 1 Co 102/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 Co 102/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/102/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109229965 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109229965.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., F. XX, t.č. F. X, zastúpenej H..U. U., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v X., T. Č.. X, proti žalovanému J. N., nar. XX.X.XXXX, bytom X., F. XX, zastúpenému H.. H. A., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v X., X. Č.. XX, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28.10.2010 č.k. 36C 459/2009-67 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil právo spoločného nájmu družstevného bytu, nachádzajúceho sa v X. Q. I.. F. Č.. XX č.bytu XX na X.R., pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva a za výlučného nájomcu a člena družstva určil žalobkyňu M. N.. Žalovaného zaviazal byt vypratať v lehote do 15 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania, ktoré je povinná zabezpečiť žalobkyňa. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušiť právo spoločného nájmu účastníkov k bytu v X. na F. I..Č.. XX č.bytu XX Q. X.poschodí, pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva a aby ju určil za výlučnú nájomkyňu a členku družstva.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníkom vzniklo za trvania manželstva spoločné členstvo v družstve, ako aj právo spoločného nájmu k spornému bytu, ako aj to, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 29.5.2009 pod číslom konania 25C 186/2008-61 ktorý nadobudol právoplatnosť 15.6.2009 bolo ich manželstvo rozvedené a na čas po rozvode manželstva boli maloleté deti R. N., nar. XX.X.XXXX a mal. R. N., nar. X.X.XXXX zverené do starostlivosti žalobkyne. Ďalej konštatoval, že po rozvode manželstva nedošlo medzi účastníkmi k uzavretiu dohody o ďalšom nájme sporného bytu. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa poukázal na obsah priestupkového spisu Obvodného úradu X. T. R. XXX/XX a zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/, d/ zák.č. 372/1990 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 27.12.2008 v čase o 8.30 hod. v byte na F. I..Č.. XX vynadal žalobkyni do kráv a špín, čím jej ublížil na cti tým, že ju urazil a taktiež sa jej vyhrážal vyhodením z bytu von oknom, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním sa újmou

na zdraví. Za uvedený skutok bola žalovanému uložená pokuta vo výške 15,-eur. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2009.

