KSKE 1 Co 241/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/241/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107223897 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7107223897.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu E.. Ľ. A., bytom v N. N., M. Č.. X, zastúpeného X.. E.. Q. A., advokátom so sídlom v Z.E., W. Č.. X, proti žalovaným 1. X. Š., M. W. Z., L. Č.. XX, 2. P. M., bytom v Z., V. Č.. XX, o zaplatenie 56.429,66 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5.10.2010 č.k. 34C 199/2007-111 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Z r u š u j e uznesenie o ustanovení opatrovníka F.. Q. U., zamestnanca Okresného súdu Košice-okolie pre žalovaného P. M..

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia peňažnej sumy 1.700.000,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 2.10.2007 do zaplatenia titulom poskytnutej pôžičky a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca dňa 13.8.2001 uzatvoril s obchodnou spoločnosťou S. V..R..J.. so sídlom v Z. zmluvu o pôžičke na základe ktorej poskytol uvedenej obchodnej spoločnosti peňažnú pôžičku vo výške 1.560.000,- Sk, pričom zmluvné strany sa dohodli na splatení pôžičky do 13.8.2002 s dohodnutým 20% ročným úrokom, ktorý mal byť vyplácaný mesačne. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 15.8.2006 sp. zn. 11C 160/2005-70 zaviazal obchodnú spoločnosť S. V..R..J.., Z. zaplatiť žalobcovi sumu 1.560.000,- Sk s 20% úrokom z omeškania, konanie vo vzťahu k žalovaným zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaní dňa 2.10.2007 písomne uznali vo vzťahu k žalobcovi dlh vo výške 1.700.000,- Sk s tým, že splatenie dlhu sa uskutoční za podmienok, že za každý byt, ktorého predaj sprostredkuje žalobca, obdrží 100.000,- Sk a provízia dosiahne výšku minimálne 100.000,- Sk za každú predanú nehnuteľnosť, ktorej trhová hodnota presiahne 1.000.000,- Sk.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že medzi žalobcom a dlžníkom obchodnou spoločnosťou S. V..R..J.. Z. bola dňa 13.8.2001 uzatvorená platná písomná zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej čiastky vo výške 1.560.000,- Sk žalobcom. Okresný súd právoplatne rozhodol o povinnosti obchodnej spoločnosti S. V..R..J.. Z. zaplatiť žalobcovi sumu 1.560.000,- Sk s prísl.. Mal teda za to, že sa jedná o prekážku res

iudicata - veci právoplatne rozhodnutej a podľa jeho názoru súd by v tejto veci duplicitne rozhodoval. Podľa názoru súdu tvrdenie žalobcu, že bola uzatvorená ďalšia zmluva o pôžičke ktorou žalovaným požičal ako fyzickým osobám sumu 1.700.000,- Sk je nepravdivé a žalobca túto skutočnosť ničím nepreukázal. Žalovaní svojimi výpoveďami a predložením písomnej zmluvy o pôžičke preukázali, že uzatvorili ako právnická osoba so žalobcom písomnú zmluvu o pôžičke vo výške 1.560.000,- Sk dňa 13.8.2001. Žaloba podľa názoru súdu bola účelová, lebo spoločnosť NERO s.r.o. bola dňa 22.12.2008 z obchodného registra vymazaná. Finančné prostriedky použili pre účely právnickej osoby, ktorá bola z Obchodného registra vymazaná. Žalovaní ako fyzické osoby písomne uznali dlh žalobcovi vo výške 1.700.000,- Sk dňa 2.10.2007, lebo žalobca sa zaviazal predať im iný byt na Národnej triede v Košiciach za výhodnú cenu. Návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že vec bude riešiť Úrad špeciálnej prokuratúry a návrh na vypočutie svedkov nepovažoval za relevantný, lebo bol toho názoru, že žalobca účelovo predlžuje konanie o tejto žalobe a preto ho zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie resp. aby ho zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je v rozpore s morálkou spoločnosti, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a ďalej skutočnosť, že vo veci konala zaujatá sudkyňa, ktorá zámerne uvádza v rozsudku nezmysly, ak uviedla res iudicata hoci je zrejmé, že ani návrh v konaní vo veci 11C 160/2005 nesmeroval proti žalovaným a ani rozsudok nezaväzuje žalovaných k žiadnej povinnosti. Ďalej uviedol, že nesprávnym postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať klásť žalovaným otázky a nemal možnosť poukázať na množstvo iných dôkazov. Podľa jeho názoru, súd sa odmietol zaujímať o podstatné otázky ohľadom skutočnosti, že kde obaja žalovaní spreneverili 1.700.000,- Sk ako aj mnohé iné milióny ďalších z poškodených stoviek občanov. Mal za to, že svoje peniaze požičal v dobrej viere súkromným osobám - žalovaným, o čom predložil aj dohodu o vysporiadaní dlhu. Navrhol vypočuť svedka X.. V., súdneho exekútora a X.. A..

