KSKE 1 Co 119/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 Co 119/2011

KS v Košiciach, dátum 29.05.2012, sp.zn. KSKE 1 Co 119/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/119/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510209598 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7510209598.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu E.. Š. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., L..X. Č.. XX, zastúpeného F.. F. Z., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Z., A. Č.. X, proti žalovanej X.-D.- M. V. V.. V..R..J.. so sídlom v S. A. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej JUDr. F. X., L. L. Z. V. V. W. Z., M. Č.. X, J. C. 2.300,-eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 3.2.2011 č .k. 18C 386/2010-40 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 78,78 eur a tieto zaplatiť advokátovi F.. F. Z. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 1.647,27 eur s 10% úrokom z omeškania zo sumy 1.000,-eur od 1.2.2009 do 23.9.2010, zo sumy 731,13 eur od 24.9.2010 až do zaplatenia, zo sumy 1.000,-eur od 1.3.2009 do 23.9.2010, zo sumy 690,02 eur od 24.9.2010 až do zaplatenia, a s 9,5% úrokom z omeškania zo sumy 300,-eur od 1.4.2009 do 23.2010, a zo sumy 226,12 eur od 24.9.2010 až do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie 652,73 eur konanie zastavil.

Vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 32,49 eur zaplatený v kolkových známkach prostredníctvom U. Ú. Q. do 15 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia vo veci.

Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 374,28 eur na účet právneho zástupcu F.. F. Z., advokáta, A. Č.. X, Z. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.300,-eur titulom nevyplatenej mzdy za obdobie mesiacov december 2008, január 2009 a 9 dní z mesiaca február 2009.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca pracoval u žalovanej od 1.10.2004 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2004 v pracovnom zaradení projektant - manažér s dohodnutou mesačnou mzdou 15.000,-Sk.

Dňa 14.4.2008 sa účastníci dohodli podľa § 54 Zákonníka práce na zmene pracovnej zmluvy s tým, že dojednaný obsah pracovnej zmluvy sa mení s účinnosťou od 1.5.2008. Podľa tejto dohody mal žalobca vykonávať druh práce U.-M. D. O. O. U.. Pri tomto pracovnom zaradení bola dohodnutá aj mzda vo výške 1.000,-euro mesačne + podiel na zisku vo výške maximálne 100% 12-násobku dohodnutej mesačnej mzdy.

Z opisu mzdového listu súd prvého stupňa zistil, že za mesiac október a november 2008 bola mzda žalobcu 23.700,-Sk, v decemri 2008 8.100,-Sk a v januári 2009 309,98 euro a za 9 dní februára 2009 73,89 euro.

Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 22.9.2009 pod číslom konania 13C 17/2009-27 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.4.2010 č.k. 5Co 414/2009-44 bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej zo dňa 9.2.2009 vo vzťahu k žalobcovi je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovanej naďalej trvá. Súd prvého stupňa poukázal na to, že z dôvodov týchto právoplatných rozhodnutí vyplýva, že v polovici mesiaca január 2009 konateľ žalovanej navrhol žalobcovi, že s ním buď uzavrie dohodu o tichom spoločenstve spôsobom, že celú mzdu vloží ako vklad do spoločnosti, prípadne mu bude vyplácaná len ako minimálna mzda. Žalobca s takýmto návrhom nesúhlasil, čo žalovanej aj oznámil.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že pokiaľ sa účastníci dňa 14.4.2008 v súlade s ust. § 54 Zákonníka práce dohodli na zmene pracovnej zmluvy s účinnosťou od 1.5.2008 treba vychádzať z toho, že zamestnávateľ reálne mal za to, že vie svojmu zamestnancovi prideľovať práce podľa dohodnutého druhu práce a mal za to, že v opačnom prípade by k takejto dohode o zmene pracovnej zmluvy nepristúpil a k jej uzavretiu by ju nemohol donútiť žalobca ako jej zamestnanec. V súvislosti s obranou žalovanej o schopnostiach, vedomostiach, resp. jazykových znalostiach žalobcu konštatoval, že žalobca pracoval u žalovanej od 1.10.2004 a teda táto mala počas uvedenej doby dostatočný priestor poznať jeho schopnosti, vedomostí ako aj odborné jazykové znalosti a mal za to, že pokiaľ by žalobca tieto predpoklady nespĺňal, nebolo by došlo zo strany žalovanej k uzavretiu pracovnej dohody, k zmene pracovnej zmluvy dňa 14.4.2008. Mal za to, že zo strany žalovanej nebolo preukázané jej tvrdenie o uzavretí dohody so žalobcom na základe ktorej mala mu byť vyplácaná iba minimálna mzda v dôsledku insolventnosti žalovanej. Konštatoval, že samotný konateľ žalovanej vypovedal, že nemal podpísaný súhlas na takúto zmenu od žalobcu a existenciu dohody nepotvrdila vo svojej svedeckej výpovedi ani bývalá účtovníčka žalovanej. Z toho uzavrel, že takáto dohoda o zmene pracovných podmienok preukázaná nebola a zamestnávateľ ju nemohol vykonať ani jednostranným úkonom. K obrane žalovanej spočívajúcej v tvrdení, že žalobca nikdy nevykonával práce, druh ktorých bol dohodnutý v dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 14.4.2008 a preto mu ani nepatrí dohodnutá mzda vo výške 1.000,-eur mesačne, súd prvého stupňa konštatoval, že z obsahu žalovanou predloženého návrhu dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 27.11.2008 vyplýva, že zamestnávateľ navrhoval zmenu len ohľadne výšky mzdy a ostatné ujednania v pracovnej zmluve, v jej dodatkoch a dohodách ostali nezmenené. Mal za to, že pokiaľ žalovaná nebola spokojná s prácou žalobcu, nie je zrejmé, prečo v rámci dohody o zmene pracovnej zmluvy neriešila s ním aj jeho pracovné zaradenie resp. druh vykonávanej práce, prípadne rozviazať pracovný pomer v zmysle ustanovení Zákonníka práce. S poukazom na tieto dôvody dospel k záveru, že nárok žalobcu do priznanej výšky potom, čo konanie v časti sumy 652,73 euro bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby považoval za dôvodný. Rozhodnutie o trovách konania založil čiastočne na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a čiastočne na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktorých výšku aj položkovite vyčíslil.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnutý rozsudok zrušiť, resp. zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V odvolaní k dôvodom rozsudku na strane 3 ods. 5 uviedla, že označenie dodatku pracovnej zmluvy zo dňa 1.5.2008 U.-M. D. O. O. U. je treba považovať za označenie druhu práce, teda pracovnej náplne, ktorá bola žalobcovi zrejmá, keďže bola viazaná na projekt rekonštrukcie konkrétnej vysokej pece v Indii a toto vysvetľuje aj slovné spojenie projekt India . Takéto označenie v preklade znamená riadenie návrhu silnoprúdovej elektrotechniky vysokej pece. Je teda zrejmé, že žalobca nebol v pracovnom zaradení riaditeľa, ale takto bol označený iba druh ním vykonávanej práce. Ďalej má za to, že zo žalovanou predloženej písomnej dokumentácie vyplýva, že táto

