KSKE 1 Co 222/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 Co 222/2011

KS v Košiciach, dátum 19.06.2012, sp.zn. KSKE 1 Co 222/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/222/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899043 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011899043.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne L. E., C. N. Z., D. Č.. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Martinom Okálym, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova č. 7, proti žalovaným 1. B. S., C. N. A. Č.. XXX, 2. M. S., C. N. M. K. Č.. XX, 3. Z. S., C. N. S., E. Č.. XXXX/XX, 4. B. Q., C. N. S., Q. Č.. XXXX/X, 5. A. E., C. N. S., M. Č.. XX, 6. A. O., C. N. E. H. L., Q. Č.. XXX, 7. Z. C., C. N. C., N. Č.. XXXX/XX, 8. Q.C. T., C. N. K. H. N., O. Č.. XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 09.03.2011 č.k. 9C/39/2009-126 v znení opravného uznesenia zo dňa 08.04.2011 č.k. 9C/39/2009-134 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia zo dňa 08.04.2011 č.k. 9C/39/2009-134.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX E.. Ú.. Z., B. R. Q. M. K.. Č.. XXX H. S. Č.. XXXX, S. Č.. XXXX - T. S. B. H. X. N. XXX Z. B. S. Č.. XXXX - T. X. N. XXX Z., a zároveň určil, že trovy právneho zastúpenia ustanoveného právneho zástupcu žalobkyne bude znášať štát.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o návrhu žalobkyne na určenie, že je výlučnou vlastníčkou hore uvedených nehnuteľností titulom vydržania, a to v podieloch vedených na mená jej súrodencov Z. O. N. S. X/XX B. Z. S. N. S. X/XX.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobkyňa je vo výpise z listu vlastníctva č. XX vedená ako podielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností v podiele 25/27 a vo zvyšujúcej časti ako podielové spoluvlastníčky sú vedené Z. O. N. S. X/XX B. Z. S. N. S. X/XX, a to na základe dedenia po ich matke a žalobkyňa navyše aj dedením po ich otcovi a čiastočne na základe osvedčenia o vydržaní vlastníctva. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal zo spisu bývalého Štátneho notárstva D/769/1967, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o dedičstve po matke žalobkyne Z. C. a z dedičského spisu bývalého Štátneho notárstva sp.zn. D/487/1980, ktorým sa riešilo dedenie po otcovi žalobkyne.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný, lebo žalobkyňa v konaní nepreukázala uzatvorenie neformálnej kúpnej

