KSKE 1 Co 253/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/253/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210218114 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210218114.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu CM & T a.s., so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 61, proti žalovanému J. L., B. V. A.Š., P. Č.. X, o zaplatenie 1.499,28 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12.04.2011 č.k. 24C/129/2010-101 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému na trovách odvolacieho konania sumu 51,78 eur platbou JUDr. Timey Schwarcovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 182,94 euro, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu v sume 1.499,28 eur titulom dlžného nájomného a zmluvnej pokuty.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 18.12.2009 na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi nebytové priestory o výmere 67,2 m2 nachádzajúcich sa v spoločenskom pavilóne - kongresovom centre na Triede SNP č. 61 v Košiciach a to na dobu neurčitú. Účastníci dohodli mesačné nájomné v sume 329,41 eur a úhrady za služby za služby spojené s užívaním nebytových priestorov v sume 150,- euro, teda nájomné spolu v sume 570,50 euro vrátane DPH. V článku II ods. 7 zmluvy účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania v prípade, že nájomca bude s platením nájomného alebo úhrad za služby v omeškaní. V článku 4 ods. 2 ďalej účastníci dohodli, že nájomca je povinný uhradiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3 mesačných nájmov, v prípade že sa dopustí takého konania na základe ktorého by bol prenajímateľ oprávnený ukončiť nájom výpoveďou podľa článku 7 ods. 3 zmluvy. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalovaný listom zo dňa 3.6.2010 vypovedal zmluvu o nájme nebytových priestorov a listom zo dňa 9.6.2010 žiadal žalobcu o umožnenie mu vstupu do prenajatých nebytových priestorov. Žalobca listom zo dňa 15.6.2010 odstúpil od zmluvy o nájme nebytových priestorov z dôvodu omeškania žalovaného s platením nájomného a úhrad za mesiac a za mesiac máj a jún 2010 vo výške 570,50 euro.

Na základe uvedených zistení dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný a to na nájomnom a za služby spojené s užívaním nebytových priestorov za obdobie od 1.6.2010 do 7.6.2010 vrátane, pretože žalobca neumožnil počnúc dňom 8.6.2010 žalovanému užívať uvedené nebytové priestory a to aj napriek tomu, že plynula výpovedná lehota vzhľadom na to, že žalobca od nájomnej zmluvy odstúpil dňa 17.6.2010. Z uvedeného dôvodu preto súd považoval nárok žalobcu v časti nedoplatku na nájomnom za jún 2010 za dôvodný od 1.6.2010 do 7.6.2010 a zaviazal žalovaného na časť nájomného vo výške 91,47 euro vychádzajúc z dohodnutého mesačného nájomného 392,- euro vrátane DPH (392 : 30 = 13,07 x 7 dní) .

Za dôvodný považoval súd prvého stupňa aj nárok žalobcu ohľadom časti dohodnutej zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou nájomného o viac ako 30 dní podľa článku 2 ods. 8 zmluvy o nájme, keďže nájomné a zálohové platby za služby za máj 2010 ktoré boli splatné dňa 15.4.2010 zaplatil žalovaný až po uplynutí 30-dňovej lehoty a platby za jún 2010, ktoré boli splatné 15.5.2010 nezaplatil vôbec. Účastníkmi dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 3-mesačných nájmov v celkovej výške 1.176,- eur považoval za neprimeranú v porovnaní s pohľadávkou, preto súd využil svoje moderačné právo dané mu ust. § 545a Obč. zákonníka a dohodnutú zmluvnú pokutu znížil do výšky priznanej istiny, teda do výšky 91,47 eur a v prevyšujúcej časti návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Dohodu účastníkov uzavretú v zmysle článku 2 ods. 7 nájomnej zmluvy podľa ktorej nájomca bol oprávnený fakturoval zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, súd považoval za neplatnú podľa § 39 Obč. zákonníka, keďže takto dohodnutá zmluvná pokuta má charakter úrokov z omeškania, ktorá odporuje ust. § 517 Obč. zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a dohoda účastníkov je v rozpore s citovanými ustanoveniami. Keďže žalobca v tomto smere svoj návrh neupravil, žiadal zmluvnú pokutu, preto súd návrh v tejto časti zamietol.

