KSKE 1 Co 208/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/208/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808209789 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7808209789.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu B.. Ľ. K., G.. XX.X.XXXX, K. Č. I. Č.. XXX, C., proti žalovanému K. A. C., A. A.V. Z. K. K., G. A. Č.. XX, o náhradu škody z dopravnej nehody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 29.3.2011 č.k. 4C/87/2008-229 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e medzitýmny rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že nárok žalobcu voči žalovanému je opodstatnený vo výške jednej polovice. Vo výroku rozsudku taktiež uviedol, že o výške nároku a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o základe nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX pri páde z motocykla.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX v popoludňajších hodinách na úseku cesty F. - Š. V. G. C. R. Č.. T. Q. R. T. žalobca mal dopravnú nehodu so svojim motocyklom, následkom ktorej utrpel vážne poranenie a to zlomeninu pravého krčka stehennej kosti, ktoré bolo riešené následnou operáciou s dobou liečenia do XX.XX.XXXX, ako aj kúpeľno-rehabilitačným pobytom v zariadení Kováčová a s tým súvisiacou práceneschopnosťou. Konštatoval, že nehoda bola šetrená príslušným Dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, ktorý rozhodnutím zo dňa 20.10.2006 vec odložil s tým, že nešlo o podozrenie z priestupku, pretože príčinou dopravnej nehody bolo lokálne zníženie adhéznych vlastností vozovky, čo bolo potvrdené rozborom vzorky látky z vozovky odobratej pri dokumentovaní dopravnej nehody Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ v Banskej Bystrici. Z výsledkov znaleckého dokazovania znaleckým posudkom z oboru cestnej dopravy, technického stavu cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel, Ing. Z. V., Č.. X/ XXXX J. V. XX.X.XXXX uzavrel, že objektívne sa nedá určiť, či škoda žalobcovi vznikla kvôli závade v zjazdnosti cesty z dôvodu cudzorodých látok na jej povrchu a to chemikálií ako sú uhličitany, soli bázického charakteru, prípadne iné priemyselné produkty ako kozmetika, čistiace prostriedky a pod., lebo nebola stanovená koncentrácia týchto látok v škvrne na vozovke. Na otázku súdu, či mohol správca komunikácie objektívne zabrániť dopravnej nehode a zabezpečiť zjazdnosť komunikácie vzhľadom k tomu, že závadu za sucha na ceste nebolo možné zistiť, tento uviedol, že za sucha žalovaný uvedenú závadu nemohol zistiť, lebo fyzikálny jav - interferencia sa prejavuje na tenkých vrstvách látok na

povrchu vodnej hladiny, ktorá za sucha nie je prítomná. Na mokrej vozovke aj nepatrné množstvo látok spôsobuje dúhové zafarbenie pretekajúcej alebo stojatej vody. Koncentrácia zistených látok zo škvrny nebola zisťovaná. Vo svojom vyjadrení k posudku na otázky účastníkov znalec uviedol, že je rozdielné, keď sú takéto látky v určitej vrstve alebo v stopových množstvách, za čo je možné považovať zistenia Kriminalistického a expertízneho ústavu. Stopové množstvá uvedených látok nemajú vplyv na závadu zjazdnosti cesty. Zo správy od spoločnosti D. A..P..U.. Z. L. J. V. XX.XX.XXXX súd prvého stupňa zistil, že tvrdenie účastníka dopravnej nehody, ktorá sa stala XX.XX.XXXX, že cesta bola znečistená motorovými vozidlami v súvislosti s odvážaním materiálu z odkaliska je nepravdivé. Spoločnosť uviedla, že v uvedený deň na odkalisku, ktoré je vzdialené od miesta nehody 2,5 až 3 km uskutočňovali rekultivačné práce tak, že skládku zeminy, ktorá sa nachádzala na stavbe rozvážali po ploche odkaliska. Ich vozidlo, ktoré tam v tom čase pracovalo bol jeden sklápač T 815, ktorý sa celý deň pohyboval po ploche odkaliska a cesty I. a II. triedy nepoužíval. Za nepravdivé označila tvrdenie, že z odkaliska sa odvážal materiál, keďže od roku 2002 od kedy sa stavba realizovala nebol odvezený ani 1 m3 tohto materiálu.

