KSKE 1 Co 229/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/229/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807200362 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7807200362.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne V.U. U., G. V., N. N. I. V., J. G. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Martinom Kubincom, PhD., advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 17, proti žalovaným 1. S. L.U. N. V., N. N. I. G., X. Č.. X, 2. W. J. X.. K. I. H., N. N.O. I. H., V. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 32, o vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, zo dňa 11.4.2011, č. k. 6C/12/2007-241 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa j e p o v i n á nahradiť žalovanej v 2. rade trovy odvolacieho konania v sume 130,73 eur a tieto zaplatiť advokátke JUDr. Alene Zadákovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o reštitučnom nároku žalobkyne ohľadom vydania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX H. Ú. V. vedených ako parcela H.-U. XXX - zastavané plochy a nádvoria a na nej postavenú budovu súpisné číslo XXX a parcelu H.-U. XXX/X - ostatné plochy.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobkyňa, nepreukázala, že žiadané pozemky H.-U. XXX M. H.-U. XXX/X sú poľnohospodárskou pôdou podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 161/2005 Z.z. a budova súpisné číslo XXX, hospodárskou budovou, resp. inou stavbou, ktorá by patrila k pôvodnej hospodárskej usadlosti podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 161/2005 Z.z. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že budova aj sporné pozemky sa nachádzajú v oplotenom areáli bývalej rímskokatolíckej nemocnici v Rožňave, pričom na uvedenú stavbu bolo vydané stavebné povolenie ako na administratívnu budovu, takto aj bola postavená a takto bola užívaná až doteraz. Žalobkyňa odvodzovala pôvod, alebo účel tejto stavby ako hospodárskej z dôvodu, že v areáli sa v čase odňatia nemocnice nachádzal živý aj mŕtvy inventár, preto súd konštatoval, že súčasťou nemocnice bola aj hospodárska jednotka, ktorá produkovala potraviny pre nemocničnú kuchyňu, avšak nie je možné z nemocničného zariadenia umiestneného v strede mesta, vytvoriť hospodársku usadlosť len preto, že žalobkyňa tvrdí, že uvedenú nehnuteľnosť užíval správca nemocnice, ktorý okrem

iného spravoval aj hospodársku časť nemocnice. Podľa názoru súdu zo zákona č. 185/1948 Zb. je jednoznačné, že tu došlo k odštátneniu liečebných a ošetrovacích ústavov, čo bolo titulom odňatia nehnuteľnej veci. Keďže súd v konaní nezistil, že sporná nehnuteľnosť bola hospodárskou usadlosťou, alebo že by bola hospodárskou budovou, alebo inou stavbou patriacou k pôvodnej hospodárskej usadlosti, ako to má na mysle ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z., nebolo možné žalobe vyhovieť. Podľa názoru súdu prvého stupňa zánik práva na vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č. 282/1993 Z.z. nemožno napravovať zákonom č. 161/2005 Z.z., ak nehnuteľnosť nespadá k veciam popísaným v § 2 tohto zákona.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že podľa jej názoru súd prvého stupňa pri rozhodovaní veci nesprávne vyhodnotil charakter spornej stavby a v nadväznosti na stavbu aj charakter sporných pozemkov. Bola toho názoru, že dostatočne preukázala, že sporná stavba je inou stavbou, ktorá prináležala k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Skutočnosť, že bývalá V. J. I. V. mala a aktívne plnohodnotne prevádzala hospodársku činnosť, a to rastlinnú aj živočíšnu výrobu považovala za dostatočne preukázanú. Za týmto účelom mala nemocnica aj zamestnancov, ktorí túto činnosť vykonávali. Nemocnica obhospodarovala poľnohospodársku pôdu uvedenú v pozemno- knižnej vložke č. XX, ktorej súčasťou boli hospodárske budovy. Poľnohospodárska pôda predstavovala výmeru XX,XX hektára. Má teda za to, že okrem zdravotnej starostlivosti nemocnica prevádzala aj poľnohospodársku činnosť. Táto skutočnosť podľa jej názoru vyplýva aj zo zápisnice zo dňa 11. 1. 1949, ktorej súčasťou bol preberací protokol s presným počtom poľnohospodárskych zvierat, skladových zásob krmiva a poľnohospodárskej techniky. Nemocnica v Rožňave bola právnickou osobou, ktorá prevádzala dve činnosti, a to zdravotnú starostlivosť a poľnohospodársku činnosť, t.j. dve hospodárske jednotky. Tieto hospodárske jednotky personálne podliehali správcovi a ekonomickému oddeleniu, ktorí spojenú agendu spravovali. Súbor hospodárskych budov, súbor poľnohospodárskych pozemkov, súbor poľnohospodárskych zvierat, poľnohospodárskej techniky a zásob krmív, tvorili v minulosti hospodársku usadlosť.

