KSKE 1 Co 165/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/165/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209223556 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209223556.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr.Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcov 1/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., F.Á. XX, 2/ U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v M., E. XX, 3/ U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v M., F. XX, všetkých zastúpených L.. Z. F., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v M., U. XX, proti žalovanej R. U. F..E..D.., so sídlom v M., O. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie úroku z omeškania, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.3.2011 č.k. 22C 176/2009-14 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch ohľadne úrokov z omeškania.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyniam trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 225,54 euro a tieto zaplatiť advokátovi L..Z. F. Y. 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť každej zo žalobkýň v 1. - 3. rade úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne počítaný zo sumy u každej z nich po 9.101,77 eur od 11.3.2007 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyniam trovy konania vo výške 346,02 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobkyne v 1.-3.rade sa vo veci samej žalobou domáhali zaplatenia peňažnej sumy 27.305,32 euro a to za užívanie ich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, XXXX a 2011 v celkovej výmere XXXX U.. Vo veci samej súd prvého stupňa už rozhodol rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 27.1.2009 pod číslom konania 22C 35/2008-113 ktorý aj nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2009 a to v časti prisúdenej istiny a časť uplatneného príslušenstva súd prvého stupňa uznesením zo dňa 2.10.2009 vylúčil na samostatné konanie.

S poukazom na ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka konštatoval, že predmetom konania vo veci samej bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie sporných nehnuteľností za obdobie od 10.3.2006 do 10.3.2007 s tým, že suma 27.305,32 eur mala byť splatná v posledný deň uvedeného obdobia a preto vyvodil záver o tom, že nasledujúcim dňom, teda 11.3.2007 sa žalovaná dostala do omeškania a preto týmto priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne od uvedeného dňa a to v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Za nedôvodnú považoval námietku žalovaného v tom, že výška

priznaných úrokov by sa mala meniť v závislosti od výšky úrokovej sadzby. Poukázal v tomto smere na to, že takýto názor nemá oporu v ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ktorá určuje výšku úroku z omeškania k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Konštatoval navyše, že podľa uvedenej úpravy za obdobie od 21.1.2009 do 10.3.2009 by úrok z omeškania predstavoval 10% ročne, čo by bolo v rozpore s procesnou zásadou ultra petitum (§ 153 ods. 2 O.s.p.) . Za nedôvodnú považoval aj obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že o úroku z omeškania už bolo rozhodnuté rozsudkom vo veci samej, ktorý už nadobudol právoplatnosť a takto vznikla prekážka rozsúdenej veci. Poukázal na to, že pôvodný rozsudok obsahoval výrok o príslušenstve, ale tento nebol vykonateľný. Súd prvého stupňa v tomto smere poukázal na povinnosť rozhodnúť o celom predmete konania, teda aj o príslušenstve.

Výrok o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalobkyniam priznal ich náhradu spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia a to za 1 úkon právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 4.3.2011 po 112,87 eura ako aj režijného paušálu 7,41 eura) . S poukazom na ust. § 10 ods. 1 (pri hodnote predmetu konania 3.084 eur) vyčíslil odmenu za 1 úkon právnej pomoci vo výške 141,09 eura a túto znížil o 20% s poukazom na § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky. Na základe toho vyčíslil trovy právneho zastúpenia z priznaného nároku v celkovej sume 346,02 euro.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že rozsudkom súdu prvého stupňa bol žalobkyniam priznaný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 1. dňa omeškania teda od 11.3.2007. Uviedol, že žalobcovia v žalobe vo veci samej uplatnili úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne od 11.3.2007 do zaplatenia, ktorý však už bol žalobkyniam rozsudkom zo dňa 4.3.2011 priznaný. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia však súd uviedol, že žalobkyniam priznal úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne. Uvedené pochybenie však nepovažuje za mechanickú chybu v písaní a počítaní, prípadne za inú zrejmú nesprávnosť, ktorú by bolo možné odstrániť postupom podľa § 164, prípadne § 165 O.s.p.. V tomto prípade súd vo výrokovej časti priznal žalobkyniam úrok z omeškania vo výške 8,5% a nie zákonný úrok z omeškania tak, ako to uvádza v odôvodnení rozsudku.

Za nesprávny považoval aj výrok o trovách právneho zastúpenia s poukazom na to, že odmena pre advokáta nebola vyčíslená v správnej výške. S poukazom na § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. pri tarifnej hodnote 3.084, -euro súd nesprávne vypočítal tarifnú odmenu za 1 úkon právnej služby vo výške 141,09 euro a nesprávne postupoval aj v tom, že uvedenú odmenu znížil podľa § 13 ods. 3 o 20% s poukazom na to, že advokát zastupoval viac osôb. Má za to, že správna výška základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby v tomto prípade predstavuje sumu 121,17 eur a nie 141,09 eur. Rovnako mal súd takto vyčíslenú odmenu znížiť podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky, avšak o 50%, keďže ide o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb. S poukazom na uvedené podľa názoru žalovanej mal súd žalobkyniam priznať odmenu za 1 úkon právnej služby krátený na polovicu, teda v sume 60,59 eur pre každú zo žalobkýň a spolu v sume 181,77 eur vrátane paušálnej odmeny vo výške 7,41 eur. Spolu takto mala odmena predstavovať sumu 189,18 eur.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej vo veci samej nie je dôvodné a toto je dôvodné iba vo vzťahu k výroku o trovách konania.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom, ktorý má charakter dopĺňacieho rozsudku rozhodol o ostávajúcej ešte nerozhodnutej časti predmetu konania a to o výške priznaného úroku z omeškania. Rozsudok v tejto časti aj odôvodnil s poukazom na ustanovenie právneho predpisu, z ktorého vychádzal.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania vo veci samej bol peňažný nárok žalobkýň v 1. až 3.rade v sume 9.101,77 euro spolu s príslušenstvom a to úrokom z omeškania v uplatnenej výške 8,5% ročne od 11.3.2007 do zaplatenia.