Z obsahu svedeckej výpovede svedkyne E. Š., K. A. U. Š. V. súd prvého stupňa konštatoval, že táto uviedla, že v roku 2005 sa vykonávali rekultivačné práce odkalísk banského závodu v Š. V., ktorý v tom čase už nevykonával banskú činnosť. Už v letnom období v roku 2005 sa začali tieto odkaliská zavážať Rudnými baňami a.s. Banská Bystrica. Išlo o navážku vo veľkom objeme pozostávajúcu z materiálu rôzneho charakteru a konzistencie. Potvrdila, že v istom časovom období leta a jesene uvedeného roku sa navážal veľmi mokrý a silno zapáchajúci substrát, ktorý sa na odkaliskách následne prekrýval suchou vrstvou. Vtedy prevládala domnienka, že išlo o odpadový materiál z čistiarne odpadových vôd. Z titulu svojej vtedajšej funkcie nemala však priamo vplyv na tieto aktivity, registrovala ich však ako činnosť subjektov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť na území obce Š. V.. Súd prvého stupňa poukázal aj na výpoveď svedka T.. Q. Ľ. U. U. Š. V., ktorý uviedol, že od jesene roku 2005, keď sa do domu nasťahoval po kolaudácii, prebiehali rekultivačné práce na odkalisku a nákladné autá tam vozili rôzny materiál, väčšinou sypký, niekedy mal tmavšiu farbu, zapáchal, bližšie však tento materiál popísať nevedel. Uviedol, že denne tam prešlo okolo 5 až 10 áut. Vozovka V. Š. V., bola následkom toho, často znečistená, čo malo súvis aj s charakterom počasia. Toto znečistenie donášali motorové vozidlá na kolesách, keď vychádzali z bahnitého terénu.

Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako aj § 9a ods. 1 a 2 zák. č. 135/1961 o pozemných komunikáciách uzavrel, že mal za preukázaný vznik škody u žalobcu, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody ako aj to, že žalovaný zodpovedá v zmysle vyššie citovaných ustanovení za vznik škody. Svoj záver založil na výsledkoch znaleckého posudku č. X/XXXX J. T.. Z. V. J. V. XX.X.XXXX, ako aj výpovedí svedkov E. Š., T.. Q. Ľ., čiastočne aj z obsahu správy od firmy K.Q.. Konštatoval však, že s poukazom na výsledky znaleckého posudku T.. V. bol toho názoru, že žalobca mohol prispieť k vzniku škody nesprávnou technikou jazdy a preto určil spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody vo výške 50 % a na základe tohto medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe nároku.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. V odvolaní uviedol, že prvostupňový rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia, keďže sa súd v rozhodnutí dostatočne nevysporiadal v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. so všetkými vykonanými dôkazmi a zisteniami, ktoré z nich vyplynuli. Má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil ohľadne otázky spoluzavinenia žalovaného na vzniku škody, keďže má za to, že z celého konania sa nepodarilo preukázať príčinu nehody žalobcu, ako aj z dôvodu, že žalovaný v konaní preukázal splnenie povinnosti jemu vyplývajúcich z osobitného zákona a že objektívne nebolo v jeho možnostiach predísť vzniku škody a žiadne iné porušenie právnej povinnosti mu v konaní nebolo vytknuté. Má za to, že súd sa dopustil aj nesprávnej právnej kvalifikácie pokiaľ nárok žalobcu zakladal na ust. § 420 Občianskeho zákonníka to napriek tomu, že zodpovednosť za škodu v doprave je upravená v osobitnom zákone a to v § 9a zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) . Má za to, že v rozsudku súd prehliadol množstvo rozporov nasvedčujúcich tomu, že žalovaný nie je objektívne zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi v

