KSKE 1 Co 306/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/306/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610205917 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610205917.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu P. H., T. R. P., J. Q. Č.. XXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Kromka & JUDr. Pataky, v.o.s., so sídlom v Kežmarku, Hviezdoslavova č. 2, proti žalovanému E.. D. W., T. R. J.I., J. XXX/X, zastúpeného JUDr. Romanom Zajacom, advokátom, so sídlom v Spišskej Nove Vsi, Letná č. 80, o zaplatenie 3.250,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, zo dňa 22.6.2011, č. k. 9C/94/2010-174 v znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 14.7.2011, č. k. 9C/94/2010-186 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku vo vyhovujúcom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.411,87 eur s 9 % úrokom z omeškania od 16.4.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku do sumy 500,- eur.

Z a m i e t a vzájomný návrh žalovaného do sumy 1.300,- eur.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 58,53 eur a tieto zaplatiť Advokátskej kancelárii JUDr. Kromka & JUDr. Pataky, v.o.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie č. 2, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v znení dopĺňacieho rozsudku súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 111,87 eur s 9 % úrokom z omeškania od 16. 4. 2010 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti nárok žalobcu ohľadom zaplatenia sumy 500,- eur a v prevyšujúcej časti čo do uplatnených úrokov z omeškania zamietol. Rovnako zamietol vzájomný návrh žalovaného ohľadom uplatnenej sumy 736,23 eur a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému nebytové priestory na dobu určitú počnúc dňom X.X.XXXX C. XX.X.XXXX s dohodnutým mesačným nájomným v sume 250,- eur. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobca prijal od zákazníkov žalovaného sumu 1.338,13 eur. Účastníci zápočtom zo dňa XX.XX.XXXX mali započítať sumu vo výške 1.300,- eur. Žalovaný v rámci konania uplatnil vo vzťahu k žalobcovi vzájomný návrh v sume 3.793,97 eur.

Z uvedených zistení vyvodil súd prvého stupňa záver, že nárok žalobcu ohľadom nájomného je v časti dôvodný. Návrh žalobcu ohľadom požadovaného nájomného v sume 500,- eur zamietol majúc za to, že žalobca nemá nárok na nájomné za mesiac E. I. D. XXXX vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný začal nebytové priestory užívať až v mesiaci D. XXXX, čiže na strane žalovaného nemohlo vzniknúť ani bezdôvodné obohatenie a samotná nájomná zmluva bola podpísaná až koncom mesiaca D. XXXX. Za dôvodné považoval započítaciu námietku žalovaného čo do sumy 1.338,13 eur ako bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo žalobcovi tým, že prijal od zákazníkov žalovaného peňažné zálohy, ktoré však žalovanému nevyúčtoval. Uvedenú skutočnosť mal za preukázanú výsluchom svedkov, a to J. H. I. E. M.. Rovnako za dôvodnú považoval aj započítaciu námietku žalovaného v sume 1.300,- eur a jednalo sa o sumu, ktorá mala byť účastníkmi konania započítaná zápočtom dňa XX.XX.XXXX. Ďalej súd vychádzal z toho, že dohoda o vykonaní práce predložená žalovaným, ktorú mal uzavrieť so žalobcom, nie je žalobcom podpísaná, a teda nebola dodržaná písomná forma, preto žalovaným predloženú dohodu považoval za neplatnú. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že k započítaniu sumy 1.300,- eur nedošlo. Ďalej bol súd prvého stupňa toho názoru, že k započítaniu sumy 1.300,- eur, ak by predstavovala mzdu žalobcu, alebo jeho nárok na odmenu podľa Dohody o vykonaní prác, by nemohlo dôjsť, pretože Zákonník práce takýto spôsob zániku práv a povinností nepozná. Pohľadávky z pracovno-právnych vzťahov sú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať, a ani proti ním nie je možné započítanie jednostranným úkonom namietať.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že obaja účastníci mali vo veci úspech len čiastočný.

Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zamietavom výroku a vo vzťahu k započítacej námietke v sume 1.300,- eur podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, resp. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa ohľadom započítania sumy vo výške 1.300,- eur. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne posúdil zistený skutkový stav, ktorým bolo preukázané, že medzi ním a žalovaným boli prejednávané pracovné podmienky, za ktorých mohol vykonávať prácu pre žalovaného. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé ako súd prvého stupňa posúdil svoje rozhodnutie ohľadne neplatnosti pracovnej zmluvy, nakoľko pracovná zmluva môže byť uzatvorená aj ústne, ako tomu bolo v tomto prípade. Je toho názoru, že žalovaný nemá nárok na zaplatenie sumy 1.300,- eur tak, ako to zdôvodnil súd prvého stupňa. Taktiež sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že Zákonník práce nepripúšťa možnosť započítania mzdového nároku. Ohľadom časti zamietnutého žalobného nároku v sume 500,- eur uviedol, že napriek skutočnosti, že Zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá až dňa XX.X.XXXX, žalovaný prejavil vôľu byť touto zmluvou viazaný spätne k dátumu X.X.XXXX, a preto podľa jeho názoru bol súd prvého stupňa povinný akceptovať vôľu strán a ich úmysel pri uzatváraní zmluvy a nerozhodovať dodatočne o tom, že čo mala tá - ktorá strana v úmysle. Má teda za to, že z tohto hľadiska sa javí právne irelevantné to, že žalovaný začal užívať nebytové priestory až v mesiaci D. XXXX. Zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu a uviedol, že podľa jeho názoru medzi účastníkmi vznikol pracovný pomer a na základe toho došlo aj k zápočtu jeho klienta so žalovaným ohľadom mzdy. K zápočtu mzdy došlo za mesiace D., I. I. J. XXXX v sume 400,- eur mesačne. Ohľadom zamietnutého nároku v sume 500,- eur uviedol, že podľa jeho názoru sú účastníci svojimi zmluvnými prejavmi viazaný a teda prináleží žalobcovi nájomné aj v rozsahu dvoch mesiacov ohľadom ktorých bol žalobný návrh zamietnutý.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žiada, aby odvolací súd odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Právna zástupkyňa žalovaného na odvolacom pojednávaní uviedla, že medzi žalovaným a žalobcom nikdy nevznikol žiaden pracovný pomer, nebola vyhotovená ani pracovná zmluva a žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa potvrdil, že ani nemal záujme uzatvoriť žiaden pracovný pomer. Pokiaľ by si teda žalobca ponechal sumu 1.300,- eur bezdôvodne by sa obohatil. Ohľadom nároku žalobcu v zamietnutej časti vo výške 500,- eur potvrdila skutočnosť, že nájomná zmluva bola podpísaná až koncom mesiaca D. XXXX a teda v uvedenom čase ani nájomný vzťah nevznikol. Právna zástupkyňa sa nevedela vyjadriť k obsahu listinného dôkazu zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom bolo uvedené, že došlo k započítaniu hrubej mzdy vo výške 1.200,- eur a nevedela sa vyjadriť ani k samotnému výpočtu. K ostatným listinným dôkazom sa nevyjadrila.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a po zopakovaní dokazovania listinami dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobca vyjadruje svoj nesúhlas ohľadom zamietnutého nároku v sume 1.800,- euro pozostávajúceho zo sumy 1.300,- eur ako vznesenej započítacej námietky a 500,- eur na nájomnom za obdobie od X.X.XXXX C. XX.X.XXXX.

V prejednávanej veci odvolací súd je toho názoru, že správne a presvedčivé sú dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci ako aj jeho právne posúdenie vo vzťahu k zamietajúcemu výroku ohľadom sumy 500,- eur. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení rozsudku odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