zmluvy a následne vyplatenie kúpnej ceny spoluvlastníckych podielov svojim súrodencom. Súd mal za to, že v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Súd bol však toho názoru, že pokiaľ by aj túto skutočnosť v konaní preukázala, nemalo by to vplyv na rozhodnutie vo veci, pretože titulom nadobudnutia uvedených nehnuteľností žalobkyňou mali byť neformálne kúpne zmluvy, teda zmluvy ktoré neboli uzatvorené v písomnej forme, nemohla byť oprávnenou držiteľkou, pretože vzhľadom na uvedené okolností u nej nemohla byť dobrá viera práve z dôvodu neuzavretia písomných kúpnych zmlúv o nadobudnutí spoluvlastníckych podielov súrodencov v nehnuteľnostiach. Pokiaľ by sa aj žalobkyňa domnievala, že na prevod spoluvlastníckych podieloch nie sú potrebné písomné kúpne zmluvy z neznalosti práva, jednalo by sa o právny omyl, od ktorého nemožno odvodzovať oprávnenosť držby. Oprávnenosť držby musí byť zo strany žalobkyne v konaní preukázaná nie len z jej subjektívneho hľadiska. Žalobkyňa však uviedla, že žiadne zmluvy so súrodencami neuzatvárala a súd bol toho názoru, že neobstojí tvrdenie, že žalobkyňa v uvedenom čase mala za to, že písomná forma zmlúv nie je potrebná poukazujúc na skutočnosť, že žalobkyňa v tom čase mala vedomosť o tom, že prevod nehnuteľností je možný len na základe písomnej zmluvy, lebo písomnú zmluvu uzatvárala v januári 1971 so svojím nebohým otcom ohľadom časti jeho podielového spoluvlastníctva. Súd bol teda toho názoru, že u žalobkyni nie je splnená podmienka nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to oprávnenosť držby z dôvodu, že žalobkyňa nemá titul spôsobilý na vydržanie predmetných nehnuteľností. Taktiež súd poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nebola dobromyseľná počas celej doby vydržania, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania, pretože je zrejmé, že dňa 11.04.1980 žalobkyňa žiadala o dodatočné prejednanie dedičstva po otcovi, v ktorom žiadala prejednať jeho spoluvlastnícky podiel v predmetných nehnuteľnostiach a zároveň žiadala zohľadniť jej investície do nehnuteľností. Vedela teda o tom, že vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam nie je zapísané na liste vlastníctva v jej prospech, a preto nemohla byť dobromyseľná.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní boli síce v konaní úspešní, avšak náhradu trov konania si neuplatnili a neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, eventuálne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že jej držba nebola oprávnená. V odvolaní opäť tvrdila, že po smrti matky sa zo všetkými súrodencami dohodla o tom, že tieto nehnuteľnosti nadobudne. Tejto pravde podľa jej názoru nasvedčuje obsah čestného vyhlásenia dotknutých vlastníkov zo dňa 09.10.2007. Taktiež podľa jej názoru tomu nasvedčuje aj výsledok dedičského konania po nebohom otcovi A. C., pretože všetci súrodenci súhlasili s tým, aby podiel po otcovi nadobudla. Súrodenci konali vo vedomí existujúcej dohody a úhradu, na ktorej výške sa dohodli, od nej aj obdržali. Skutočnosť, že peniaze v zmysle dohody súrodencom vyplácala, čiastočne potvrdzuje aj žalovaná v 1. rade keď uviedla, že posielala jej matke peniaze na dvakrát, ale táto ich neprevzala. Ak by neexistovala dohoda o odkúpení spoluvlastníckych podielov od súrodencov, tak neexistovalo by ani zasielanie peňazí v tomto prípade poštou. Podľa jej názoru dobromyseľnosti, oprávnenosti jej držby nasvedčuje aj fakt, že ani jeden zo žalovaných účastníkov nikdy od nej nežiadal náhradu za užívanie, vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel a zrejme vychádzali z faktu, že má vlastníctvo už usporiadané, keď ani jeden z tzv. dotknutých vlastníkov, ktorí nesúhlasili so žalobným návrhom sa nepostaral o to, aby v dedičskom konaní prejednávanom po nebohom rodičovi dal pojať do súpisu aktív aj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach na LV č. XX. Ďalej v odvolaní uviedla, že jej súrodenci v tom čase žijúci A. C., N. C., U. C. B. U. C. mohli potvrdiť dohodu so súrodencami o tom, že keď dochová rodičov, nebudú si nárokovať na tento majetok. Avšak títo neboli pozvaní ako svedkovia. Práve oni mohli potvrdiť, že sestra Z. S., ako aj ostatní súrodenci prijali vyplatenie podielu z danej nehnuteľnosti. K tejto skutočnosti sa mohli ako svedkovia vyjadriť aj jej deti dcéra G. K. B. K. U. E.. V roku 2010 bola jej dcéra pozvaná ako svedok, ale k výpovedi nedošlo z dôvodu odročenia súdneho pojednávania pre neúčasť žalovaných. Dňa 05.03.2011 bolo znovu pojednávanie, ale dcéra nebola vypočutá. Uviedla, že má vysoký vek, zle počuje a na otázky sudkyne neodpovedala, lebo jej nerozumela. Jej dcéra ju sprevádzala aby jej pomáhala pri dobre nepočujúcich otázkach, ale nebolo jej to umožnené. V roku 2007 navštívila so svojím synom, svojich ešte vtedy žijúcich súrodencov A., U., U.

B. N. C., ktorí podpísali čestné prehlásenie o tom, že majetok je vysporiadaný a oni nemajú iné nároky, ako aj ostatní dotknutí vlastníci. Žiadala, aby ako svedkovia boli predvolané jej deti, a to G. K. B. U. E..

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. na odvolacom pojednávaní postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a po zopakovaní dokazovania listinami dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak vychádzajúc z ust. § 134 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol. Skutkový stav ohľadom tohto nároku žalobkyne sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení rozsudku a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 O.s.p.) .

K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že oprávnená držba sa síce nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, aby tu bol domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

V prejednávanej veci žalobkyňa svoj návrh na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam založila na tvrdení, že v januári 1971 uzatvorila so súrodencami a otcom ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej vstúpila do dobromyseľnej držby sporných nehnuteľností. S uvedeným tvrdením žalobkyne nemožno súhlasiť, pretože tomuto tvrdeniu odporujú výsledky vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa ale aj v odvolacom konaní.