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a po zopakovaní dokazovania výsluchom žalobcu a žalovaného v 2. rade, listinami dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z obsahu podaného odvolania žalobcu je zrejmé, že v odvolaní uplatňuje odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. ak namieta, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a vo veci konala zaujatá sudkyňa, odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. t.j .že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ak namieta záver súdu, že pôžičku žalovaným neposkytol a ďalej odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ak namieta právny záver súdu o prekážke právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata.

V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa treba považovať za vecne správne, ak žalobu zamietol majúc za to, že žalobca nepreukázal, že žalovaným ako fyzickým osobám poskytol pôžičku v sume 1.700.000,- Sk. Odvolací súd sa však nestotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, že vo veci sa jedná o prekážku res iudicata - veci právoplatne rozhodnutej.

Podľa § 120 ods. 1 vety prvej účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania zato, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi ust. § 120 ods. 1 vetou prvou O.s.p.) , alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a teda kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Z hmotnoprávnej úpravy vyplýva, že k pôžičke dochádza na základe zmluvy, podľa ktorej veriteľ poskytne (odovzdá) peniaze dlžníkovi, ktorý sa zaväzuje ich vrátiť po uplynutí dohodnutej doby (§ 657 Obč. zákonníka) . V spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že bola uzatvorená zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno.

V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že žalovaným na základe ústnej zmluvy o pôžičke poskytol niekedy v lete v roku 2006 peňažnú pôžičku v sume 1.700.000,- Sk. Žalobcu preto zaťažovalo bremeno tvrdenia, že so žalovanými uzavrel zmluvu o pôžičke, že im poskytol finančné prostriedky a že žalovaní dlh riadne a včas nezaplatili.

Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia predložil listinný dôkaz a to dohodu o vysporiadaní dlhu, ktorú uzatvoril so žalovanými dňa 2.10.2007 a z ktorej vyplýva, že žalovaní uznávajú voči žalobcovi dlžobu vo výške 1.700.000,- Sk. Z dohody však nie je zrejmé, o aký dlh sa jedná.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Kvalifikovaným uznaním záväzku podľa cit. ust. § 558 dochádza k založeniu vyvrátiteľnej domnienky, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v čase uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohto záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi (žalovanom) . Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má tak v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania. Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený, alebo ináč zanikol. Tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak výjdu v konaní najavo (t.j. ak uniesol dlžník vo vzťahu k ním dôkazné bremeno) , vyvrátiť obsah domnienky.

Uvedenou dohodou o vysporiadaní dlhu účastníkov zo dňa 2.10.2007 nedošlo k uznaniu dlhu podľa § 558 (ako sa nesprávne domnieva žalobca) a teda k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky t.j., že dlh v čase uznania trval. Ako bolo uvedené vyvrátiteľnú domnienku môže založiť iba kvalifikované uznanie dlhu, t.j. také, ktoré spĺňa nielen formálne, ale aj obsahové náležitosti. To znamená, že musí dôjsť nielen k písomnému uznaniu dlhu, ale z obsahu uznania musí byť zrejmá nielen jeho výška, ale aj dôvod. Z uvedenej dohody účastníkov však nevyplýva dôvod vzniku dlhu a preto takéto uznanie nezakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku a teda aj procesný dôsledok uznania spočívajúci v presune dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaných.

Uvedenú dohodu o vysporiadaní dlhu treba považovať za súkromnú listinu a v takom prípade platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil ako dôkaz, zaťažuje dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno. Tento účastník teda nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť či správnosť súkromnej listiny. U súkromnej listiny teda stačí formálne popretie jej správnosti

druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou.

Keďže žalovaní popreli správnosť tejto dohody o vysporiadaní dlhu dôkazné bremeno ohľadom jej správnosti (že žalovaným bola poskytnutá pôžička v sume 1.700.000,- Sk) - zaťažovalo žalobcu. Uvedené tvrdenie však v konaní žalobca nepreukázal, preto za správny možno považovať záver súdu prvého stupňa, že tvrdenie žalobcu o tom, že bola uzatvorená ďalšia zmluva o pôžičke, ktorou žalovaným požičal ako fyzickým osobám sumu 1,700.000,- Sk je nepravdivé a žalobca túto skutočnosť ničím nepreukázal.

