KSKE 1 Co 177/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/177/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510215996 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7510215996.2

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu E. Z., bytom v O., J. Č.. XXX/XX proti žalovaným X. N. U., bytom v Ď. Č.. XXX, 2. G.. D. U., bytom v U., O. Č.. XX, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 18.3.2011 č. k. 18C/488/2010-39 a uzneseniu zo dňa 18.3.2011 č.k. 18C 488/2010-46 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

M e n í uznesenie tak, že žalobcovi p r i z n á v a oslobodenie od súdnych poplatkov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody, ktorú mu mal spôsobiť právny predchodca žalovaných G.. G. U..

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že právny predchodca žalovaných G.. G. U. ako advokát zastupoval žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16C/289/2000 z ktorého žalobca vyvodzuje nárok na náhradu škody. Ďalej vychádzal z osvedčenia o dedičstve zo dňa 25.9.2007 č. k. 10D/517/2007 z ktorého mal za preukázané, že G.. G. U. zomrel dňa 25.6.2007 a dedičkami sú žalované N. U. N. G.. D. U.. Taktiež vychádzal zo zistenia, že G.. G. U. mal uzavretú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti s vedľajšou účastníčkou.

Z uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní vychádzajúc z ust. § 26 zák. č. 586/2003 Z.z. dospel súd prvého stupňa k záveru, že v danom prípade žalobcovi za prípadne spôsobenú škodu pri zastupovaní vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16C/289/2000 mohol zodpovedať len jeho advokát, ktorým bol v prvostupňovom konaní G.. G. U.. Ani jedna z označených žalovaných nepôsobí a nepôsobila v rozhodnom čase ako advokátka, žalobcu v konaní nezastupovali ako advokátky (ani ako fyzické osoby, na základe jeho splnomocnenia) , preto mu v súvislosti s výkonom advokácie (a ani pri zastupovaní na základe plnej moci) nemohli spôsobiť a nespôsobili žiadnu škodu. Žalobca napokon ani netvrdil, že škodu mu spôsobili žalované. Uviedol, že za žalované ich označil z dôvodu, že sú právnymi nástupníčkami po G.. G. U..

Mal teda za to, že zo strany žalovaných nedošlo vo vzťahu k žalobcovi k žiadnemu protiprávnemu úkonu, preukázateľne žalované nespôsobili žiadnu škodu, preto v konaní neskúmal ďalšie náležitosti zodpovednosti za škodu. Z uvedeného vyvodil záver, že žalované v konaní nie sú pasívne legitimované, teda nie sú nositeľkami právnych povinností z označeného právneho vzťahu a žalobný návrh voči nim je nedôvodný a preto ho zamietol.

Vo vzťahu k vedľajšej účastníčke uviedol, že niet žiadneho právneho dôvodu, aby vedľajšia účastníčka na strane žalovaných plnila za žalované, ktoré u nej nikdy pre prípad zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti advokáta poistené neboli, škodu, ktorú žalované preukázateľne nespôsobili. Podľa názoru súdu prvého stupňa chýba pasívna legitimácia vedľajšej účastníčky, preto je žaloba proti nej nedôvodná.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal majúc za to, že úspešným žalovaným ani vedľajšej účastníčke žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny, vydaný na základe jednostranného, zaujatého a neúplného hodnotenia len niektorých dôkazov súdom, a tým nezistenie skutkového stavu, ktorý by odôvodňoval také rozhodnutie, aké súd vydal. Podľa jeho názoru v konaní je daná pasívna legitimácia ako žalovaných, tak aj vedľajšej účastníčky a to z dôvodu, že škodu spôsobil G.. U. počas svojho života t.j. v čase kedy bol poistený u vedľajšej účastníčky a vykonával advokáciu. V konaní si uplatňuje nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú advokátom pri výkone jeho povolania. Smrťou nezaniká zodpovednosť zomrelého advokáta za škodu spôsobenú výkonom povolania (bol poistený u vedľajšej účastníčky) . Mal za to, že rozhodnutím súdu prvého stupňa boli porušené jeho základné ústavné práva. Nemôže byť poškodený predsa tým, že zomrel jeho bývalý advokát v čase, keď sa on dozvedel, že bol poškodený jeho konaním resp. nekonaním ako advokáta v súdnom spore v ktorom ho zastupoval.

