KSKE 1 Co 299/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 Co 299/2011

KS v Košiciach, dátum 26.09.2012, sp.zn. KSKE 1 Co 299/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/299/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108214762 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108214762.1

Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr.Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne R. T., bytom v P., Č.. I. Č.. XX, proti žalovaným 1. J. S., za ktorú koná E. M. J. S. so sídlom v T., Š. Č.. X, 2. I., J..S..Z.., so sídlom R. P., Š. Č.. XX, zastúpeného E.. O. A., advokátom so sídlom v P., O. X, o zaplatenie 4.016,46 euro s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6.5.2011 č.k. 16C 2/2011-62 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku voči žalovanej v 1.rade a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej v 2.rade trovy odvolacieho konania v sume 19,25 euro a tieto zaplatiť advokátovi E.. O. A. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade náhradu trov konania nepriznáva a vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade priznáva žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v sume 299,-euro, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobkyne titulom poskytnutej pôžičky.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobkyňa uzavrela dňa 29.10.2001 so žalovaným v druhom rade zmluvu o pôžičke na základe ktorej poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 100.000,-Sk s dohodnutým ročným úrokom vo výške 34,5%, pričom zmluvu uzavreli na dobu neurčitú. Rovnako dňa 27.11.2011 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným v 2. rade zmluvu o pôžičke na základe ktorej poskytla žalovanému peňažnú pôžičku v sume 21.000,-Sk s dohodnutým ročným úrokom vo výške 34,5% s tým, že zmluva bola rovnako uzavretá na dobu neurčitú. Ďalej vychádzal zo zistenia, že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.12.2002 bol vyhlásený na majetok žalovaného v 2. rade konkurz a na správu jeho majetku bol ustanovený správca konkurznej podstaty JUDr. D. E.. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 29.1.2008 na návrh žalobkyne určil, že jej pohľadávka vo výške 121.000,-Sk prihlásená v konkurznom konaní je nesporná ako pohľadávka prvej triedy.

Na základe uvedených zistení dospel súd prvého stupňa k záveru, že v konaní neboli preukázané základné predpoklady zodpovednosti žalovanej v 1. rade za škodu titulom nesprávneho úradného postupu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. preto vo vzťahu k nej návrh ako nedôvodný zamietol. Vo

vzťahu k žalovanému v 2. rade sa súd prvého stupňa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v danom prípade žalovaný v 2. rade nie je vecne pasívne legitimovaným účastníkom konania. Súd ustálil, že pokiaľ žalobkyňa podala návrh proti žalovanému v 2. rade ktorého označila ako I., J..S..Z.. R. P., tento návrh podala proti pasívne nelegitimovanému účastníkovi konania, ktorý v danom prípade mal byť D.. D. E., správca konkurznej podstaty úpadcu I., J..S..Z.. P.. Na základe uvedeného preto súd návrh žalobkyne proti žalovanému v 2. rade pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

