KSKE 1 Co 250/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/250/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806205947 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806205947.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Q. C., J..P.. so sídlom F. Q., L. M. Č.. XX, proti žalovanému T. B., bytom v Q., Ž. Č.. XXX, o zaplatenie 7.650,05 euro s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, zo dňa 16.5.2011, č. k. 5C/40/2007-300 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému na trovách konania sumu 2.754,98 euro do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom porušenia záväzku žalovaného vyplývajúceho z leasingovej zmluvy.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzavreli leasingovú zmluvu v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 a § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bol finančný leasing ojazdeného osobného automobilu zn. P. K.. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jednotlivých ustanovení leasingovej zmluvy tým, že neuhradil leasingové splátky č. 5 až 9, žalobca listom zo dňa 8.3.2004 leasingovú zmluvu predčasne ukončil ku dňu 8.3.2004. Žalovaný motorové vozidlo odovzdal žalobcovi dňa 13.3.2004. Dňa 23.1.2006 žalobca vypracoval finančné vyrovnanie leasingovej zmluvy, ktoré žalovaný prevzal dňa 24.1.2006.

Z uvedených zistení vyvodil záver, že aj keď účastníci uzatvorili leasingovú zmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva uzavretá. Základnou zásadou spotrebiteľskej zmluvy je skutočnosť, že táto nesmie obsahovať neprijateľnú podmienku, ktorá je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou. Bol toho názoru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 26.6.2003, ktorej súčasťou boli aj všeobecné podmienky leasingovej zmluvy, spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona na ochranu spotrebiteľa platného a účinného v čase jej uzatvorenia. Jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľskej zmluvy je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku uvádzanú vo všeobecných podmienkach aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. S uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom (trojročná premlčacia doba) .

Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca vypovedal leasingovú zmluvu k 8.3.2004 pre nezaplatenie 5. až 9. splátky dňa 5.11.2003, 5.12.2003, 5.1.2004, 5.2.200č a

5.3.2004. Pokiaľ žalobcovi vznikla škoda, o tejto škode, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá, mohol vedieť najneskoršie vypovedaním leasingovej zmluvy k 8.3.2004. Išlo o nároky za neuhradenú časť z obstarávacej ceny vozidla, náklady na opravu predmetu leasingu (tieto boli vykonané v roku 2004) , náklady na finančnú činnosť a zmluvnú pokutu. Tieto nároky mal možnosť od žalovaného vymáhať v zákonom stanovenej premlčacej lehote (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) , ktorá začala bežať po vypovedaní leasingovej zmluvy. Pre posúdenie premlčacej lehoty nepovažoval za podstatné to, kedy žalobca vyhotovil finančné vyrovnanie leasingovej zmluvy. Z uvedeného dôvodu, preto nároky žalobcu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a z trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní uviedol, že medzi účastníkmi nie je sporná skutočnosť, že leasingová zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ale je potrebné ustáliť, či v čase uzatvorenia leasingovej zmluvy, ako aj v čase vzniku nároku z tejto zmluvy, bolo možné posudzovať leasingovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a táto skutočnosť má zásadný význam ohľadom dĺžky premlčacej doby, pretože návrh bol zamietnutý z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovaným. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v čase vzniku zmluvy 20.5.2003 a dokonca ani v čase ukončenia tejto zmluvy 8.3.2004, sa ustanovenie § 52 v Občianskom zákonníku vôbec nenachádzalo, a teda táto právna úprava neexistovala. Ustanovenie § 52 ods. 1 sa v Občianskom zákonníku objavilo až novelou zák. č. 150/2004 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1.4.2004, a teda až po ukončení zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným. Ďalej poukazoval na prechodné ustanovenie § 879j zákona č. 568/2007 Z. z., podľa ktorého sa vznik právnych vzťahov pred 1. januárom 2008, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008, posudzujú podľa doterajších predpisov, t.j. podľa Občianskeho zákonníka platného a účinného pred 1.1.2008. Teda až s účinnosťou ku dňu 1.1.2008, teda dávno potom, ako bol ukončený zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, dávno potom, ako vznikli jeho nároky voči žalovanému z uvedenej leasingovej zmluvy a dokonca dávno potom, ako bol podaný žalobný návrh voči žalovanému. Posudzovaním nároku z právnych vzťahov v súvislosti s opakovaným legislatívnymi zmenami nemožno posudzovať podľa aktuálnej hmotnoprávnej úpravy v čase rozhodovania o týchto nárokov, ale ich posúdenie je nutné vykonávať vo svetle prechodných ustanovení, ktorých jedinou funkciou a účelom je práve úprava nárokov vzniknutých pred účinnosťou novely. Žalobca teda zastáva názor, že súd prvého stupňa z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa na zmluvný vzťah účastníkov konania, ako ani na nároky z toho zmluvného vzťahu jednoznačne nevzťahuje, nesprávne právne posúdil. Právny vzťah účastníkov konania sa podľa názoru žalobcu spravuje výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to vrátane premlčania. Nakoľko žalobný návrh bol podaný 3.10.2006, teda pred uplynutím premlčacej doby ku všetkým žalobným nárokom, považuje námietku premlčania za nedôvodnú a v rozpore so zákonom, a preto súd prvého stupňa pochybil a vec nesprávne právne posúdil, keď jeho návrh z dôvodu premlčania zamietol. Žalobca zdôraznil, že v čase uzatvorenia leasingovej zmluvy (20.5.2003) a dokonca ani v čase ukončenia tejto zmluvy (8.3.2004) sa § 52 v Občianskom zákonníku vôbec nenachádzal a zákon č. 634/1992 Zb. vôbec na Občiansky zákonník neodkazuje.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal z právneho názoru, že žalobca v konaní uplatnil nárok