Na odvolacom pojednávaní žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvala na dôvodoch podaného odvolania a uviedla, že má za to, že hospodársku usadlosť tvorili všetky pozemky, ktoré sú zapísané na pozemno-knižnej vložke č. XX. Na kópii katastrálnej mapy však nevedela označiť o ktorú hospodársku usadlosť by sa malo konkrétne jednať.

Žalovaný v prvom rade navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa z jeho vecne správnych dôvodov v celom rozsahu potvrdil. Podľa jeho názoru žalobkyňa žiadne dôkazy nepredložila o tom, že bývalá Rímskokatolícka nemocnica mala aktívne plnohodnotne prevádzať hospodársku činnosť, a to rastlinnú a živočíšnu výrobu. V konaní pred súdom prvého stupňa sa súdu na základe v spise založených dokladov nepodarilo zistiť, že sporná nehnuteľnosť bola hospodárskou usadlosťou, alebo žeby bola hospodárskou budovou, alebo inou stavbou patriacej k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Na odvolacom pojednávaní uviedol, že je toho názoru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že sa jedná o hospodársku usadlosť. V tejto súvislosti poukázal na záznam o odovzdaní nemocničných priestorov z roku 1949, z ktorého je zrejmé, že bol odovzdávaný celý nemocničný komplex a samotná skutočnosť, že v komplexe nemocnice boli aj hospodárske zvieratá resp. sa vykonávala nejaká hospodárska činnosť, ktorá slúžila pre potreby nemocnice, avšak podľa jeho názoru sa nevykonávala hospodárska činnosť.

Žalovaná v druhom rade k podanému odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny, vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a aj za správne právne posúdený, dostatočne odôvodnený a s jeho závermi sa stotožňuje v plnom rozsahu. Navrhla preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Na odvolacom pojednávaní žalovaná navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že v

konaní nie je pasívne vecne legitimovaná, lebo nebola povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z.z..

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Správne a presvedčivé sú dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci - že v konaní nebolo preukázané, že sporná nehnuteľnosť bola hospodársku budovou alebo inou stavbou patriacou k pôvodnej hospodárskej usadlosti - ako aj jeho právne posúdenie. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení rozsudku a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa, odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

K odvolacej námietke žalobkyne vo vzťahu k jej tvrdeniu, že v konaní preukázala, že budova súp. č. XXX J. K. Č.. XXX H.. Ú.. V.M. je tzv. inou stavbou patriacou k pôvodnej hospodárskej usadlosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 161/2005 Z.z. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti.

Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady postupom podľa zák. č. 185/1948 Zb. o poštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a o organizácií štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b/ vyplýva, že vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam okrem iného aj k hospodárskym budovám a iným stavbám patriacim k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Hospodárskou usadlosťou treba rozumieť najmä prevádzkové budovy a stavby, obytnú časť hospodárskej usadlosti a pozemky, ktoré boli s vyššie uvedenými stavbami užívané ako spoločný komplex. Za tzv. iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti treba považovať budovy a stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti ako napr. domáce vodárne, betónové hnojiská, silážne žľaby a pod., ktoré sú spojené so zemou pevným základom.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyvodil správny skutkový záver o tom, že na pôvodnej parcele mpč. č.XXX bola postavená v roku XXXX sporná budova súp. č.XXX, ktorá prešla do vlastníctva štátu na základe zákona č. 185/1948 Zb. v dôsledku poštátnenia liečebných a ošetrovacích ústavov. Uvedená budova slúžila ako nemocnica a v tejto sa nachádzal chirurgický pavilón, gynekologicko-pôrodnícky pavilón a interno-infekčný pavilón. Zo zápisnice o prevzatí nemocnice v Rožňave do vlastníctva štátu zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že nemocničný ústav bol prevádzkovaný 60 rokov a v nemocničnom komplexe býval riaditeľ nemocnice a niektorý ošetrujúci personál.

Z takto zisteného skutkového stavu nemožno vyvodiť záver tvrdení žalobkyňou v konaní pred súdom prvého stupňa, ale aj v podanom odvolaní že budova súp. č. XXX, ktorá slúžila ako nemocnica bola tzv. inou stavbou patriacou k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Je tomu tak preto, že z ust. § 2 ods. 1 zák. č. 185/1948 Zb. vyplýva, že došlo k poštátneniu liečebných a ošetrovacích ústavov medzi ktoré patrila aj V.-H.Í. J. I. V.. Poštátnenie sa týkalo celého majetku, ktorý slúžil alebo bol určený k prevádzke liečebných a ošetrovacích ústavov, preto na veci nemení nič ani skutočnosť, že prílohou zápisnice o odovzdaní nemocnice bol aj súpis hospodárstva slúžiaci prevádzke nemocnice.

Liečebný a ošetrovací ústav, ktorý bol predmetom poštátnenia podľa zák. č. 185/1948 Zb. preto nemožno považovať za hospodársku usadlosť a preto ani spornú budovu súp. č. XXX slúžiacu ako nemocnicu nemožno považovať za tzv. inú stavbu patriacu k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Napokon spornú

budovu nemožno považovať ani za hospodársku budovu patriacu k pôvodnej hospodárskej usadlosti, lebo ako vyplýva z výpovede zástupcu žalobkyne na pojednávaní v budove sa nevykonávala žiadna hospodárska činnosť.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaní.

Žalovaný v prvom rade v odvolacom konaní bol síce úspešný, avšak trovy odvolacieho konania nežiadal priznať, preto mu náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola.

Úspešnej žalovanej v druhom rade vzniklo právo na náhradu trov konania a táto trovy konania v odvolacom konaní si aj uplatnila, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/20004 Z.z. za dva úkony právnej pomoci vychádzajúc z toho, že v konaní nie je možné vyjadriť hodnotu veci vzhľadom na to, že predmetom konania bolo vydanie nehnuteľnosti - navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa zák. č. 161/2005 Z.z.. Vydanie nehnuteľnosti podľa tohto zákona je novým právnym inštitútom, ktorý nie je totožný s vydaním veci vlastníkovi zo strany toho, kto mu ju neprávom zadržuje, podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nejedná sa tiež o prechod nehnuteľnosti zo zákona ani o zmluvný prevod nehnuteľnosti podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd preto priznal žalovanej v druhom rade náhradu trov konania spočívajúcu v písomnom podaní - vyjadrenie k podanému odvolaniu zo dňa 10.6.2011 vo výške 1/13 výpočtového základu, t.j. v sume 57,- eur a k tomu rež. paušál v sume 7,41 eur a ďalej za účasť právnej zástupkyni žalovanej na odvolacom pojednávaní dňa 31.10.2012 rovnako vo výške 1/13 výpočtového základu pre rok 2012 v sume 58,69 eur a k tomu rež. paušál v sume 7,63 eur. Odvolací súd nepriznal žalovanej v druhom rade náhradu trov konania spočívajúcu v porade jej právnej zástupkyne s ňou dňa 9.6.2011, lebo uvedenú skutočnosť v konaní nepreukázala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.