K tomu odvolací súd dodáva, že žalobca sa v konaní sp. zn. 11C 160/2005 domáhal vo vzťahu k žalovaným zaplatenia sumy 1,7000.000,- Sk a to na tom skutkovom základe, že dňa 13.8.2001 poskytol peňažnú pôžičku obchodnej spoločnosti S. V..R..J.., so sídlom v Z., X. Č.. XX, ktorej konateľmi boli žalovaní. Na vrátenie tejto pôžičky súd napokon zaviazal uvedenú obchodnú spoločnosť a to rozsudkom zo dňa 15.8.2006 č.k. 11C 160/2005-70 a v uvedenom konaní vo vzťahu k žalovaným konanie zastavil. Rozporné boli aj tvrdenia žalobcu ohľadom poskytnutia pôžičky žalovaným v sume 1,700.000,- Sk ako fyzickým osobám, ak v konaní pred súdom prvého stupňa uvádzal, že k poskytnutiu pôžičky malo dôjsť v lete 2006 a v konaní pred odvolacím súdom uviedol termín poskytnutia pôžičky 2.8.2007. V konaní žalobca teda nepreukázal svoje tvrdenie, že okrem poskytnutej pôžičky obchodnej spoločnosti S. V..R..J.., dňa 13.8.2001, ktorej konateľmi boli žalovaní, poskytol žalovaným ďalšiu peňažnú pôžičku v sume 1,700.000,- Sk.

Na preukázanie žalobcom uvedených tvrdení súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov a to X.. V., súdnym exekútorom a X.. A., nakoľko sa jedná o dôkazné prostriedky nespôsobilé preukázať žalobcom tvrdenú skutočnosť, že žalovaným ako fyzickým osobám poskytol peňažnú pôžičku v sume 1,700.000,- Sk, lebo ako vyplýva z výpovede žalobcu týchto svedkov neoznačil na preukázanie skutočnosti, že svedkovia boli prítomní pri odovzdávaní peňažnej pôžičky, resp. uzavretia samotnej zmluvy.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že rozhodnutím o nároku žalobcu vo vzťahu k obchodnej spoločnosti S. V..R..J.. V. V. W. Z. rozsudkom zo dňa 15.8.2006 č.k. 11C 160/2005-70 došlo vo vzťahu k prejednávanej veci k prekážke veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) . Je tomu tak preto, že v prejednávanej veci sa nejedná o totožnosť účastníka ani predmetu konania. Uvedené nesprávne procesné právne posúdenie súdom prvého stupňa v uvedenej časti však nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O takýto závadný postup súdu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Žalobca síce v odvolaní uvádza, že nesprávnym postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ak mu nebolo umožnené klásť otázky a nemal možnosť poukázať na množstvo iných dôkazov, ktoré nie sú v jeho rukách, ale na exekútorskom úrade, neuvádza však akým konkrétnym nesprávnym postupom súdu mu bola odňatá možnosť klásť účastníkom otázky, resp. akým nesprávnym postupom mu mal súd zabrániť v tom, že nemal možnosť poukázať na iné dôkazy. Z obsahu spisu nevyplýva, aby súd prvého stupňa svojím nesprávnym procesným postupom mu znemožnil právo klásť otázky žalovaným, resp. navrhovať dôkazy. Z uvedeného dôvodu v tejto časti nepovažuje odvolací súd odvolanie za dôvodné.

Rovnako za nedôvodnú považuje odvolací súd aj jeho námietku, že vo veci konal vylúčený sudca, lebo ako vyplýva z jeho písomných podaní v konaní pred súdom prvého stupňa, žalobca podával

písomné návrhy na vylúčenie osobne zaujatej sudkyne z rozhodovania pojednávania vo veci, avšak tieto odôvodňoval len okolnosťami, ktoré mali spočívať v postupe sudkyne v konaní (v otázke prieťahov v konaní) . Ako vyplýva z ust. § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, preto uvedené podania boli aj správne vybavené ako sťažnosť.

Možno preto konštatovať, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní nie sú dôvodné (okrem nesprávneho právneho posúdenia otázky res iudicata) , preto odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku potvrdil.

Vzhľadom na to, že pominuli dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa ustanovil žalovanému v 2. rade opatrovníka, odvolací súd postupom podľa § 29 ods. 4 O.s.p. zrušil uznesenie o ustanovení mu opatrovníka.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný, ktorým však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.