Žalované k odvolaniu žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení uviedli, že sa plne stotožňujú s rozsudkom súdu prvého stupňa a navrhujú, aby ho odvolací súd potvrdil.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca v žiadosti uviedol, že poberá invalidný dôchodok v sume 158,10 euro, má vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi v sume 13,33 euro a je vlastníkom rodičovského domu. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobca je evidovaný v zozname držaných vozidiel na Okresnom riaditeľstve E. J. E. s iným vlastníkom a to motorového vozidla Š. B. od 2.2.2011. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu a záhrady na parcele č. XXX N. XXX v podiele 11/12 a je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - ornej pôdy zapísanej na O. Č.. XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX kat. úz. O. v podieloch X/XXX-M., N. XX/XX-M..

Na základe uvedených zistení dospel súd prvého stupňa k záveru, že s prihliadnutím na zistené skutočnosti - majetkové pomery žalobcu (spoluvlastnícke podiely na viacerých nehnuteľnostiach, podiel v pomere 11/12 na rodinnom dome) , ako aj na to, že žalobca bol zrejme schopný zaplatiť zálohu na odmenu advokáta, že zaplatenie súdneho poplatku od žalobcu možno žiadať.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal mu oslobodenie od súdnych poplatkov. V odvolaní uviedol, že predložil súdu doklad SIPO o jeho nákladoch, rozhodnutie o rozvode, potvrdenie od sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku. Ďalej uviedol, že nemá žiadne úspory a nemá ani príjem z prenájmu. Nehnuteľnosti zdedil

po rodičoch (starý rodičovský dom) a nemá z nich žiaden úžitok, len náklady na ich udržiavanie (nevie ich ani predať, lebo o nich nie je záujem) . Čo sa týka motorového vozidla uviedol, že nie je vlastníkom motorového vozidla Škoda Felícia, ale je len šoférom. Jeho priateľka nemá vodičský preukaz a potrebuje motorové vozidlo po lekároch a do nemocnice, preto si kúpila motorové vozidlo. On sám nemá finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla. Poukazuje na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16C/289/2000-400 už bol oslobodený od platenia súdneho poplatku. Zaplatením čo i len časti súdneho poplatku by bol ohrozený na výžive.

Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že v odvolaní uplatnil odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak v odvolaní namieta nesprávny právny záver súdu prvého stupňa ohľadom posúdenia nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v konaní.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a uznesenie a konanie im predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalobcu sú dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaných, ak vychádzal z názoru, že žalované nemohli spôsobiť a nespôsobili žalobcovi žiadnu škodu, nakoľko v danom prípade žalobcovi za prípadne spôsobenú škodu mohol zodpovedať len jeho advokát, ktorým bol v prvostupňovom konaní G.. G. U..

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 579 ods. 1 smrťou dlžníka záväzok zásadne nezaniká, lebo jeho povinnosti vo všeobecnosti prechádzajú na jeho právnych nástupcov, väčšinou dedičov. Z uvedeného ustanovenia preto vyplýva, že ak zomrie dlžník vstupujú do jeho práv a povinností jeho dedičia (§ 460) . Nezávisí na tom, či konkrétny dlh bol zahrnutý do pasív dedičstva v konaní o dedičstve, či nie. Zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa je však obmedzená ust. § 470. Smrťou dlžníka zaniká len tá povinnosť, ktorej predmetom bolo plnenie, ktoré malo byť vykonané osobne dlžníkom. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo.

Z hľadiska skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú mu mal spôsobiť G.. G. U., právny predchodca žalovaných ako jeho právny zástupca v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16C/289/2000. Právny predchodca

žalovaných G.. G. U. zomrel dňa 25.6.2007, preto žalobca svoj nárok na náhradu škody uplatnil voči jeho právnym nástupcom - dedičom.

Prípadná škoda spôsobená G.. G. U. žalobcovi nie je takou povinnosťou, ktorej predmetom je plnenie, ktoré má byť ním vykonané, preto správne postupoval žalobca, ak svoj prípadný nárok na náhradu škody po smrti JUDr. Jána Karapa uplatnil vo vzťahu k jeho právnym nástupcom - dedičom, lebo ako bolo uvedené, dedičia vstupujú do práv a povinností poručiteľa okamihom jeho smrti (§ 460) a je irelevantné, či o prípadnej škode spôsobenej poručiteľom vedeli alebo nie, respektíve, či vstúpiť do právneho postavenia poručiteľa ohľadom jeho prípadných dlhov chceli alebo nie.