K odvolaniu žalobcu ohľadom jeho námietky, že je právne irelevantná skutočnosť, že žalovaný začal užívať nebytové priestory až v mesiaci D. XXXX je potrebné uviesť, že predmetom nájomnej zmluvy je užívanie veci za odplatu, lebo ako vyplýva z ust. § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky. Preto ak žalovaný nebytový priestor neužíval (a v uvedenom období nemal uzatvorenú ani nájomnú zmluvu) nemôže žiadať od žalovaného za uvedené obdobie ani odplatu - nájomné. Navyše je potrebné uviesť, že ak účastníci uzatvorili zmluvu o nájme aj na obdobie, ktoré už uplynulo, treba považovať v tejto časti právny úkon za neplatný, pretože za uplynulé obdobie je plnenie zo zmluvy nemožné (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka) . V tejto časti odvolací súd nepovažuje odvolanie žalobcu za dôvodné, preto ho ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd je však toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav vecí, ak dospel k záveru, že žalobca nevydaním sumy 1.300,- eur na základe zápočtu zo dňa XX.XX.XXXX ako zálohy prevzatej od zákazníkov sa bezdôvodne obohatil.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca vykonával pre žalovaného pracovnú činnosť spočívajúcu v predaji plastových okien, dverí, hliníkových okien, dverí a žalúzií. Z výpovede žalobcu na pojednávaní (č.l. 30) je zrejmé, že pre žalovaného začal pracovať od X.X.XXXX s tým, že žalovaný do prenajatých nebytových priestoroch umiestnil svoje výrobky dňa X.X.XXXX. Žalobca ďalej potvrdil tú skutočnosť, že so žalovaným mal takú dohodu, že uzatvoria písomnú dohodu o vykonaní práce k čomu však nedošlo. Uvedené skutkové tvrdenie žalobcu je zhodné so skutkovým tvrdením žalovaného, ktorý na pojednávaní (č.l. 47 a 166) potvrdil, že žalobca pre neho pracoval na základe dohody o vykonaní práce, ktorú však žalobca nepodpísal a na základe ich dohody nahlásil žalobcu aj príslušnému úradu práce. Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že mali v úmysle uzatvoriť dohodu o vykonaní práce avšak k uzavretiu písomnej dohody nedošlo, čo napokon vyplýva aj z listinného dôkazu a to Dohody o vykonaní práce zo dňa XX.X.XXXX, ktorú v konaní predložil žalovaný a z ktorej je zrejmé, že žalobca túto nepodpísal.

Z uvedených zistení vyvodil súd prvého stupňa správny skutkový záver o tom, že dohoda o vykonaní práce predložená žalovaným je neplatná, lebo žalobcom nie je podpísaná. Nesprávne právne však posúdil tento skutkový stav ak sumu 1.300,- eur prevzatú žalobcom od zákazníkov žalovaného uvedenú v zápočte zo dňa XX.XX.XXXX považoval za bezdôvodné obohatenie žalobcu a na započítanie uvedenej sumy účastníkmi neprihliadal.

Podľa § 226 ods. 1, 2 Zákonníka práce dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy) , na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobí formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca musí obohatenie vydať.

Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 222 ods. 3 Zákonníka práce predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Právnym následkom nedodržania predpísanej písomnej formy dohody o vykonaní práce je neplatnosť takejto dohody. Vyplýva to z citovaného ustanovenia § 17 ods. 2, ktorý ustanovuje, že právny úkon, ktorý sa neurobil predpísanou formou je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje zákonník práce alebo osobitný predpis. V danom prípade neplatnosť dohody v dôsledku nedodržania jej písomnej formy výslovne ustanovuje § 226 ods. 2 Zákonníka práce.

Bezprostredne súvisiacim právnym následkom neplatnosti právneho úkonu, teda aj nedodržania písomnej formy dohody o vykonaní práce, je podľa § 222 ods. 1, 2 vznik bezdôvodného obohatenia na strane zamestnávateľa alebo na strane zamestnanca. Z odseku 3 citovaného ustanovenia vyplýva, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný; vydať sa musí všetko, čo sa takto nadobudlo; ak však vydanie nie je možné najmä preto, lebo bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa vydať peňažná náhrada.

V danom prípade by predmetom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného ako zamestnávateľa bolo získanie výsledku pracovného výkonu žalobcu - zamestnanca spočívajúceho v predaji jeho produktov. Skutočnosť, že žalobca uskutočňoval v prospech žalovaného pracovné výkony spočívajúce v predaji produktov žalovaného vyplynula aj z výpovede žalovaného na pojednávaní (č.l. 148) ak uviedol, že nevie sa vyjadriť k celkovému objemu zákazok, ktoré žalobca pre neho sprostredkoval, ale malo sa jednať o sumu cca 16.597,- euro (500.000,- Sk) . Žalobcovi teda prináleží odmena za výkon pracovnej činnosti v prospech žalovaného. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že dohoda o vykonaní práce je neplatná, lebo v opačnom by sa žalovaný výsledkom pracovnej činnosti žalobcu obohatil (§ 222) .

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobcovi patrí za výkon pracovnej činnosť odmena, sporná bola však jej výška.

Z vykonaného listinného dôkazu - listiny o zápočte zo dňa XX.XX.XXXX podpísaného oboma účastníkmi vyplýva, že žalobca prevzal od jednotlivých zákazníkov peňažnú zálohu v sume 2.397,- eur z ktorej žalovanému odovzdal sumu 1.097,- eur, pričom si ponechal sumu 1.300,- eur ako odmenu z ktorej ako vyplýva z listiny sumu 1.200,- eur tvorila hrubá mzda a sumu 100,- eur provízia vo výške 0,5% z jednotlivých zákazok.

