KSKE 1 Co 254/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 Co 254/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/254/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107231105 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7107231105.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Lawyer Partners a.s., Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová s.r.o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, proti žalovanej M. A.Č., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XX, A., o zaplatenie 2,66 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. 36C/117/2010-35 zo dňa 4.4.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2,66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ho zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 20,- eur a tieto zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2,66 eur titulom nezaplatených koncesionárskych poplatkov jeho právnemu predchodcovi Slovenskému rozhlasu, ktorý mu uvedenú pohľadávku voči žalovanému postúpil.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa s poukazom na to, že žalovaný sa v súdom uloženej lehote nevyjadril k žalobe, bol pritom poučený o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie bez pojednávania v súlade s § 114 ods. 5. Z tohto dôvodu považoval za nesporný žalobcom uvedený skutkový stav a mal za to, že jeho nárok vychádza z § 13 ods. 7 zák.č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a § 3 ods. 1, 3 a 6 a § 4a ods. 1. zák.č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch. Na základe toho považoval žalobu za dôvodnú a tejto v celom rozsahu vyhovel.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. keď konštatoval, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania, keďže mal plný úspech. S poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. prihliadol na skutočnosť, že výška uplatnenej pohľadávky predstavovala sumu 2,66 eur a uplatnené trovy žalobcu predstavovali sumu 60,12 eur a preto náhradu trov konania znížil na sumu 20,- eur, keďže túto považoval za primeranú vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke. Žalobcovi takto priznal trovy z titulu súdneho poplatku

v sume 16,60 eur a zvyšné trovy z titulu trov právneho zastúpenia znížené podľa § 150 ods. 2 O.s.p., teda v sume 3,40 eura.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť a žalobcovi priznať ich náhradu v ním uplatnenej výške, teda v sume 81,79 euro.

V odvolaní uviedol, že rozhodnutie o znížení trov konania považuje za nesprávne. Pripustil, že právny poriadok v súčasnosti umožňuje zníženie náhrady trov konania. Má však za to, že ak by súd bol konal riadne včas, teda bez zbytočných prieťahov, bol by k rozhodnutiu dospel ešte v čase, keď možnosť zníženia náhrady trov konania pri drobných sporoch nebola v právnom poriadku obsiahnutá. Novela O.s.p. toto oprávnenie zaviedla zákonom č. 384/2008 Z.z. ktorý nadobudol účinnosť 15.10.2008. Návrh na začatie konania bol podaný ešte v rok 2006. Má za to, že konanie o vymáhanie pohľadávky bolo začaté za právneho stavu, z ktorého vyplývala iná náhrada trov konania ako tomu bolo v čase rozhodovania súdu. Za nerelevantné považuje dôvody prvostupňového rozsudku v ktorých mal tento poukázať na skutočnosť, že zastupovanie advokátom vo veci je zaujímavé aj za predpokladu, ak by sa s účastníkom dohodol na znížení odmeny. Má za to, že súd nemá oprávnenie takto posudzovať aká odmena je pre účastníka výhodná a neskúmať koľko žalobca advokátovi skutočne zaplatil. Uviedol, že náhrada trov konania, ktorá bola súdom priznaná nepokrýva náklady na služby advokáta, ktoré poskytol do doby prijatia novely, kedy bolo rozumné predpokladať, že ich náhrada bude v konaní priznaná. Právny zástupca žalobcu JUDr. Miroslav Pavelka poskytol pred účinnosťou uvedenej novely právne služby spočívajúce v prevzatí a príprave zastúpenia a podal písomné podanie na súd. Je toho názoru, že novela O.s.p. pôsobí retroaktívne čo je v rozpore so zásadami právneho štátu. Ovplyvňuje totiž súdne konania, ktoré boli začaté pred jej prijatím a jej aplikáciou zo strany súdu dochádza k zásahu do základného práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k zásahu do jeho základného práva na vlastníctvo, čo je v rozpore so znením Ústavy SR, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento zásah spočíva v tom, že právo žalobcu, ktoré uplatňuje v konaní nebude možné hájiť prostredníctvom advokáta z dôvodu, že trovy konania neúspešný žalovaný nebude musieť nahradiť trovy konania úspešnému žalobcovi. Súdy by takto prispeli k nerešpektovaniu práva a podporovali by neplatičov. V prípade, ak súd nezohľadní uvedenú obranu žalobcu, má tento úmysel domáhať sa obrany svojich práv pred Ústavným súdom SR, prípadne pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol v súlade s ust. § 150 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu v prípade drobných sporov znížiť resp. nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, pokiaľ na základe vlastnej úvahy dospeje k záveru, že uplatnené trovy sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.

Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.

Túto primeranosť, resp. účelnosť uplatnených trov konania možno však skúmať iba pri tých trovách účastníka, ktorých výšku má tento možnosť ovplyvniť. Medzi takéto trovy však nemožno zaradiť trovy konania, ktoré účastníkovi vznikli v súvislosti so splnením jeho poplatkovej povinnosti, ktorú má zo zákona a na základe ktorej zaplatil súdny poplatok za podaný návrh, čo v tomto prípade predstavuje sumu 16,60 euro. Takto vynaložené trovy konania nemožno posudzovať z hľadiska ich primeranosti, keďže ich výšku žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Z tohto titulu teda nemožno ani krátiť trovy konania. Uvedené ustanovenie teda možno aplikovať iba na trovy právneho zastúpenia, pri ktorých odvolací súd zaujal názor, že tieto možno považovať za primerané, a teda aj účelne vynaložené približne do výšky uplatnenej a aj priznanej istiny, teda do sumy 2,66 eur. Keďže trovy priznané súdom prvého stupňa v celkovej sume 20,- eura zodpovedajú vyššie citovanému záveru, odvolací súd výrok o trovách konania potvrdil podľa § 219 O.s.p..

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Tak žalobca ako aj žalovaný mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, preto odvolací súd účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.