doprave. Poukazoval v tomto smere na obsah znaleckého posudku T.. V., ktorý poukazoval, že súvislosti a dokumentácia zaznamenávajúca nehodový dej je rozporná, neboli správne zaistené stopy zo škvrny v takom množstve, aby sa dal vyhodnotiť jej vplyv na adhézne podmienky vozovky. Preverovaním v Slovenskom hydrometeorologickom ústave zistil, že nie je možné ako príčinu dopravnej nehody vylúčiť vrstvu vody na vozovke a že je málo pravdepodobná príčina dopravnej nehody spôsobená znečistením vozovky látkami pochádzajúcimi z banskej činnosti. Poukázal na to, že znalec konštatoval, že pri preverovaní techniky jazdy žalobcu sa nedá vylúčiť nesprávna technika jazdy inkriminovanou zákrutou. Je technicky prijateľné to, že šmyk mohla vyvolať nesprávna akcelerácia, prípadne nesprávny náklon stroja s jazdcom alebo vzájomné pôsobenie obidvoch faktorov na vozovke z miesta nehodového deja. Za pochybenie v rozhodnutí považuje skutočnosť, že jeho ťažiskovým bodom sú svedecké výpovede E. Š. Q. T.. Ľ.. Má za to, že svedkovia vypovedali ku približne šesť rokov starej udalosti, ktorá sa ich týkala len tým, že obidvaja sú obyvateľmi obce Š. V.. Ani jeden z nich sa vo svojej výpovedi jednoznačne nevyjadril, že v deň nehody žalobcu sa konala určitá zavážka bližšie nešpecifikovaného materiálu. Má za to, že svedkyňa Š. odpovedala nepresvedčivým a vyhýbavým spôsobom ohľadne obdobia počas ktorého sa malo po vozovke navážať. Zo zápisnice o pojednávaní však nevyplýva nevierohodnosť a rozpačitosť výpovede tejto svedkyne. Výpovede uvedených svedkov nijako priamo nepreukazujú príčinu dopravnej nehody žalobcu ani porušenie právnej povinnosti žalovaného. Poukázal na základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody alebo majetkovej ujmy, existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Má za to, že žalovanému nebola preukázaná jedna z týchto podmienok a to porušenie právnej povinnosti alebo existencia akéhokoľvek protiprávneho konania v súvislosti so vzniknutou škodou žalobcovi. Má za to, že na vec nemožno aplikovať ust. § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Počet bežných prehliadok na cestách III. triedy sa vykonáva v zmysle Technických podmienok vydaných Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií účinných od 15.9.2005 a to v závislosti na dopravnom význame cestnej komunikácie najmenej jeden krát za mesiac. Má teda za to, že nebolo objektívne v jeho možnostiach predísť vzniku škody a svoju zákonnú povinnosť si žalovaný preukázateľne splnil. Má za to, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia objektívnej zodpovednosti za škodu, keďže na daný prípad sa jednoznačne vzťahuje osobitná zodpovednosť v zmysle § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb..

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ- Dopravného inšpektorátu Banská Bystrica č. ORP-P-579/2006 osobitne jeho súčasťou a to protokolom o dopravnej nehode, správou od Kriminalistického a expertízneho ústavu, správou od Slovenského hydrometeorologického ústavu, úradným záznamom príslušníka dopravnej polície, správou od Obvodného banského úradu Banská Bystrica a od Rudných baní š.p. Banská Bystrica ako aj spoločnosti D. A..P..U.., obsahom písomného vyjadrenia starostky E. Š. a obsahom znaleckého posudku z oboru dopravy T.. V. J. V. XX.X.XXXX a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolanie proti rozsudku podal iba žalovaný a toto smeruje proti vyhovujúcej časti medzitýmneho rozsudku. Napadnutý teda nebol jeho výrok v zamietavej časti a v tejto časti sa rozsudok stal právoplatným.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. keď vykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili a z týchto aj vyvodil správne skutkové závery, vec čiastočne správne právne posúdil a vecne správne vo veci rozhodol. K takémuto záveru dospel odvolací súd napriek tomu, že súd prvého stupňa svoje závery odôvodnil veľmi stručne a na vec

aplikoval čiastočne nesprávny hmotnoprávny predpis. Ani tieto pochybenia však nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku.

Žalobca v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX. Tento smeruje voči žalovanému ako správcovi komunikácie z dôvodu tvrdenej závady v jej zjazdnosti spočívajúcej v prítomnosti cudzorodej látky na jej povrchu, ktorá znížila jej adhézne vlastnosti.