Zo správy od Stavebného bytového družstva X. Z. súd prvého stupňa zistil, že na byte, ku ktorému sa žalobkyňa domáha zrušenia spoločného nájmu, bol ku dňu 31.8.2010 vykazovaný nedoplatok vo výške 1.818,60 eur. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku poukázal na účastnícku výpoveď žalobkyne, v ktorej táto uviedla, že spolužitie účastníkov v jednej domácnosti už dlhú dobu nie je možné vzhľadom na úplné vzájomné odcudzenie a navyše pre častý psychický nátlak a ponižovanie žalobkyne zo strany žalovaného. Žalovaný sa obdobným spôsobom správal aj k mal. deťom, čo malo na ich psychický vývoj nepriaznivé dôsledky, ktorými trpí najmä mal. R., ktorý je citlivejšej povahy a nachádza sa v kritickom veku, kedy sa formuje jeho osobnosť. Z dôvodov neúnosnej situácie bola nútená sa spolu s maloletými deťmi odsťahovať zo spoločného bytu a býva spolu s deťmi od 27.7.2009 v podnájme na F. I..Č.. X T. X.. Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa úpravy nájmu bytov ako aj bytových náhrad dospel k záveru, že návrh žalobkyne na zrušenie práva spoločného nájmu bytu je dôvodný. Pri rozhodovaní o výlučnom nájomcovi bytu a členovi družstva vychádzal zo zistených skutočností, že maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne a prihliadal na skutočnosť, aby sa mal. deti nedostali v dôsledku jeho rozhodnutia do ťažko riešiteľnej bytovej tiesne. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade sa riadil ust. § 712 ods. 8 vety prvej Občianskeho zákonníka. V tomto smere konštatoval, že ak má byť určitá okolnosť dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý v zmysle citovaného zákonného ustanovenia postačuje priznať vypratávanému manželovi náhradné ubytovanie alebo prístrešie, musí mať táto okolnosť na strane toho z účastníkov, ktorému je prikázaním práva na bytovú náhradu poskytnutá ochrana, charakter výnimočnosti a musí sa týkať takých osobných a vecných aspektov uspokojovania jeho bytových potrieb, ktoré opodstatňujú odchýlenie sa od zásadne priznávanej formy bytovej náhrady vo forme náhradného bytu a teda tieto okolnosti musia na daný vzťah dopadať takou intenzitou a spôsobom, že súd dospeje k záveru o potrebe využiť zákonnú možnosť a priznať právo iba na náhradné ubytovanie. Mal za to, že z vykonaného dokazovania možno uzavrieť takto citované dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému priznal právo na náhradné ubytovanie. Tieto dôvody videl predovšetkým v tom, že žalovaný svojím správaním hrubo porušuje spolunažívanie účastníkov konania, porušuje dobré mravy, bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, čo vyústilo do situácie, že žalobkyňa bola nútená s maloletými deťmi z manželstva sa odsťahovať z predmetného bytu a ďalej v tom, že žalovaný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktoré je vymáhané prostredníctvom exekučného konania. Ďalšie dôvody osobitného zreteľa videl na strane žalobkyne, ktorá zo svojho príjmu v súčasnosti platí nájom bytu, v ktorom žije aj spolu s mal. deťmi. Nemá dostatok finančných prostriedkov na kúpu náhradného bytu poukazujúc na výšku ich trhovej hodnoty. Zo svojho príjmu, ktorý činí 549,-euro mesačne uhrádza za nájom 118,47 eur a ďalšie výdavky má na zabezpečenie chodu domácnosti vo výške 250 eur a taktiež spláca 3 pôžičky v celkovej sume 129,36 eur mesačne a takto je zostatok jej mesačného príjmu 49,17 eur. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že žalovaný od doby, kedy sa žalobkyňa spolu s mal. deťmi pochádzajúcimi z manželstva odsťahovala zo sporného bytu, tento nájomné ako aj úhrady za sporný byt neplatil a takto na týchto úhradách vznikol nedoplatok. S poukazom na tieto dôvody žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 150 ods. 1 vety prvej O.s.p. a účastníkom nepriznal ich náhradu s poukazom na to, že vyriešenie otázky ďalšieho nájmu bytu bolo v záujme obidvoch účastníkov konania.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. teda na tvrdení, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní poukázal na to, že súd pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení žaloby, ktoré však nie sú pravdivé a obranu žalovaného nebral do úvahy napriek tomu, že svoje stanovisko vysvetlil na pojednávaní. Uviedol, že v minulosti sa podieľal na financovaní spoločnej domácnosti vo výške 10.000,-Sk mesačne. Po strate zamestnania však nebol schopný prispievať takouto výškou a po rozvode ako aj po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti potvrdil, že nebol schopný uhrádzať náklady na byt, ktorý sám obýva a navyše bol povinný platiť výživné na deti. Za nesprávny postup súdu považuje skutočnosť, že tento neprihliadol na skutočnosť, že na splatenie členského vkladu za predmetný byt bola použitá finančne čiastka 250.000,-Sk, ktorú získal za odpredaj jeho 1-izbového bytu na J. I.. T. X. T. N. XXXX. Má za to, že ak by mu mala

byť poskytnutá náhrada iba náhradné ubytovanie, ním vynaložené finančné prostriedky na zaplatenie členského podielu ako aj na bežné výdavky spojené s užívaním tohto bytu by prepadli výlučne v prospech žalobkyne. Súd neprihliadol na skutočnosť, že k neplateniu výživného na mal. deti z jeho strany došlo len z dôvodu, že sa stal nezamestnaným. Napriek tomu sa snažil prispievať na ich výživu aspoň čiastočne aj keď v občasných prípadoch s meškaním. Za významnú skutočnosť považuje to, že žalobkyňa mieni uvedený byt odpredať a zo získaných prostriedkov si zabezpečiť menší byt, ako aj vyplatiť dlhy voči stavebnému bytovému družstvu a táto uviedla, že po takýchto úhradách by nemala možnosť zabezpečiť pre žalovaného ani len 1-izbový byt, prípadne garsónku. Má za to, že takéto jej tvrdenie je neopodstatnené z hľadiska finančných výpočtov vo vzťahu k cene za ktorú by bolo možné sporný byt odpredať. Súd zohľadnil, že žalobkyňa by po odpredaji predmetného bytu a po zabezpečení vyššie uvedených investícií naozaj nemohla žalovanému zabezpečiť náhradný byt, s tým však žalovaný nemôže súhlasiť. Má za to, že takýmto postupom by sa z neho stal bezdomovec a súd prvého stupňa na túto skutočnosť vôbec neprihliadol.