žalobcovi za uvedené obdobie nevyplácala mzdu, ale náhradu mzdy. Uviedla, že žalobca až do svojho obchodu sa nikdy žalovanej nesťažoval na to, že nepoberá mzdu, ale iba náhradu mzdy a rovnako sa do svojho odchodu nesťažoval na to, že od decembra 2998 mu prislúcha minimálna mzda. Má za to, že žalobca okrem svojho tvrdenia o tom, že sa so žalovanou nedohodli, nepredložil nijaký iný dôkaz o tom, že sa nedohodli. Žalovaná naproti tomu predložila nielen priamy ale aj nepriame dôkazy a preto súd v tejto otázke nevyvodil správne skutkové závery. Ohľadne zmeny pracovného pomeru poukázala na to, že Zákonník práce zakotvuje písomnú formu takejto zmeny, ale jej nedodržanie nespája so sankciou neplatnosti pracovnej zmluvy. Počíta aj s tým, že k zmene pracovnej zmluvy v praxi môže dôjsť aj ústnou formou tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Tvrdenia žalobcu o tom, že vykonával prácu podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy považovala za nepravdivé a žalobcom nepreukázané. Má za to, že z predložených dokladov vyplýva, že za uvedené obdobie mu bola vyplácaná náhrada mzdy. Skutočnosť, že žalobca nepracoval na projekte India žalovaná vyvodzuje aj z jeho záznamov z nottbooku, ktorý je majetkom žalovanej z obsahu ktorého vyplýva, že tento sa v pracovnej dobe venoval aj iným činnostiam, ako prezeraniu internetu, súkromnej korešpondencie, počúvaniu hudby, počítačovej hre a pod.

K dôvodom rozsudku v ktorých súd konštatoval, že zamestnávateľ musel za dobu, počas ktorej žalobcu zamestnával poznať jeho schopnosti uviedla, že takýto záver je nesprávny, keďže žalovaná na indickom trhu dovtedy nikdy nepôsobila a podobné dielo nerealizovala. Žalobca dovtedy pracoval ako manager na iných projektoch a znalosti resp. skúsenosti tohto rangu nemal. Poukázala v tomto smere na zistenia o nedostatočnej znalosti anglického jazyka (tzv. indickej angličštiny) ktoré sa preukázali na jednaniach v Indii na ktorých sa zúčastnil aj samotný žalobca. Uviedla, že na trhu práce v tomto období nebol dostatok kvalifikovaných síl, ktorými by mohla nahradiť žalobcu, preto sa rozhodla do žalobcu investovať predpokladajúc, že sa so svojou prácou na takomto projekte nakoniec vyrovná. Má však za to, že účasť na ďalšom vzdelávaní v ktorom má zamestnanec predpoklady ustanovené právnymi predpismi, alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca.

Žalobca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 78,78 eur. Vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalovaného v odvolaní súd nepravdivé a účelové. Poukázal na to, že týmito sa bránil už v konaní pred súdom prvého stupňa, na ktoré však neuniesol dôkazné bremeno. Uviedol, že až do chvíle, keď žalobca odmietol ponuku štatutárneho zástupcu žalovanej, aby pracoval na základe zmluvy o tichom spoločenstve, neboli medzi účastníkmi konania žiadne nezrovnalosti, resp. problémy.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie postupom podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotil, vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi prvostupňového rozsudku a preto v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov a na ich doplnenie považuje za potrebné dodať:

Žalobca v konaní uplatňuje mzdový nárok na zaplatenie časti nevyplatenej mzdy za prácu vykonanú v rámci pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou. Tak, ako to vyplýva z ust. § 43 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce, mzdové podmienky sú podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Spôsob, akým si zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú mzdové podmienky vyplýva z ust. § 119 ods. 3 Zákonníka práce.

Podľa tohto ustanovenia v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času, alebo dosiahnutého výkonu.