Nárok založený na takýchto skutkových tvrdeniach je potrebné právne kvalifikovať podľa ust. § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o premávke na cestných komunikáciách (Cestný zákon) . Podľa tohto ustanovenia správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Podľa ust. § 12 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.

Podľa ods. 2 písm. b/ závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií.

Cestný zákon upravujúci v citovanom ust. § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti je treba rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným podmienkam, že vodič ani pri obozretnej jazde rešpektujúc stav komunikácie, či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide o zodpovednosť objektívnu, teda bez ohľadu na zavinenie správcu komunikácie. Ten sa svojej objektívnej zodpovednosti môže zbaviť iba s poukazom na to, že nebolo v medziach jeho možností tieto závady odstrániť a ani na ne predpísaným spôsobom účastníkov cestnej premávky upozorniť.

Súdna prax v otázke príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a závadou v zjazdnosti komunikácie uzavrela, že zodpovednosť správcu komunikácie podľa cestného zákona môže byť založená v prípade, ak aspoň za jednu z hlavných príčin vzniku škody možno považovať závadu v zjazdnosti v zmysle § 12 ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb. (Rozsudok NS ČR zo dňa 16.6.1999 sp. zn. 2Cdon 279/96) .

Keďže súd prvého stupňa svoje závery o preukazovaní tejto príčinnej súvislosti odôvodnil iba s poukazom na konkrétne dôkazy a teda jeho odôvodnenie v tejto časti je nedostatočné odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného riaditeľstva PZ - Okresného dopravného inšpektorátu o vyšetrovaní uvedenej dopravnej nehody a z jeho súčasti Protokolu o nehode v cestnej premávke zistil, že povrch vozovky tvoril asfalt v čase nehode mokrý, na krajniciach sa nachádzalo opadané lístie, štrková drť bez výtlkov a výmoľov. Na povrchu v smere na Š. V. sa na vozidle nachádzala pri pravom okraji farebná tekutina, ktorá bola odplavovaná vodou smerom od mostu tunela do stredu križovatky. Vo vzdialenosti 8,5 m od VBM2 smerom k tunelu začínajú na vozovke mastné škvrny rôznych farieb - pravdepodobne ropné látky ako olej, benzín, nafta. Tieto škvrny stekajú v smere od tunela v šírke asi 0,8 m a vo vzdialenosti 1,5 až 2,3 m od pravého okraja cesty na Š. V.. Väčšia intenzita týchto škvŕn je vo vzdialenosti 16,9 až 18,1 m od VBM2. Stav vozovky v čase dopravnej nehody bol zachytený aj na pripojenej fotodokumentácii.

Zo správy vyšetrovacieho orgánu adresovanej Kriminalistickému a expertíznemu ústavu Banská Bystrica zo dňa 2.2.2006 tvoriaceho súčasť uvedeného vyšetrovacieho spisu (str. 48) vyplýva, že pri vykonávaní ohliadky miesta činu bola za účasti troch svedkov zdokumentovaná škvrna rozmerov niekoľko m2, ktorá bola mimoriadne šmykľavá. Príslušník dopravnej polície vyšetrujúci nehodu odobral vzorky z uvedenej látky, ktorá sa nachádzala na vozovke pomocou vatových tampónov. Tieto boli preskúmavané kriminalistickým a expertíznym ústavom v Banskej Bystrici s výsledkom, že na skúmanie boli predložené tri vatové tampóny na plastových tyčinkách, pričom optickým a mikroskopickým skúmaním bola zistená prítomnosť oterov hmoty čiernej farby a veľmi drobných častíc piesku a kamienkov. Orientačným chemickým skúmaním bola zistená slaboalkalická acidobázická reakcia sterov. V ultrafialovom svetle nebola pozorovaná prítomnosť pomocných látok z ropných produktov - mazív, ktoré sa spravidla vyznačujú intenzívnou zelenou alebo modrou fluorescenciou. Množstvo hmoty v oteroch neumožňovalo bližšie chemické skúmanie a určenie jednotlivých komponentov. Uvedená skutočnosť naznačuje, že vozovka mohla byť kontaminovaná látkou, ktorá takúto reakciu spôsobila. Ako zdroj možno uvažovať niektorý druh chemikálie (uhličitany, ďalšie soli bázického charakteru) alebo priemyselné produkty napr. kozmetika, čistiace prostriedky. Iné skutočnosti skúmaním neboli zistené.