K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V odvolaní uviedla, že žalovaný v priebehu konania uvádzal viaceré skutočnosti, ktoré žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, alebo uvádzal nepravdivé skutočnosti. Má za to, že neobstoja ani ním uvádzané dôvody, týkajúce sa povinnosti zabezpečiť mu náhradné ubytovanie, keďže zohľadňujúc reálnu situáciu na trhu s bytmi a vysokú zadĺženosť voči družstvu, ktorú zapríčinil svojím správaním výlučne on, súd prvého stupňa vyhodnotil správne, že mu nepriznal ako bytovú náhradu náhradný byt, ale iba náhradné ubytovanie.

Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 26.9.2011 žalobkyňa oznámila, že v záujme zachovania si uvedeného bytu aj napriek tomu, že v tomto nebýva, musela reagovať na hrozbu súdneho vymáhania dlhu a to tým, že si požičala peňažné prostriedky a dlh vo výške istiny 2.020,38 euro ako aj poplatok z omeškania ku dňu 9.11.2010 vo výške 279.089,-euro vyplatila stavebnému bytovému družstvu.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. keď vykonal všetky účastníkmi označené dôkazy, tieto aj vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol.

Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku, na ktoré odkazuje v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. A k týmto považuje za potrebné dodať:

Z obsahu odvolania žalovaného (žiada rozsudok v celom rozsahu zrušiť) vyplýva, že tento nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa tak ohľadne zrušenia práva spoločného nájmu k spornému bytu, ako aj so spôsobom akým sa tento vyporiadal s otázkou ďalšieho nájomcu bytu a rovnako aj s riešením bytovej náhrady.

Podľa ust. § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva naďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa ods. 3 pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Citovaná zákonná úprava umožňuje súdu zrušiť právo spoločného nájmu k družstevnému bytu po rozvode manželstva osôb, ktorým toto spoločné právo patrí, ak sa títo na zrušení spoločného nájmu nedohodli. Odvolací súd má za to, že v konaní nebolo sporné, že účastníkom za trvania manželstva vzniklo právo spoločného nájmu k spornému bytu, ako aj spoločné členstvo v bytovom družstve, ako aj to, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené a medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení práva spoločného nájmu bytu. Už tieto skutočnosti oprávňujú súd k rozhodnutiu o zrušení práva spoločného nájmu ako aj spoločného členstva v bytovom družstve. Dôvodnosti takéhoto rozhodnutia zodpovedá aj skutočnosť, že žalobkyňa v dôsledku nezhôd a z obáv pred psychickými a fyzickými hrozbami zo strany žalovaného opustila uvedený byt spolu s maloletými deťmi a doposiaľ býva v podnájme. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie práva spoločného nájmu. Nositeľa tohto spoločného práva potom, ako dôjde k rozvodu manželstva totiž nemožno nútiť, aby v takomto vzťahu naďalej zotrvával zvlášť za situácie, že tento má dôvodné obavy z opakovania sa hrozieb, ku ktorým v minulosti nesporne došlo.

Za správny považuje odvolací súd aj postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o tom, ktorý z účastníkov bude určený za ďalšieho nájomcu a člena bytového družstva, pokiaľ tento prihliadol na zákonom preferovanú skutočnosť a to otázku komu boli na čas po rozvode zverené do výchovy mal. deti, pochádzajúce z manželstva. V prospech žalobkyne v tomto smere svedčí aj skutočnosť, že žalovaný počas doby, čo byt užíva sám, neuhrádzal riadne platby za nájomné ako aj úhradu služieb poskytovaných spolu s nájmom bytu, pričom aj sám potvrdil, že v súčasnej dobe nie je schopný tieto platby sám uhrádzať. Za ďalšiu skutočnosť, ktorá svedčí v prospech žalobkyne je treba považovať aj skutočnosť, že táto v záujme zachovania si nájmu k tomuto bytu uhradila bytovému družstvu dlh, ktorý vznikol za obdobie, kedy byt výlučne sám užíval žalovaný a za tento neplatil.