Zmena mzdových podmienok ako podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy sa môže uskutočniť iba v rámci dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 Zákonníka práce. Tento zakotvuje písomnú formu zmeny pracovnej zmluvy, ale jej nedodržanie nespája so sankciou neplatnosti. Prípady nedodržania písomnej formy pokrýva zakotvením povinnosti zamestnávateľa vydať zamestnancovi písomné oznámenie o zmene pracovnej zmluvy. Odvolací súd má za to, že v konaní nebol sporný obsah pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.9.2004, ani obsah zmeny pracovných podmienok uzavretých písomnou formou dňa 14.4.2008. Je zrejmé, že pri tejto zmene sa účastníci dohodli na zmene výšky mzdy tak, že za vykonanú prácu patrí zamestnancovi dohodnutá mzda 1.000,- euro mesačne + podiel na zisku vo výške maximálne 100% 12-násobku dohodnutej mesačnej odmeny. Táto zmena bola dohodnutá s účinnosťou od 1.5.2008. Od uvedeného dňa bolo teda povinnosťou oboch účastníkov dodržiavať obsah takto zmenenej pracovnej zmluvy a teda zo strany žalovanej ako zamestnancovi vyplývala povinnosť vyplácať žalobcovi mzdu v dohodnutom rozsahu. Pokiaľ za takejto situácie zamestnávateľ tvrdí, že takúto povinnosť nemal v dôsledku ďalšej zmeny pracovnej zmluvy v časti mzdy, ktorú žalobca popieral, bolo na žalovanom dôkazné bremeno preukázania existencie takejto dohody. Bolo by totiž absurdné požadovať na zamestnancovi dôkaz o tom, že sa so zamestnávateľom na takomto obsahu nedohodli.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tom, že z vykonaného dokazovania možno vyvodiť, že žalovaná v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala totiž tvrdenú existenciu dohody o zmene pracovných podmienok z obsahu ktorej by vyplývalo, že sa so žalobcom dohodla na vyplácaní iba minimálnej mzdy. Má za to, že skutkové zistenia nenasvedčujú ani uzavretiu takejto dohody konkludentnou formou, keďže je zjavné, že vzťahy medzi účastníkmi konania nevyústili ku konsenzu, ale naopak vyústili do okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré súd v osobitnom konaní vyhodnotil ako neplatné. Účelovosť tvrdení žalovanej vyplýva aj z toho, že tieto si aj navzájom odporujú, keď na jednej strane žalovaná tvrdí, že žalobcovi za sporné obdobie patrí iba minimálna mzda, na druhej strane tvrdí, že nevyplácal mzdu, ale náhradu mzdy.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd obranu žalovanej (je aj súčasťou odvolacích námietok) spočívajúcu v tvrdení o nesplnení predpokladov žalobcu na výkon práce (nedostatočná znalosť tzv. indickej anglištiny) resp. nespĺňanie podmienok riadneho výkonu práce (neplnil si pracovné povinnosti) . Ani takéto nedostatky na strane žalobcu (pokiaľ by aj boli zo strany žalovanej preukázané) neoprávňujú túto ako zamestnávateľa na postup spočívajúci v nevyplatení časti mzdy. Žalovaná mohla totiž z takto tvrdených skutočností vyvodiť iba také následky, na ktoré ju oprávňuje Zákonník práce. Ide o možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bodov 1,3 a 4 Zákonníka práce.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku spočívajúcu v tvrdení, že nevyplatenie časti mzdy súhlasí so zvyšovaním si kvalifikácie žalobcu. Je totiž zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o situáciu predpokladanú ust. § 140 ods. 1 Zákonníka práce, kedy je zvyšovanie kvalifikácie viazané na získanie predpokladov ustanovené právnymi predpismi alebo dohodnutých v pracovnej zmluve. Zo skutkových záverov totiž vyplýva, že v danom prípade znalosti anglického jazyka na určitej konkrétnej úrovni u žalobcu nevyžadoval ani žiadny konkrétny právny predpis a ani tieto neboli predmetom dohody k pracovnej zmluve, ale takúto potrebu si vyžiadala konkrétna zákazka žalovaného v zahraničí, teda vznikla v súvislosti s potrebou zamestnávateľa. Ust. § 140 ods. 2 Zákonníka práce v takomto prípade predpokladá zo strany zamestnávateľa možnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Nejde teda zjavne o zvyšovanie si kvalifikácie podľa § 140 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré by bolo možné považovať za prekážku v práci na strane zamestnanca.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj jeho výrok o trovách konania ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z odmeny za právne zastúpenie advokátom za 1 úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ako aj režijného paušálu spolu v sume 78,78 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.