Na zistenie príčin dopravnej nehody nariadil vyšetrujúci orgán aj znalecké dokazovanie znalcom z oboru dopravy. Podľa výsledkov znaleckého posudku znalca T.. T. I. z ustálenia pravdepodobného vzniku a priebehu dopravnej nehody vyplýva, že sa jedná o špecifickú dopravnú nehodu, pri ktorej súčasnými technickými prostriedkami nie je možné jednoznačne analyzovať vznik straty smerovej stability motocykla. Ak zo simulačných analýz vyplynulo, že príčinou straty smerovej stability boli lokálne znížené adhézne vlastnosti vozovky v kritickom úseku, potom jedinou možnosťou zabránenia straty smerovej stability motocykla bola nižšia rýchlosť pri prejazde ako 30 km/hod., prípadne vyhnutie sa danému miestu. Z technických analýz vyplýva, že nie je možné vylúčiť, že príčinou straty smerovej stability mohlo byť lokálne zníženie adhéznych vlastností vozovky - znečistenie vozovky neznámou látkou. Pokiaľ však expertízou nebola preukázaná prítomnosť ropných produktov, ktoré by bezprostredne ovplyvnili adhézne vlastnosti povrchu vozovky v danom úseku, nie je možné vylúčiť, že príčinou straty smerovej stability mohla byť aj väčšia vrstva vody na vozovke.

Policajný orgán uzavrel vyšetrovanie dopravnej nehody záznamom zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom uviedol, že vec týkajúcu sa dopravnej nehody odkladá podľa § 60 ods. 3 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nakoľko nejde o dopravnú nehodu zavinenú vodičom. V dôvodoch uviedol, že šetrením dopravnej nehody a to rozborom vzorky látky na vozovke odobratej pri dokumentovaní dopravnej nehody analyzovaním jej výsledkov ako aj výsledkov správy správcu komunikácie a znaleckého posudku bolo zistené, že látky nachádzajúce sa na mieste dopravnej nehody na vozovke mohli znížiť adhéznu vlastnosť vozovky a tým zapríčiniť pád motocyklistu.

Na zistenie príčin dopravnej nehody nariadil znalecké dokazovanie aj súd prvého stupňa. Zo znaleckého posudku znalca T.. V. vyplýva, že objektívne sa nedá určiť, či žalobcovi vznikla škoda kvôli závade

v zjazdnosti cesty z dôvodu cudzorodých látok na jej povrchu a to chemikálií ako sú uhličitany, soli bázického charakteru a iné priemyslové produkty, ako kozmetika, čistiace prostriedky a pod., lebo nebola stanovená koncentrácia týchto látok v škvrne. Zafarbenie škvrny môže spôsobiť aj malé množstvo uvedených látok, ktoré nemá vplyv na zjazdnosť.

Vyhodnotiac takto vykonané dokazovanie postupom podľa § 132 O.s.p. dospel odvolací súd k záveru, že zisťovanie príčin dopravnej nehody žalobcu za pomoci znaleckých posudkov je z dôvodu nedostatku vypovedateľnosti odobratých vzoriek z chemickej látky nachádzajúcej sa na vozovke vyšetrujúcim orgánom značne sťažené a aj keď ide o posudky odborné možno ich pri nedostatku potrebných skutkových podkladov považovať za značne hypotetické. Z tohto pohľadu je potrebné pri hodnotení dôkazov prihliadnuť predovšetkým na tie dôkazy, ktoré boli zaistené na mieste bezprostredne po dopravnej nehode. Z týchto je zrejmé, že na vozovke v mieste nehody bola zistená neznáma chemická látka, ktorá podľa vyšetrujúceho príslušníka dopravnej polície bola mimoriadne šmykľavá. Vyšetrovateľ dopravného inšpektorátu ako odborník v oblasti cestnej dopravy po vykonanom dokazovaní jemu dostupných dôkazov uzavrel, že vec je treba odložiť, keďže nejde o dopravnú nehodu zavinenú vodičom s odôvodnením, že bolo zistené, že látky nachádzajúce sa na mieste dopravnej nehody mohli znížiť adhéznu vlastnosť vozovky a tým zapríčiniť pád motocyklistu. Ide o presvedčivé závery založené na dôkazoch, ktoré mal k dispozícii bezprostredne po nehode. Tieto závery neboli vyvrátené ani ďalšími následnými dôkazmi a teda ani znaleckým posudkom T.. V.C..