Za dôvod pre iné rozhodnutie ohľadne ďalšieho nájomcu a člena družstva nemožno považovať ani žalovaným namietanú skutočnosť, že do kúpy bytu boli začlenené aj peňažné prostriedky, ktoré on získal predajom svojho bytu. Uvedená skutočnosť totiž predstavuje predovšetkým majetkový nárok, ku ktorému v tomto konaní nie je možné prihliadnuť.

V prevažnej časti sa odvolacie dôvody dotýkajú rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne priznanej bytovej náhrady. Tieto odvolacie námietky žalovaný zakladá predovšetkým na svojich finančných nárokoch vo vzťahu k bytu a tvrdení, že rozhodnutím súdu sa stane bezdomovcom. Túto odvolaciu námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú. Rozsah predmetu konania o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu je vymedzený zákonom a do jeho predmetu patrí výlučne rozhodnutie o tomto spoločnom práve nájmu, ako aj spoločnom členstve v bytovom družstve a s tým súvisiace otázky bytovej náhrady. Aj keď takýmto rozhodnutím môžu vzniknúť aj vzájomné majetkové nároky medzi bývalými manželmi, ich prípadné usporiadanie nie je možné riešiť v rámci konania o zrušenie práva spoločného nájmu a k týmto by bolo možné prihliadnuť iba v rámci konania o vyporiadanie BSM. Nie je v tomto konaní priestor na prihliadnutie žalovaným uplatňovaných finančných nárokov vyplývajúcich zo zrušeného práva spoločného nájmu. S poukazom na tieto závery neobstojí ani nárok žalovaného, ktorý sa v konaní domáha v rámci bytovej náhrady zabezpečiť pre neho byt do vlastníctva. Právna úpravy bytových náhrad v súvislosti so zrušeným právom spoločného nájmu zásadne predpokladá pri poskytovaní bytových náhrad zabezpečenie nájmu bytu, resp. ubytovania. Prípadná realizácia zabezpečenia bytovej náhrady formou bytu do vlastníctva nie je po rozhodnutí súdu o zrušení práva spoločného nájmu vylúčená, táto však už súvisí s vyporiadavaním majetkových vzťahov, ktoré možno riešiť iba v rámci vyporiadania BSM účastníkov.

Odvolací súd sa zhoduje so závermi súdu prvého stupňa v tom, že v konaní boli preukázané okolností odôvodňujúce použitie § 712a ods. 8 vety prvej Občianskeho zákonníka pri riešení bytovej náhrady, odôvodňujúce priznanie náhradného ubytovania namiesto náhradného bytu. Za takéto dôvody možno považovať skutočnosť, že žalovaný svojím správaním vytváral na žalobkyňu, ako aj maloleté deti predovšetkým psychický nátlak pod hrozbami ktorého žalobkyňa opustila spoločný byt spolu s deťmi a presťahovala sa do nájmu a takto sa nepochybne vystavila do značne obtiažnejšej finančnej situácie, kedy popri nákladoch na byt ku ktorému má so žalovaným právo spoločného nájmu, musela uhrádzať aj náklady na bývanie v nájomnom byte. Vzhľadom na svedeckú výpoveď dcéry účastníkov konania ako aj

právoplatné rozhodnutie v priestupkovom konaní nemožno považovať za dôvodnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalobkyňa nebola nútená uvedený byt opustiť. Súdom prvého stupňa priznaná bytová náhrada neposúva žalovaného do pozície bezdomovca tak, ako to tento v odvolaní tvrdí. Tento má totiž aj naďalej právo v spornom byte účastníkov bývať do doby, pokiaľ mu zo strany žalobkyne nebude zabezpečená a súdom priznaná bytová náhrada, teda náhradné ubytovanie.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p..

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a úspešná žalobkyňa si takýto nárok neuplatnila, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.