KSKE 1 Co 309/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 Co 309/2011

KS v Košiciach, dátum 24.04.2012, sp.zn. KSKE 1 Co 309/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/309/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205234073 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7205234073.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu C. G., bytom v T., S. Č.. XX, právne zastúpeného I.. T. S., advokátkou so sídlom v T., T. Č.. XX, proti žalovanému I. W., bytom v T., J. Č.. XX, právne zastúpenému I.. I. T., advokátom so sídlom v T., N. Č.. XX, o zaplatenie 4.979,09 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.6.2011 č.k. 45C 270/2005-154 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok v sume 298,50 eur tak, že túto povinnosť žalovanému neukladá.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.979,09 euro so 7% úrokom z omeškania od 18.3.2006 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi na trovách konania sumu 2.601,69 euro a na súdnom poplatku sumu 298,50 euro platbou Okresnému súdu Košice II.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poddlžníckej žaloby vo vzťahu k žalovanému.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca v exekučnom konaní EX 1004/2002 vymáhal vo vzťahu k povinnej K. T. peňažnú pohľadávku na základe exekučného titulu rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 12CB 48/2002-52 v sume 875.682,-Sk s prísl.. V uvedenom exekučnom konaní exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, ktorým prikázal dlžníkovi povinnej I. W., aby po doručení príkazu vyplatil pohľadávku povinnej K. T. na účet súdneho exekútora v sume 150.000,-Sk. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal z fotokópie výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 23.6.1998 na základe ktorého mala byť žalovanému vyplatená pôžička v sume 150.000,-Sk K. T..

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalovaný si požičal finančnú čiastku 150.000,-Sk od K. T., ktorú doposiaľ nevrátil (túto skutočnosť počas celého konania žalovaný netvrdil a nepreukázal) . Súd preto dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na uplatnenie poddlžníckej žaloby. Ohľadom tvrdenia žalovaného, ktorý popieral pravosť uvedeného pokladničného dokladu a pravosť jeho podpisu, ktorý sa na tomto doklade nachádzal, súd považoval za potrebné doplniť dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku znalcom - grafológom, avšak vypracovanie takéhoto posudku nebolo možné, nakoľko súd ani účastníci konania nedisponovali originálom výdavkového pokladničného dokladu. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nevedel predložiť originál výdavkového pokladničného dokladu, lebo pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny, alebo jej odpis, alebo fotokópiu, pričom aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Súd mal teda za to, že je potrebné aj takýto listinný dôkaz vyhotovený vo forme fotokópie vykonať v konaní a jeho pravosť posúdiť v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že sporný listinný dôkaz - fotokópia výdavkového pokladničného dokladu obsahuje aj osobné údaje žalovaného, ktoré boli verifikované, t.j. jedná sa o správne údaje, pričom žalovaný žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k zneužitiu takýchto osobných údajov. Súd mal za to, že samotná teoretická možnosť zneužitia osobných údajov treťou osobou bez toho, aby bola podložená konkrétnymi skutočnosťami nemôže viesť k záveru, že reálne došlo k zneužitiu jeho osobných údajov. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu svojho tvrdenia, že došlo k zneužitiu jeho osobných údajov. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 18.3.2006, nakoľko žalobca nevedel preukázať doručenie skoršej výzvy žalovanému. Súd preto vychádzal z toho, že žalovanému bol žalobný návrh zo strany súdu doručený dňa 16.3.2006 a nasledujúci deň bol žalovaný povinný splniť si svoju povinnosť a keďže si ju nesplnil, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol, alebo vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v celom konaní pred súdom prvého stupňa nebolo zistené, či žalobcovi počas celého vkladu nebol vyplatený podiel na zisku s firmy L. V. a či teda v skutočnosti má škodu a v akej výške, alebo či mu škoda nevznikla. Celá dôkazná situácia je opretá o fotokópiu pokladničného dokladu zo dňa 23.6.1998, pričom nikdy nikde nebolo preukázané, či vôbec existoval originál tohto dokladu. Poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na možnosť kopírovacej techniky vyrobiť rôzne doklady na nerozoznanie od originálu, žiadal, aby bol predložený originál dokladu, pretože pri fotokópii nie je možné zistiť tlak perá na papier, použitie atramentu a iné a teda aby bolo jednoznačne preukázané, či doklad bol podpísaný konkrétnou osobou, alebo podpis bol technický prenesený z iného dokladu. Toto uvádza bez ohľadu na skutočnosť, že jednoznačne poprel, že by sa na výdavkovom doklade nachádzal jeho podpis. Nevylučuje, že niekto napodobnil jeho podpis resp. parafu. Zdôraznil, že pôžičku od L. V. nikdy neobdržal, čo by sa dalo grafologickým skúmaním dokladu jednoznačne preukázať. Ak súd prvého stupňa v rozsudku uvádza, že nepreukázal, že akým spôsobom mohlo dôjsť k zneužitiu jeho údajov, toto je pre neho nesplniteľná úloha, pretože s týmto mohol prísť ktokoľvek, pretože napr. rodné čísla sa uvádzali na voličských dokladoch, ktoré boli umiestnené na verejne prístupných miestach. Občiansky preukaz sa predkladá na vstupoch do rôznych organizácií, kde je evidovaný vstup tam nezamestnaných osôb, ako aj pri nákupoch na faktúry atď.. Svedkyňa K. T. uviedla len to, že jeho meno je jej povedomé, bližšie sa k tomu nevedela vyjadriť, len to, že niekomu zo Šace poskytla pôžičku. To ale neznamená, že ju poskytla jemu. Pri počte klientov, aké malá, si ani nemôže pamätať všetkých klientov. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní 4M Cdo 9/2005 pripustil, že fotokópia listín je spôsobilá ako dôkazný prostriedok, len pokiaľ ide o zistenie obsahu listiny a nie na to, či ide skutočne o pravý podpis, resp. aby sa mohlo preukázať, že ten ktorý doklad podpísala konkrétna osoba.