na náhradu škody, v dôsledku čoho na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis (§ 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) vo vzťahu k námietke premlčania nároku.

V právnej teórii nie je sporné, že pre posúdenie nároku žalobcu z právnej stránky nie je významné, ako účastníci kvalifikujú žalobcom uplatnený nárok, pretože právna kvalifikácia žalobou uplatneného nároku je výhradne vecou súdu. Nie je preto rozhodujúce ako tvrdené skutočnosti, resp. v konaní urobené skutkové zistenia právne kvalifikujú účastníci konania. Žalobca nemusí síce svoj nárok právne kvalifikovať, pokiaľ tak urobí, súd nie je jeho právnym názorom viazaný.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca v konaní uplatňuje nároky z predčasného ukončenia leasingovej zmluvy z dôvodu jej vypovedania, a to pre porušenie ustanovení leasingovej zmluvy žalovaným tým, že neuhradil leasingové splátky v zmysle dohodnutého splátkového kalendára. Z čl. IX. Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu, ktorá je súčasťou leasingovej zmluvy vyplývajú oprávnenia prenajímateľa leasingu voči nájomcovi v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Keďže žalobca jednostranne leasingovú zmluvu v zmysle čl. IX. bod 9.2 vypovedal k 8.3.2004 došlo k zániku ich záväzkového vzťahu z leasingovej zmluvy a žalobcovi vzniklo oprávnenie uplatniť si vo vzťahu k žalovanému všetky prípadné jeho priame náklady súvisiace s jeho predčasným ukončením a to najmä náklady na prehlásenie predmetu leasingu, sprostredkovanie predaja predmetu leasingu, transport, skladné atď. Rovnako je prenajímateľ oprávnený v prípade vypovedania leasingovej zmluvy v termíne do 30 dní vypracovať finančné vyrovnanie (čl. IX. bod 9.14 a nasledujúce Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu) .

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v konaní uplatňuje nároky z dôvodu finančného vyrovnania v dôsledku zániku leasingovej zmluvy výpoveďou, preto súd prvého stupňa nesprávne kvalifikoval nárok ním uplatnený ako nárok na náhradu škody, lebo je zrejmé, že sa jedná o nárok zo zániku leasingovej zmluvy, teda o nárok z právneho úkonu. Preto ak súd prvého stupňa vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania aplikoval ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka upravujúce lehoty na premlčanie nároku na náhradu škody, vec nesprávne právne posúdil. V ďalšom konaní preto bude úlohou súdu prvého stupňa dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania posúdiť vo vzťahu k žalobným tvrdeniam, prípadne vo väzbe na zistenie skutkový stav veci ohľadom žalobcom uplatneného finančného vyrovnania z dôvodu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy podľa čl. IX. Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu.