Z uvedeného hľadiska je preto nesprávny záver súdu prvého stupňa, že žalované nemohli spôsobiť a nespôsobili žiadnu škodu žalobcovi, lebo ho v uvedenom súdnom konaní 16C/289/2000 nezastupovali. Je samozrejmé, že zo strany žalovaných vo vzťahu k žalobcovi k žiadnemu protiprávnemu úkonu nedošlo, lebo ako vyplýva aj z vyjadrení žalobcu na pojednávaniach žalované označil iba z dôvodu, že sú právnymi nástupcami po nebohom G.. G. U.. Súd mal preto skúmať samotné okolnosti vzniku škody tvrdenú žalobcom vo vzťahu k ich právnemu predchodcovi a nie vo vzťahu k žalovaným.

V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvého stupňa posúdiť nárok žalobcu na náhradu škody ohľadom splnenia podmienok vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaných. Ak dospeje k záveru, že právny predchodca žalovaných G.. G. U. svojím postupom ako advokát, žalobcovi spôsobil škodu, treba mať za to, že v dôsledku jeho smrti za prípadnú škodu zodpovedajú žalované ako dedičky. Následne určí jej rozsah a na jej náhradu zaviaže žalované vychádzajúc pri tom z obmedzenia uvedeného v ust. § 470 Občianskeho zákonníka. Ak súd dospeje k záveru, že právny predchodca žalovaných škodu žalobcovi nespôsobil, návrh žalobcu vo vzťahu k žalovaným zamietne.

Za nesprávny považuje odvolací súd aj záver súdu prvého stupňa vo vzťahu k vedľajšej účastníčke, že tejto chýba pasívna legitimácia, preto je žaloba voči nej nedôvodná .

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 93 ods. 1 do konania vstupuje vedľajší účastník buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Súd z vlastnej iniciatívy existenciu právneho záujmu vstupujúceho subjektu neskúma (§ 93 ods. 2) , preto pokiaľ nebola námietka neprípustnosti vznesená, je tretia osoba bez ďalšieho účastníkom konania. Tretia osoba však musí so vstupom do konania súhlasiť, lebo v opačnom prípade sa nestáva účastníkom konania aj napriek tomu, ak nebola vznesená námietka neprípustnosti vstupu do konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných označil U. E.S. N..H.., vychádzajúc z názoru, že právny predchodca žalovaných mal ako advokát uzatvorenú s poisťovňou poistnú zmluvu - Poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti. Na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k podanému žalobnému návrhu poisťovňa uviedla, že svoju účasť v konaní považuje za bezpredmetnú, nakoľko poistnou zmluvou bol poistený G.. G. U. a jeho smrťou poistenie zaniklo. Na pojednávaní v konaní pred súdom prvého stupňa zástupkyňa poisťovne uviedla, že má jednoznačne za to, že v tomto konaní nie je pasívne poisťovňa legitimovaná, lebo poistná zmluva, ktorá bola uzavretá medzi nimi a G.. G. U. zanikla okamihom jeho smrti.

Z písomného podania a vyjadrenia zástupkyne poisťovne nemožno vyvodiť, že poisťovňa súhlasila so vstupom do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných, preto treba mať za to, že poisťovňa U. N..H.., sa nestala vedľajším účastníkom v tomto konaní. V ďalšom konaní bude preto potrebné vyzvať poisťovňu, aby sa jednoznačne vyjadrila, či súhlasí so vstupom do tohto konania ako vedľajšia účastníčka na strane žalovaných.

Navyše vo vzťahu k vedľajšiemu účastníctvu je potrebné uviesť, že vedľajší účastník má síce rovnaké práva a povinností ako účastník (§ 93 ods. 3) , týmito právami a povinnosťami sa rozumejú výlučne práva a povinnosti procesnej povahy. Vedľajší účastník preto môže byť napr. zaviazaný k náhrade nákladov konania alebo mu môže byť náhrada nákladov priznaná, je však vylúčené, aby mu rozhodnutím vo veci samej bolo prisúdené právo alebo bola uložená povinnosť, ktorá tvorí predmet sporu vo veci samej. To znamená, že vedľajší účastník nemôže mať nedostatok aktívnej ani pasívnej legitimácie, lebo uvedený pojem vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávny je preto aj záver súdu prvého stupňa o chýbajúcej pasívnej legitimácie vedľajšej účastníčky.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že je daný žalobcom uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Za dôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie žalobcu proti uzneseniu o nepriznaní mu oslobodenia od súdnych poplatkov, lebo majetkové pomery žalobcu spĺňajú zákonnú podmienku pre oslobodenie od platenia súdneho poplatku, preto odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie a priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu, že žalované ako právne nástupkyne ich právneho predchodcu JUDr. Jána Karapa sú pasívne vecne legitimované v tomto konaní za predpokladu, že ten zodpovedá žalobcovi za škodu a následne posúdi žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.