Žalobca k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolaním sa žalovaný snaží zahmlievať podstatu veci používaním irelevantných argumentov, keď tvrdí, že ako tichý spoločník si musel byť vedomý, že okrem profitovania na zisku, znáša aj riziko v prípade straty. Napadnutý rozsudok považuje za správny, vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, preto odvolanie podané žalovaným považuje za nedôvodné.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov, pokladničným dokladom a správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 36C 5/2005-65 a 19C 75/2006-77, návrhom na vykonanie exekúcie, správou o stave exekučných konaní dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že žalovaný si požičal finančnú čiastku 150.000,-Sk od dlžníčky žalobcu K. T..

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

V prejednávanej veci žalobca v konaní uplatňuje peňažný nárok z poddlžníckej žaloby, preto dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že žalovaný je dlžníkom K. T. zaťažovalo žalobcu. Je tomu tak preto, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Pokiaľ sa teda žalobca domáha peňažného nároku titulom poddlžníckej žaloby, bolo na ňom, aby preukázal, že poddlžník - žalovaný je dlžníkom jeho dlžníčky K. T..

Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca v konaní predložil fotokópiu výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 23.6.1998 z obsahu ktorého vyplýva, že žalovanému bola jeho dlžníčkou K. T. uvedeného dňa vyplatená pôžička v sume 150.000,-Sk prostredníctvom záložne L. V., nachádzajúcou sa v T. L. A.. C. Č.. XX. Žalobca teda uvedenú skutočnosť preukazoval súkromnou listinou.

Súd prvého stupňa pri hodnotení uvedenej listiny vychádzal z názoru, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis, alebo fotokópiu, lebo aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto názorom súdu prvého stupňa, pretože Občiansky súdny poriadok neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkazy iba originálmi listiny. Napriek tomu, že originály listín sú

všeobecne ako dôkazný prostriedok vhodnejší, než ich neoverené kópie, súd by sa, pokiaľ preto nie sú závažné dôvody nemal pri dokazovaní uspokojiť iba s fotokópiou listiny, nemožno taký postup vyhlásiť za odporujúci zákonu, a v tejto súvislosti možno iba zvažovať preukaznosť vykonávaného dôkazu. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu však nesprávne zhodnotil preukaznosť tohto listinného dôkazu a to vo vzťahu k tomu, že sa jedná o fotokópiu súkromnej istiny.