Proti tomuto rozsudku v zamietavom výroku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietavom výroku zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.399,73 euro s 0,05 % zmluvnou pokutou zo sumy 222,14 euro od 16.5.2010 do zaplatenia a priznal mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

V odôvodnení odvolania uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozsudku sa uspokojil s konštatovaním, že dohodnutá zmluvná pokuta je neprimeraná v porovnaní s pohľadávkou, ktorú súd vypočítal vo výške 91,47 euro. Podľa jeho názoru zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve vo výške troch mesačných nájmov v sume 1.176 euro však v pomere k významu a hodnote ňou zabezpečovaného záväzku nie je neprimeraná. Hodnotu zabezpečovaného záväzku totiž nie je možné jednoznačne určiť iba sumou 91,47 euro, nakoľko v danom prípade ide o viacero prípadov porušenia zmluvnej povinnosti, teda nielen prípad uvedený v článku II. bod 8 zmluvy. Podľa jeho názoru súd taktiež nesprávne zhodnotil zistený skutkový stav, keď jeho nárok považoval za dôvodný len od 1.6.2010 do 7.6.2010, teda do času, pokiaľ umožnil žalovanému fyzicky užívať prenajaté nebytové priestory. Má za to, že zmluva bola právoplatne ukončená až odstúpením od zmluvy a jeho doručením odporcovi dňa 17.6.2010 a teda do tohto dňa mu patrí nájomné v zmysle splátkového kalendára. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. Cdo 3/1997. Zároveň poukázal na skutočnosť, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s nedoplatkom vykázaným vo vyúčtovaní nákladov spojených s prenájmom vo výške 1,34 euro + 19 % DPH vo výške 0,25 euro, spolu vo výške 1,59 euro. Taktiež poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, prečo súd považoval dohodnutú zmluvnú pokutu za neplatnú vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania podľa § 39 Obč. zákonníka. Súd podľa jeho názoru nesprávne posúdil uplatnenú zmluvnú pokutu ako úroky z omeškania, nakoľko oba inštitúty plnia odlišnú funkciu - na rozdiel od zmluvnej pokuty, ktorú si musia zmluvné strany dohodnúť v zmluve a je samostatným nárokom, je úrok z omeškania majetkovou sankciou stanovenou priamo v zákone. V prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na takomto zmluvnou dôsledku omeškania s plnením peňažného záväzku dlžníka, bude musieť dlžník okrem istiny dlhu, zaplatiť i úrok z omeškania z tejto sumy a dojednanú zmluvnú pokutu. Ohľadom trov konania uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď na daný prípad aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p., lebo jeho nárok na náhradu trov konania mal posúdiť podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p..

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a to tak, že ho zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 91,47 euro do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná mu náhradu trov konania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku je vecne správne, aj keď súd pri rozhodovaní o žalobcom uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, vychádzal čiastočne z nesprávneho právneho názoru.

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné v časti, ak vychádza z názoru, že ak žalovaný nepožiadal o zľavu z nájomného, patrí mu nájomné za mesiac jún 2010 do 17.06., t.j. do času, kedy odstúpil od nájomnej zmluvy.

Je tomu tak preto, že síce treba súhlasiť so žalobcom v tom, že k zániku nájomného vzťahu účastníkov došlo na základe jeho odstúpenia od zmluvy dňom 17.06.2010 (táto otázka bola prejudiciálne vyriešená vo vzťahu k účastníkom rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 17.02.2010 č.k. 37C/102/2010-49) , avšak ako vyplýva z výpovede jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 08.02.2011 žalovanému bol dňa 08.06.2010 odopretý fyzicky prístup do nebytových priestorov z jeho strany .

Za takejto situácie, ak žalovanému ako nájomcovi bolo znemožnené vykonávať jeho oprávnenie - užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve (§ 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb.) nemožno od neho ani spravodlivo žiadať, aby potom čo mu bola odopretá možnosť nebytové priestory užívať, platil za tieto nájomné a úhrady spojené s užívaním nebytových priestorov. Uvedené vyplýva aj z povahy nájomného vzťahu, pri ktorom nájomcovi vzniká povinnosť platiť nájomné, pričom pod nájomným treba rozumieť poskytovanú odplatu za prenechanie určitej veci na dočasné užívanie, resp. za bratie úžitkov z nej. Ak teda žalobca znemožnil žalovanému ako nájomcovi dočasné užívanie nebytových priestorov, neprináleží mu ani nájomné.

Z uvedeného dôvodu za nesprávny treba považovať aj poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. Cdo/3/1997, ktoré rieši nárok nájomcu na pomernú zľavu z nájomného z dôvodu obmedzeného užívania nebytových priestorov nájomcom, lebo v prejednávanej veci sa nejedná o obmedzenie užívania nebytových priestorov žalovaným pre neplnenie si povinností prenajímateľa (§ 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.) , ale o znemožnenie mu užívať nebytových priestorov.