Rozsudkom zo dňa 27.1.2009 pod číslom konania 22C 35/2008-113 súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobkýň tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť každej z nich po 9.101,77 eur s ročným úrokom z omeškania počítaným od 11.3.2007 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyniam taktiež trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku u každej z nich vo výške po 546,11 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanú zaviazal nahradiť aj trovy právneho zastúpenia žalobkýň a to v sume 1.847,-eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z citovaného výroku rozsudku vyplýva, že v tomto nebola konkretizovaná výška priznaného úroku z omeškania. Výrok s takýmto znením bol súdom prvého stupňa vyhlásený a preto bol pre neho záväzným (§ 156 ods. 4 O.s.p.) . S poukazom na viazanosť súdu vyhláseným výrokom rozsudku považuje odvolací súd za právne bezvýznamnú tú časť dôvodov tohto rozsudku, v ktorých súd odôvodňoval taký výrok, ktorý nebol vyhlásený (a ani nebol uvedený v písomnom vyhotovení rozsudku) . Za takéto dôvody je potrebné považovať tú časť odôvodnenia, v ktorých súd odôvodňoval výšku priznaného úroku z omeškania, keďže táto vo výroku rozsudku nebola určená.

Správne preto súd prvého stupňa túto procesnú situáciu riešil tým, že osobitným rozsudkom (tento má charakter dopĺňacieho rozsudku podľa § 166 ods. 2 O.s.p.) rozhodol o ostávajúcej časti predmetu konania a to o výške úroku z omeškania.

Odvolací súd považuje za správny výrok tohto dopĺňacieho rozsudku ohľadne určenia výšky priznaného úroku z omeškania. Tento úrok žalobkyne v žalobe uplatnili vo výške 8,5% ročne od 11.3.2007 do zaplatenia.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadby určenej Národnou bankou, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

K prvému dňu omeškania teda ku dňu 11.3.2007 bola základná úroková sadzba NBS 4,75 % a teda úrok z omeškania by k uvedenému dňu predstavoval 9,5% ročne. Keďže žalobkyne si ho uplatnili v nižšej sume a to 8,5% ročne, bol súd prvého stupňa takto upravenou výškou viazaný. Správne preto žalobkyniam priznal úrok z omeškania iba v takto uplatnenej výške, teda 8,5 % ročne.

Skutočnosť, že v dôvodoch napadnutého rozsudku súd uviedol výšku priznaného úroku 9,5 % ročne, teda v inej výške ako ju uviedol vo výroku, považuje odvolací súd za zrejmú nesprávnosť ktorú môže odstrániť postupom podľa § 164 O.s.p., teda za pomoci opravného uznesenia. Toto pochybenie nemá vplyv na správnosť rozsudku ohľadne výšky priznaného úroku z omeškania tak, ako bola uvedená v samotnom výroku rozsudku, keďže iba tento je pre súd záväzným.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovanej, čo do výroku o trovách konania. Súd prvého stupňa totiž nesprávne vyčíslil odmenu za 1 úkon právnej pomoci. Pri ustálenej tarifnej hodnote 3.084,- euro je odmena za 1 úkon právnej pomoci vyčíslená podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume (41,49 + 8 x 9,96) teda v sume 121,17 euro.

Súd prvého stupňa nepostupoval správne, pokiaľ odmenu za 1 úkon znížil o 20%, keďže podľa znenia § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení ku dňu 4.3.2011 sa základná sadzba zníži o 50% pri spoločných úkonoch pre viacero osôb a teda vypočítanú odmenu v sume 121,17 euro bolo potrebné znížiť o 50%, teda na sumu 50,59 euro a k tejto pripočítať uplatnenú DPH vo výške 20% (12,12 euro) a takto odmena

pre každú zo žalobkýň za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 72,71 euro. Za všetky 3 žalobkyne to predstavuje spolu 218,13 euro a s pripočítaním paušálu v sume 7,41 euro predstavuje odmena za uvedený úkon právnej pomoci 225,54 euro. S poukazom na uvedenú nesprávnosť odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania a žalobkyniam priznal odmenu v správnej výške.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný nebol v odvolacom konaní pokiaľ sa týka jeho odvolacieho návrhu vo veci samej úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalobkyne si odvolacie trovy neuplatnili a preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.