O uvedenom zápočte ohľadom mzdy žalobcu zodpovedá aj ďalší listinný dôkaz a to emailová komunikácia medzi účastníkmi zo dňa XX.X.XXXX, v ktorej žalovaný oznámil žalobcovi jeho platové podmienky pre ľudí v kancelárii a to výške hrubej mzdy 12.000,- Sk + 0,5% provízia zo zákazy bez DPH. Uvedená výška hrubej mzdy zodpovedá tvrdeniu žalobcu, že uvedeným zápočtom mu bola vyplatená dohodnutá mzda za obdobie 4 mesiacov. Odvolací súd nepovažoval za pravdivé tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného na odvolacom pojednávaní ak tvrdila, že uvedeným zápočtom bolo hradené žalobcovi nájomné a to z toho dôvodu, že v uvedenej listine - zápočte bolo jednoznačne slovne vyjadrené, že sa jedná o hrubú mzdu v sume 1.200,- eur a províziu v sume 100,- eur. Napokon ani sám žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa nevedel vysvetliť tú skutočnosť, prečo v uvedenom zápočte je uvedená hrubá mzda, ak uvedeným zápočtom malo dôjsť z jeho strany k plneniu nájomného.

Z vykonaného dokazovania má preto dovolací súd za to, že medzi účastníkmi uvedenou listinou došlo dňa XX.XX.XXXX k zápočtu odmeny žalobcu podľa § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to ohľadom sumy 1.300,- eur, lebo ako aj správne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku nejednalo sa o započítanie nájomného zo strany žalovaného, nakoľko ten nevedel ani uviesť obdobie ani sumu, na ktorú by sa mal prípadný zápočet vzťahovať. Preto ak súd prvého stupňa uvedený skutkový stav právne posúdil tak, že ponechaním si sumy 1.300,- eur sa žalobca bezdôvodne obohatil, vec nesprávne právne posúdil, lebo práve naopak, ak by žalovaný uvedenú sumu žalobcovi ako odmenu za výkon pracovnej činnosti nevyplatil, bezdôvodne by sa obohatil a na tom nemení nič ani skutočnosť, že nedošlo k uzavretiu platnej dohody o vykonaní práce. Možno preto uzavrieť, že uvedeným zápočtom zo dňa XX.XX.XXXX došlo k zániku pohľadávky žalobcu ohľadom jeho odmeny za výkon pracovnej činnosti v prospech žalovaného, preto v tejto časti nemožno považovať za dôvodný protinávrh žalovaného.

Za nesprávny považuje odvolací súd aj právny názor súdu prvého stupňa vyslovený v dôvodoch napadnutého rozsudku, ak uviedol, že k započítaniu sumy 1.300,- eur nedošlo aj z toho dôvodu, že sa jedná o pohľadávku z pracovnoprávneho vzťahu, ktorú nemožno započítať a ani proti nej nie je možné započítanie a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5M Cdo 15/2008.

K uvedenému právnemu názoru súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že ním uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5M Cdo 15/2008 rieši nároky, ktoré vznikli pred 1.4.2002, t.j. za účinnosti Zákonník práce č. 65/19965 Zb., ktorý taxatívne uvádzal výpočet spôsobu zániku práva a povinností. Podľa vtedy platného zákonníka práce pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov boli takými pohľadávkami, ktoré nebolo možné započítať a ani proti nim nebolo možné započítanie jednostranným úkonom namietať.

Iná je však situácia od účinnosti zákonníka práce uvedeného zákonom č. 311/2001 Z.z. účinného od 1.4.2002.

Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z Zákonník práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.

Vzťah všeobecnej časti zákonníka práce k občianskemu zákonníku je založený na princípe subsidiarity. Vo všeobecnej časti zákonník práce zakotvuje niektoré ustanovenia, ktoré sú špecifické pre oblasť pracovného práva. V prípadoch, kde konkrétna úprava všeobecnej časti zákonníka práce chýba je potrebné použiť v plnej miere občiansky zákonník. Z obsahu prvej časti zákonníka práce nevyplýva úprava započítania, preto na vzťah započítania bude potrebné aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka o započítaní uvedené v ust. § 580 a nasl.. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd je toho názoru, že počnúc dňom 1.4.2002 t.j. od účinnosti zákona č. 311/2001 Z.z. možno započítať aj pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov a rovnako aj proti nim je možné započítanie jednostranným právnym úkonom.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolanie žalobcu ohľadom sumy 1.300,- eur s prísl. je dôvodné, preto postupom podľa § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.411,87 euro.

