KSKE 1 Co 120/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/120/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611215794 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611215794.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, proti žalovanému S. L., V.. XX.XX.XXXX, P. L. T. V. L., I. Č.. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, o zaplatenie 383,07 euro s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves 11.4.2012 č.k. 16C/15/2012- 54 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 31,06 euro a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. S. Š. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na trovách konania sumu 105,93 eura a zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi.

Svoje rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. keď uzavrel, že pred začatím prvého pojednávania vo veci žalobca zobral návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, ako aj vrátiť zaplatený súdny poplatok.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., pretože k zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu, keď svoj návrh vzal v celom rozsahu späť bez náležitého odôvodnenia takéhoto postupu, resp. preukázania skutočnosti, že podaná žaloba bola dôvodná, t.j. k uvedenému späťvzatiu došlo len v dôsledku správania sa žalovaného. Z týchto dôvodov je preto povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, vychádzajúc z hodnoty sporu 545,31 eura, ktorá pozostáva zo sumy 383,07 euro uplatnenej v konaní a sumy 162,24 euro (úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 383,07 euro od X.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX, t.j. ku dňu začatia poskytovania právnej služby) . Pri hodnote jedného úkonu právnej služby 36,51 euro priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, spísanie a podanie odporu ) + 2 krát režijný paušál 7,63 euro, spolu 88,28 euro + 20% DPH (17,65 euro) , spolu 105,93 euro.

O vrátení kráteného súdneho poplatku prostredníctvom príslušného daňového úradu rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keď zaplatený súdny poplatok (22,50 euro) krátil o sumu 6,70 euro.

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku o trovách konania tento zmenil a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Odvolanie odôvodnil tým, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, pretože aj keď zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania, žalobca nevidí význam v jeho právnom zastúpení. Zdôraznil, že združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a jeho nehospodárnosti a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p. Zároveň namietal, že rozhodnutie o náhrade za právny úkon prevzatie a príprava právneho zastúpenia je nepreskúmateľné, pretože z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom. Jeho vyjadrenia v tejto veci sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach, pričom zdôraznil, že takéto úkony má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu odvolacích trov.

Vo svojom vyjadrení zdôraznil, že v prípade, ak by nevstúpil do konania, k späťvzatiu návrhu by zrejme nedošlo. Zdôraznil, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinností ako účastník, koná však iba sám za seba. Právo na zástupcu má z rovnakých dôvodov, z akých ho má aj žalobca, preto je absurdné, ak žalobca ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno pritom odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Účasť vedľajšieho účastníka v konaní je pre spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie založené, pretože prax potvrdzuje, že sociálne aj vedomostne slabý spotrebiteľ rezignuje, prijme akékoľvek rozhodnutie, keď sám sa brániť nevie a na advokáta nemá dostatok finančných prostriedkov. Právo na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom pritom vyplýva aj z novelizovaného znenia § 137 O.s.p..

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a konštatuje jeho správnosť. Preto len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, s poukazom na odvolacie námietky žalobcu považuje za potrebné dodať nasledujúce :

V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu (tak ako je tomu aj v súdenej veci) má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 O.s.p..

Keďže ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) , ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu môže byt' priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byt' zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska.

Správne preto súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného a na ich náhradu zaviazal žalobcu, ktorý tým že zobral podaný návrh na začatie konania v priebehu konania späť procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť.

Neobstojí ani námietka žalobcu spochybňujúca nutnosť a účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, pretože vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník v konaní (§ 93 ods. 3 O.s.p.) , teda aj právo dať sa v konaní zastúpiť zástupcom na základe plnomocenstva (§ 28 ods. 1 O.s.p.) a úkony tohto zástupcu vo vzťahu k predmetu konania boli nepochybne účelné, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že až po vznesení námietky premlčania uplatneného nároku vedľajším účastníkom na strane žalovaného žalobca zobral podaný návrh v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť.

K samotnej výške priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd poznamenáva, že podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Z logického a jazykového výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že základom pre výpočet odmeny advokáta (tarifná hodnota veci) je hodnota pohľadávky určená ku dňu prevzatia zastupovania advokátom. Vyhláška teda počíta s tým, že táto výška sa môže s plynutím času meniť.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je úrok z omeškania príslušenstvom pohľadávky, na ktorý má veriteľ nárok v prípade, keď je dlžník v omeškaní. Spôsob určenia výšky zákonného úroku z omeškania upravuje ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z..

K vzniku nároku veriteľa požadovať od dlžníka úroky z omeškania nie je potrebné konštitutívne rozhodnutie súdu a ani iného orgánu. Úroky z omeškania sú sankciou, ktorá vzniká dlžníkovi, ak svoju povinnosť nesplní včas. Nárok na úroky z omeškania vzniká samotným omeškaním dlžníka, jeho výška je priamo určená zákonom a preto je možné ju vyčísliť ku ktorémukoľvek dňu omeškania. Reálna výška pohľadávky tak rastie v závislosti od plynutia času, v ktorom je dlžník v omeškaní. V čase, keď dôjde k prevzatiu zastupovania veriteľa advokátom, dosahuje pohľadávka výšku, ktorá nie je tvorená len istinou ale aj jej príslušenstvom - úrokom z omeškania. Táto výška je jednoznačne určiteľná a tvorí výšku žalobou uplatnenej pohľadávky vyčíslenej ku dňu prevzatia zastúpenia. Preto je aj v zmysle označeného ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tarifnou hodnotou veci, z ktorej si môže splnomocnený zástupca uplatniť tarifnú odmenu.

Súd prvého stupňa preto správne pri priznávaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vychádzal z hodnoty peňažného plnenia predstavujúceho sumu 545,31 euro, ktorá pozostáva zo sumy 383,07 euro uplatnenej v konaní a sumy 162,24 euro (úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 383,07 euro od X.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX, t.j. ku dňu poskytovania právnej služby) .

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalobca sa v podanom odvolaní dovolával rozhodnutia o trovách konania podľa ust. § 150 O.s.p. (tak, aby v konečnom dôsledku vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nebola náhrada trov konania priznaná) , neuviedol však žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná.

Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p., a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania za úkon právnej služby (z hodnoty predmetu sporu 545,31 euro) - vyjadrenie k podanému odvolaniu, vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14 ods. 2 písm. b/ vyhlášky číslo 655/2004 Z.z.) - 18,26 euro + 7,63 režijný paušál = 25,89 euro + 20% DPH (5,17 euro) , spolu 31,06 euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.