Ďalej je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa pochybil pri zisťovaní skutkového stavu veci, keď ten zistil neúplne ohľadom posúdenia charakteru záväzku - právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi vznikol.

Pre posúdenie charakteru záväzku - právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi vznikol, je rozhodujúca doba, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o finančnom leasingu. V tomto čase bol platným a účinným predpisom, ktorý riešil ochranu spotrebiteľa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 634/1992 Zb. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

Z citovaného ustanovenia § 2 ods. 1 vyplýva, že zákon za spotrebiteľa označuje fyzickú osobu, a to iba v prípadoch, keď nakupuje výroky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre samotnú fyzickú osobu alebo pre príslušníkov svojej domácnosti. Pokiaľ by fyzická osoba nakupovala výrobky alebo používala služby nie pre svoju priamu osobnú spotrebu alebo pre príslušníkov svojej domácnosti, nejednalo by sa o fyzickú osobu, ktorá je spotrebiteľom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca uzatvoril leasingovú zmluvu dňa 26.6.2003 s právnym predchodcom žalovaného, a to T. L., ktorej predmetom bolo ojazdené motorové vozidlo P. K. X,X A.. Následne žalobca s právnym predchodcom žalovaného a žalovaným uzatvorili dňa 23.7.2003 Dodatok č. 1 k leasingovej zmluve, na základe ktorého právny predchodca žalovaného postúpil žalovanému všetky práva, povinnosti a záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy a s ňou súvisiacou Dohodou o všeobecných podmienkach leasingu. Žalovaný v dodatku vyhlásil, že všetky záväzky a povinnosti preberá a zaväzuje sa ich plniť v dohodnutom rozsahu a termínoch. Žalobca vyslovene súhlasil s postúpením práv a prevzatím záväzkov a povinností z leasingovej zmluvy žalovaným.

Za takejto situácie bolo potrebné sa zaoberať tým, či predmetom zmluvy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného nebol nájom osobného motorového vozidla, ktoré nájomca - právny predchodca žalovaného využíval pri svojej podnikateľskej činnosti. Je tomu tak preto, že zákon za spotrebiteľa označuje síce fyzickú osobu, avšak iba v prípadoch, keď nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu svoju osobnú spotrebu alebo pre príslušníkov svojej domácnosti. Ak by však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetom zmluvy o nájme bolo motorové vozidlo, ktorý právny predchodca žalovaného využíval pri svojej podnikateľskej činnosti, bolo by nutné konštatovať, že na predmetný zmluvný vzťah sa nevzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., lebo ako vyplýva z citovaného § 2 ods. 1 písm. a/ spotrebiteľom je iba fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre svoju priamu osobnú spotrebu fyzických resp. príslušníkov svojej domácnosti.

V takom prípade zmenou v osobe zmluvného účastníka, v danom prípade žalovaného nedošlo by k zmene obsahu zmluvy, ale iba k zmene účastníka zmluvy, a preto zmenou v osobe nájomcu by nemohlo dôjsť k zmene charakteru zmluvy zo zmluvy o finančnom leasingu ojazdeného vozidla na zmluvu s prvkami spotrebiteľskej zmluvy, ale išlo by o zmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka (§ 262 ods. 1 a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka) .

Možno preto konštatovať, že súd prvého stupňa vedený nesprávnym právnym názorom nezisťoval rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vyporiadať sa so základnou otázkou pre právne posúdenie veci vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného, a to, či v prejednávanom spore ide o obchodnoprávny vzťah (štvorročná premlčacia lehota upravená v Obchodnom zákonníku) alebo občianskoprávny vzťah (trojročná premlčacia lehota upravená v Občianskom zákonníku) a následne posúdiť dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania žalovaným. Ak dospeje k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný, posúdi dôvodnosť jednotlivých žalobcom uplatnených nárokov v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 4.5.2010, č. k. 1Co/273/2009-242. V dôvodoch rozhodnutia sa vyporiada aj s námietkami žalobcu v odvolaní, a to najmä s tým tvrdením, že k vzniku leasingovej zmluvy došlo 20.5.2003 a k jej zániku dňa 8.3.2004, t.j. pred účinnosťou zákona 150/2004 Zb. (1.4.2004) , ktorým bola do právneho poriadku - Občianskeho zákonníka implementovaná Smernica č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.