Vzhľadom na to, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) uložil mu odvolací súd povinnosť zaplatiť žalobcovi aj 9% úrok z omeškania od 16.4.2010 vychádzajúc pri tom z ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný v časti svojho protinávrhu v sume 1.300,- eur úspech nemal, preto odvolací súd vzájomný návrh žalovaného v tejto časti zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. podľa ktorých, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Nárok na pomernú náhradu trov má teda ten účastník, ktorého úspech vo veci bol väčší.

Žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.250,- eur. V konaní mal čiastočný úspech v sume 1.411,- eur, teda vo výške 43,41% z uplatneného nároku. Žalovaný vzájomným návrhom uplatnil v konaní nárok v sume 3.374,- eur a rovnako mal čiastočný úspech v sume 1.338,- eur, teda vo výške 39,66% z uplatneného nároku. Keďže žalobca bol prevažne úspešný, má nárok na náhradu svojich trov v pomere úspechu vo veci (43,41%) zníženú o pomernú časť zodpovedajúcu úspechu žalovaného (v sume 39,66%) , teda vo výške 3,75% vzniknutých mu trov.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku a v trovách právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vychádzajúc z hodnoty sporu 1.411,87 eur a jedná sa o tieto úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 71,37 eur, písomné podanie - žaloba v sume 71,37 eur, účasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaniach na súde prvého stupňa a to v dňoch 6.7.2010, 25.8.2010, 23.9.2010, 26.10.2010, 1.12.2010, 20.4.2011 a 22.6.2011, pričom každý úkon právnej pomoci v sume 71,37 eur. K uvedeným úkonom je potrebné prirátať 7x rež. paušál v sume 7,21 eur a 2 x v sume 7,41 eur. Ďalej súd priznal náhradu trov konania spočívajúcu v úkonoch právnej pomoci a to v písomnom podaní - odvolaní a za účasť právneho zástupcu žalobcu na odvolacom pojednávaní dňa 31.10.2012 vychádzajúc z hodnoty odvolacieho konania v sume 1.300,- eur a teda za každý z týchto úkonov právnej pomoci odmenu v sume 61,41 eur a 1 x rež. paušál v sume 7,41 eur a 1 x v sume 7,63 eur. Ďalej súd priznal žalobcovi náhradu cestovného za použitie súkromného motorového vozidla právneho zástupcu na trase P. - J.Á. F. R. a späť dňa 6.7.2010 v sume 14,86 eur a stratu času v sume 24,04 eur, na trase P. - J. F. R. a späť dňa 25.8.2010 v sume 14,85 eur a náhradu za stratu času v sume 24,04 eur, na trase P. - J. F. R. dňa 23.9.2010 cestovné v sume 14,82 eur a náhradu za stratu času v sume 24,04 eur, na trase P. - J. F. R. dňa 26.10.2010 cestovné v sume 14,86 eur a náhradu za stratu času v sume 24,04 eur, na trase P. - J. F. R. a späť cestovné v sume 14,92 eur a náhradu za stratu času v sume 24,04 eur, na trase P. - J. F. R. a späť cestovné v sume 15,65 eur a náhradu za stratu času v sume 24,70 eur, na trase P. - J. F. R. a späť dňa 22.6.2011 cestovné v sume 15,57 eur a náhradu za stratu času v sume 24,70 eur a na trase P. - P. a späť dňa 31.10.2012 cestovné v sume 64,- eur a náhradu za stratu času v sume 76,26 eur, teda cestovné spolu 169,53 eur a náhradu za stratu času spolu v sume 245,86 eur. Na zaplatenom súdnom poplatku priznal súd žalobcovi náhradu v sume 300,- eur (190,- eur za návrh a 108,- eur za podané odvolanie) . Žalobcovi teda vznikli trovy konania v sume 1.560,87 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má nárok na náhradu trov iba v pomere jeho úspechu vo veci, zníženú o pomernú časť zodpovedajúcu úspechu žalovaného súd mu priznal náhradu trov konania v sume 58,53 eur, čo predstavuje 3,75% z trov vzniknutých mu v konaní v sume 1.560,87 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.