Vzhľadom na značne dlhý časový odstup (k nehode došlo pred 7 rokmi) ako aj ďalšie skutočnosti akou bola výmena asfaltového povrchu vozovky, teda nedostatku podkladov, javí sa aj prípadné ďalšie dokazovanie pomocou znalcov ako neúčelné. Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov možno uzavrieť, že znečistenie vozovky neznámou chemickou látkou bolo minimálne jednou z hlavných príčin dopravnej nehody, čo dáva základ pre ustálenie zodpovednosti žalovaného za škodu. Takýto záver nie je v rozpore ani s ďalšími nepriamymi dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa pomocou ktorých sa tento snažil zistiť zloženie a pôvod neznámej chemickej látky. Ide predovšetkým o správy od Rudných baní š.p. Banská Bystrica, ako aj spoločnosti D. A..P..U.., ako aj svedeckými výpoveďami K.Z. A. U. Š. V. E. Š.. Z týchto dôkazov možno vyvodiť skutkový záver, že jednou z hlavných príčin dopravnej nehody žalobcu bolo aj znečistenie vozovky neznámou chemickou látkou, ktorá znížila adhézne vlastnosti vozovky a takýto skutkový záver zakladá zodpovednosť žalovaného ako správcu komunikácie.

K obrane žalovaného, ktorou sa snažil preukázať podmienky pre zbavenie sa svojej zodpovednosti s poukazom na to, že nebolo v medziach jeho možností závadu odstrániť ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť, odvolací súd poukazuje na závery súdnej praxe, ktorá v tejto otázke uzavrela, že medze možností v rámci ktorých je správca komunikácie schopný odstrániť závady zjazdnosti komunikácie alebo na ne predpísaným spôsobom upozorniť je nutné chápať objektívne, posudzovať teda všetky možnosti, ktoré mohli byť využité a vylúčiť možno len tie spôsoby zistenia a odstránenia závad alebo upozornení na ne, ktoré by sa ukázali objektívne (nielen subjektívne z hľadiska konkrétneho správcu komunikácie) nemožnými (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 21.12.2004 sp.zn. 25Cdo 1036/2004) .

S prihliadnutím na takéto právne závery je treba hodnotiť aj tvrdenie žalovaného o tom, že kontrolu stavu vozovky vykonával v rámci pravidelných prehliadok 1x mesačne. Vzhľadom na charakter možných a neočakávaných prekážok na cestných komunikáciách napr. ich znečistením nemožno z objektívneho hľadiska vyhodnotiť tak, že nebolo v medziach možností žalovaného takúto závadu odstrániť resp. aspoň na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Je totiž iba otázkou organizačných schopností žalovaného nájsť spôsob ako si zabezpečiť čo najaktuálnejšie informácie o takýchto možných prekážkach na vozovkách (napr. spoluprácou so starostami príslušných obcí, informáciami od prevádzkovateľa hromadnej autobusovej dopravy a pod.) . Z objektívneho hľadiska teda existovali u žalovaného možnosti takéto znečistenie vozovky zistiť, a minimálne na takúto prekážku primeraným

spôsobom upozorniť. Žalovaný teda nepreukázal skutočnosti, ktoré by ho zbavovali jeho objektívnej zodpovednosti za škodu.

S poukazom na túto objektívnu zodpovednosť považuje odvolací súd za nedôvodnú aj odvolaciu námietku v ktorej žalovaný poukazuje na chýbajúcu podmienku jeho zodpovednosti a to preukázanie jeho zavinenia resp. porušenia právnej povinnosti. Objektívna zodpovednosť je totiž založená bez ohľadu na zavinenie resp. porušenie konkrétnej právnej povinnosti.

S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd vyhovujúci výrok medzitýmneho rozsudku súdu prvého stupňa za vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.