Výrok o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v druhom rade odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej v prvom rade a trovám konania podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby napadnutý rozsudok bol zmenený a to tak, aby návrhu voči žalovanej v 1. rade bolo v plnom rozsahu vyhovené a zároveň priznané trovy súdneho konania v jej prospech a v časti, ktorou boli priznané trovy právneho zastupovania voči žalovanej v 2. rade aby súd vyriekol, že tieto mu nepriznáva. Podľa jeho názoru žalovaný v 2. rade si nemôže zvoliť žiadneho zástupcu na svoje konanie, pričom spoločnosť s vyhlásením konkurzu stráca možnosť konať sama za seba a to platí aj pre prípadného právneho zástupcu, ktorého si v akýkoľvek konaniach spoločnosť zvolila. Má teda za to, že žalovaného v 2. rade zastupovala osoba, ktorá na to nemá zákonný dôvod a ani oprávnenie a teda samotné konanie vo veci, čo sa týka žalovaného v 2.rade bolo zmätočné, pretože konala osoba, ktorá zo zákona na to nemala právo. Z uvedeného dôvodu teda ani súd nemohol priznať trovy právneho zastúpenia žalovanému v 2. rade v tomto konaní. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade uviedla, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s otázkou tej skutočnosti, že štát je prinajmenšom zodpovedný za to, že umožňuje vykonávanie peňažných operácii nebankovým inštitúciam, kedy prostredníctvom štátneho orgánu, t.j. Živnostenského úradu vydáva živnostenské oprávnenia. Podľa jeho názoru štát musel vedieť a aj vedel, že žalovaný v 2. rade sa venuje totožnej činnosti, ako je bankovníctvo. Podľa jej názoru z tohto dôvodu neobstojí námietka žalovanej o nedostatku jej pasívnej legitimácie v zastúpení Ministerstvom financií SR. Žalobu uplatnila na základe zákona č. 58/1969 Zb. (z dôvodu nesprávneho postupu štátnych inštitúcií) . Podľa jej názoru je to jedine štát, ktorý môže prijať účinné opatrenia k zmene zákonnej úpravy ak zákon tým má na mysli Obchodný zákonník umožňuje zneužívať ustanovenie zmluvy o tichom spoločenstve na takúto nekalú činnosť. Tak ako zo správy resp. materiálu na rokovanie vlády vypracovanej D.. D. Č. - ministrom spravodlivosti zo dňa 27.5.2002 je zrejmé, že tento doporučoval vláde, aby došlo k novelizácii zákona č. 329 o úrade pre finančný trh, zák.č. 330 o burze a cenných papieroch ako aj zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Bolo navrhované, aby aj Obchodný zákonník bol novelizovaný tak, kde by sa presne vymedzila a zákonným spôsobom regulovala činnosť, ktorou sa zhromažďujú peňažné prostriedky od tretích osôb. Ďalej zdôraznila, že štát je podľa jej názoru v tomto prípade zodpovedný za nesprávny postup štátnych orgánov pri ochrane občanov Slovenskej republiky a teda je zodpovedný podľa zákona č. 58/1969 Zb. za škodu, ktorú utrpela. Na odvolacom pojednávaní zotrvala na svojom písomnom odvolaní a upresnila, že jej odvolanie smeruje len vo vzťahu proti žalovanej v 1. rade a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade iba ohľadom výroku o trovách konania.

Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom podaní k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a v prípade úspechu v odvolacom konaní priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Na odvolacom pojednávaní právny zástupca žalovaného v 2. rade predložil plnomocenstvo zo dňa 4.5.2011 a ohľadom trov konania upresnil, že uplatňuje trovy odvolacieho konania v sume 149,72 euro za 1 úkon právnej pomoci.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

V prejednávanej veci odvolací súd je toho názoru, že správne a presvedčivé sú dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci (že neboli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu titulom nesprávneho úradného postupu) ako aj jeho právne posúdenie. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení rozsudku a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa, odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

K námietkam žalobkyne uvedeným v podanom odvolaní vo vzťahu k žalovanej odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa s nimi dostatočne vyporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku.

Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ohľadom trov konania.

Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa ako žalovaného v 2. rade označila obchodnú J. I., J..S..Z.. so sídlom v P. vo vzťahu ktorej súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vzhľadom na skutočnosť, že pasívne vecne legitimovaným účastníkom mal byť vzhľadom na vyhlásený konkurz žalovaného D.. D. E., správca konkurznej podstaty úpadcu I., J..S..Z.. so sídlom v P..

Za takejto situácie bez významu je preto tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že správca konkurznej podstaty nemôže si zvoliť žiadneho zástupcu, nakoľko tento nebol ani účastníkom konania. Treba súhlasiť so žalobkyňou v tom, že zástupca žalovaného E.. O. A. nepredložil v konaní plnomocenstvo na jeho zastupovanie, avšak uvedená procesná vada bola odstránená v odvolacom konaní, kedy právny zástupca plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného v 2. rade v konaní predlžil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade žalovaný. Z uvedeného dôvodu preto súd priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia a to za účasť právneho zástupcu žalovaného na odvolacom pojednávaní podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 písm. d/ vyhl. č. 655/2994 Z.z.. Vzhľadom na to, že predmetom odvolacieho konania boli trovy konania v sume 299,-euro , základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci je v sume 23,24 euro a vzhľadom na to, že odvolanie nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, patrí žalovanému odmena vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny t.j. v sume 11,62 euro. K tomu je potrebné prirátať režijný paušál v sume 7,63 euro, teda trovy konania v sume 19,25 euro. Vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade súd o náhrade trov konania nerozhodol, lebo žalovaná ako úspešný účastník návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodala a žalobkyňa úspech v odvolacom konaní nemala (§ 151 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.