Ako vyplýva z rozhodnutia bývaleho Štátneho notárstva zo dňa 11.05.1971 č.k. D/769/67-19, ktorým bolo prejednané dedičstvo po jej matke Z.Q. C., týmto rozhodnutím nadobudli dedičstvo po poručiteľke deviati zákonní dedičia v rovnakých podieloch a z obsahu tohto rozhodnutia nevyplýva, aby žalobkyňa v konaní o dedičstve tvrdila, že s ostatnými zákonnými dedičmi uzavrela v januári 1971 neformálnu kúpnu zmluvu. Uzavretie neformálnej kúpnej zmluvy netvrdila ani vo svojom návrhu zo dňa 05.12.1979, ktorým sa domáhala dodatočného prejednania dedičstva po matke. Taktiež je treba poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa dňa 28.01.1971 uzatvorila síce písomnú kúpnu zmluvu s otcom A. C. ohľadom jeho dedičského podielu, táto však nebola registrovaná Štátnym notárskom z dôvodu nesúhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov.

Rovnako v konaní o dedičstve po jej otcovi A. C. T. XX.XX.XXXX, žalobkyňa netvrdila existenciu vzniku neformálnej kúpnej zmluvy, ktorú mala uzatvoriť so zákonnými dedičmi. Bývalé Štátne notárstvo rozhodnutím zo dňa 22.12.1981 č.k. D/487/81-38 vyporiadalo dedičstvo po nebohom A. C. síce tak, že toto nadobudla v celosti žalobkyňa, avšak s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich spoludedičov. Z obsahu spisu D/487/81 je zrejmé, že v tomto konaní žalobkyňa síce žiadala prikázať je do dedičstva celý podiel po nebohom otcovi, avšak nie z dôvodu, že so spoludedičmi uzatvorila neformálnu kúpnu zmluvu, ale z dôvodu, že spoločne s manželom investovala do uvedených nehnuteľností.

V tejto súvislosti vo vzťahu k uvedeným dedičským konaniam za nehodnoverné považuje odvolací súd vyhlásenie dotknutých vlastníkov zo dňa 09.10.2007, v ktorom žalovaný v 6., 7. a 8. rade čestne vyhlásili , že ich dotknuté formálne spoluvlastnícke podiely boli už odkúpene od ich právneho predchodcu zo strany žalobkyne, nakoľko vykonaným dokazovaním s obsahom jednotlivých dedičských

spisov táto skutočnosť preukázaná nebola. Navyše je potrebné uviesť, že jedna z účastníčok uvedená vo vyhlásení, žalovaná v 1. rade B.C. S. odmietla uvedené vyhlásenie podpísať a vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.04.2009 oznámila, že dôvodom nepodpísania tohto vyhlásenia bola skutočnosť, že k uzatvoreniu neformálnej kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a jej matkou nedošlo.

Odvolací súd neakceptoval návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov - jej M. G. K. B. U. E., lebo sa jedná o dôkazy nespôsobilé preukázať tvrdenú skutočnosť žalobkyňou ohľadom uzavretia neformálnej kúpnej zmluvy v januári 1971.

Za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie žalobkyne v časti ak uvádza, že zle počuje a na otázky sudkyne neodpovedala, lebo jej nerozumela a jej dcére nebolo umožnené, aby jej pomohla pri dobre nepočujúcich otázkach. Z obsahu zápisníc o pojednávaní zo dňa 09.09.2009 a 09.03.2011 je zrejmé, že žalobkyňa bola v konaní vypočutá za prítomnosti svojho právneho zástupcu a z obsahu zápisnice nevyplýva, aby žalobkyňa pre zdravotné ťažkosti spočívajúce v nedoslýchavosti mala problém riadne vo veci vypovedať. Navyše túto skutočnosť ani jej právny zástupca v konaní nenamietal.

Za takejto situácie má odvolací súd za to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu ani domnelého právneho dôvodu - neformálnej kúpnej zmluvy, preto za správny je treba považovať záver súdu prvého stupňa, že žalovaná so zreteľom na všetky okolnosti nemohla byť dobromyseľná pri prípadnej držbe sporných nehnuteľností.

Možno preto konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaní, ktorým však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.