K odvolacej námietke žalobcu spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa vo vzťahu k využitiu moderačného práva vo vzťahu k zmluvnej pokute je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne postupoval , ak dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku mesačného nájomného považoval vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke za neprimeranú a túto znížil.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že neprimeranosť zmluvnej pokuty podľa § 545a Občianskeho zákonníka súd neposudzuje len s prihliadnutím na hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ale aj na jej význam. Žalobca písomným podaním zo dňa 15.06.2010 odstúpil od zmluvy o nájme nebytových priestorov pre neplatenie nájomného žalovaným za mesiac máj a jún 2010 a zároveň v odstúpení si uplatnil aj nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalobca odstúpil od zmluvy o nájme nebytových priestorov až potom, čo žalovaný dňa 03.06.2010 vypovedal uvedenú zmluvu z dôvodu, že nebytový priestor sa stal nespôsobilý na prevádzkovanie jeho činnosti. K ukončeniu nájomného vzťahu výpoveďou malo dôjsť 31.08.2010. Za takejto situácie odvolací súd je toho názoru, že zmluvná pokuta je neprimeraná nielen k hodnote - dlžnému nájomnému vo výške 97,47 euro ale aj k jej významu, ak žalobca ako prenajímateľ odstúpil od zmluvy o nájme nebytových priestorov a zároveň

uplatnil zmluvnú pokutu až potom, čo žalovaný ako nájomca zmluvu o nájme nebytových priestorov vypovedal.

Za čiastočne dôvodné považuje odvolací súd dôvody odvolania žalobcu v časti ohľadom právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy nájomného, lebo súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho názoru, že takto dohodnutá zmluvná pokuta má charakter úrokov z omeškania a preto je v rozpore s ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžný povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku, a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závisieť od doby, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti, napr. percentuálnou sadzbou za každý deň alebo mesiac omeškania, teda za vymedzený čas.

Nemožno preto súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku tak, ako je tomu v prejednávanej veci, má charakter úroku z omeškania a teda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu treba považovať za platnú.

Ako však bolo uvedené, zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom, ktorá nastupuje v prípade, ak účastník záväzkového vzťahu poruší svoju zmluvnú povinnosť. Porušenie tej istej zmluvnej povinnosti však môže byť sankcionované iba jednou zmluvnou pokutou. Jedno porušenie zmluvnej povinnosti teda nemôže byť sankcionované dvoma zmluvnými pokutami. Tak tomu bolo v prejednávanej veci.

Ako vyplýva z obsahu zmluvy o nájme nebytových priestorov, účastníci v čl. IV. ods. 2 zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške troch mesačných nájmov pre prípad, že nájomca sa dopustí takého konania, na základe ktorého je prenajímateľ oprávnený ukončiť zmluvný vzťah výpoveďou. Zároveň v čl. II. ods. 7 zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania pre prípad, že nájomca bude s platením nájomného alebo úhrady za služby, ktorých poskytovanie spojené s nájmom v omeškaní.

Žalobca písomným podaním zo dňa 15.06.2010 odstúpil od zmluvy o nájme nebytových priestorov z dôvodu, že žalovaný neuhradil nájomné a služby spojené s užívaním nebytových priestorov za obdobie máj a jún 2010 a zároveň z tohto titulu uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku mesačného nájmu. Zároveň však uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy nájomného za každý deň omeškania. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené ustanovenia v článkoch zmluvy o nájme nebytových priestorov, upravujúcich zmluvnú pokutu sa vzájomne vylučujú, lebo obe sankcionujú porušenie povinnosti žalovaného platiť včas nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu.

Za takejto situácie aj keď súd prvého stupňa pri posúdení nároku žalobcu na uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžného nájomného, vychádzal z nesprávneho právneho názoru, jeho rozhodnutie vo výroku je vecne správne ak v uvedenej časti žalobu zamietol, nakoľko žalobca duplicitne vo vzťahu k žalovanému uplatňoval zmluvnú pokutu za porušenie jeho zmluvnej povinnosti platiť riadne nájomné a služby spojené s užívaním nebytových priestorov.

Možno preto konštatovať, že súd prvého stupňa aj keď čiastočne vychádzal z nesprávneho právneho názoru, jeho rozhodnutie vo výroku treba považovať za vecne správne, preto odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný,

preto mu súd priznal náhradu odvolacieho konania spočívajúceho v trovách právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655 /2004 Z.z. a to za dva úkony právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 03.08.2011 a za účasť právnej zástupkyne žalovaného na odvolacom pojednávaní dňa 16.05.2912 každý úkon v hodnote 18,26 eur a k tomu je potrebné prirátať 2 x režijný paušál po 7,63 eur. Teda trovy odvolacieho konania spolu v sume 51,78 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.