Pre posúdenie súkromnej istiny ako dôkazného prostriedku je významná jej pravosť a pravdivosť. Listina je pravá, ak pochádza od vystaviteľa a je ním tiež podpísaná. Popretie pravosti listiny nie je iba obyčajným popretím, ale zahŕňa v sebe implicitne tvrdenie, že údajný vystaviteľ listinu nepodpísal, ani nevystavil. Také popretie je dostatočne relevantné na to, aby pravosť listiny musela byť dokazovaná. Bremeno tvrdenia i bremeno dôkazné ohľadom pravosti listiny je na tom, kto z pravosti listiny pre seba vyvodzuje právne dôsledky. Tento účastník teda nesie procesné následky toho, že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť, či správnosť súkromnej listiny.

Keďže v prejednávanej veci žalovaný spochybnil pravosť a zároveň aj pravdivosť súkromnej listiny - výdavkového pokladničného dokladu, na základe ktorého mu mala byť poskytnutá pôžička v sume 150.000,-Sk, spochybnil tak skutočnosť, že vystaviteľ - dlžník žalobcu výdavkový peňažný doklad nevystavil, ani nepodpísal a rovnako aj skutočnosť, že prevzatie uvedenej sumy nepodpísal. Za takejto situácie dôkazné bremeno ohľadom pravosti a pravdivosti výdavkového pokladničného dokladu zaťažovalo žalobcu.

Zo samotného listinného dôkazu - výdavkového pokladničného dokladu preto nebolo možné vyvodiť záver, že dlžníčka žalobcu poskytla žalovanému pôžičku v sume 150.000,-Sk a to ani za situácie, že fotokópia výdavkového pokladničného dokladu obsahovala okrem iného aj osobné údaje žalovaného a to rodné číslo a dátum narodenia. Takýto záver však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyvodiť ani v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi a to najmä správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach o tom, že žalovaný nehlásil stratu ani odcudzenie občianskeho preukazu. Za nesprávny preto treba považovať záver súdu prvého stupňa, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu svojho tvrdenia, že došlo k zneužitiu jeho osobných údajov, lebo žalovaný zneužitie jeho osobných údajov netvrdil, iba pripustil teoretickú možnosť ich zneužitia, čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď súd prvého stupňa uviedol, že samotná teoretická možnosť zneužitia osobných údajov treťou osobou bez toho, aby bola podložená konkrétnymi skutočnosťami nemôže viesť k záveru, že reálne aj došlo k zneužitiu osobných údajov.

Bez významu vo vzťahu k pravosti spornej listiny - pokladničného výdavkového dokladu je aj vyjadrenie znalca z odboru grafológie, ktorý napriek tomu, že nemohol vyhotoviť znalecký posudok ohľadom pravosti podpisu žalovaného na výdajkovom pokladničnom doklade uviedol, že nie je možné jednoznačne vylúčiť, že sporný materiál podpísal žalovaný lebo rovnako podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vylúčiť, že ho nepodpísal. Navyše je potrebné uviesť, že k prípadným záverom znalca v písomnom podaní zo dňa 2.1.2011 ohľadom pravosti podpisu žalovaného na výdavkovom pokladničnom doklade nemožno prihliadať, lebo ako znalec uviedol závery písomnoznaleckej expertízy bez originálu je neprípustné realizovať, čo bol aj dôvod pre ktorý znalec nevypracoval znalecký posudok ohľadom pravosti podpisu v dôsledku čoho súd prvého stupňa uznesením zo dńa 13.1.2011 zrušil uznesenie o ustanovení znalca.

Z výpovede žalobcu na odvolacom pojednávaní vyplynulo, že nevie označiť žiadne dôkazy na preukázanie pravosti listinného dôkazu - výdavkového pokladničného dokladu a teda, že žalovanému zo strany jeho dlžníčky bola poskytnutá peňažná pôžička v sume 150.000,-Sk. Uvedená skutočnosť nevyplynula ani z výsluchu dlžníčky žalobcu - svedkyne K. T., lebo táto v konaní pred dožiadaným súdom jednoznačne nevedela potvrdiť, či žalovanému bola poskytnutá peňažná pôžička na základe

uvedeného výdavkového pokladničného dokladu. Uvedená skutočnosť nemohla byť preukázaná ani v rámci nariadeného znaleckého dokazovania súdom prvého stupňa, pretože ako vyplýva z vyjadrenia znalca, pre posúdenie pravosti podpisu žalovaného na výdavkovom pokladničnom doklade je nutné predložiť jeho originál.

V právnej teórii i súdnej praxi dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi ust. § 120) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Žalobca teda v konaní nepreukázal skutočnosť významnú podľa hmotného práva - že jeho dlžníčka poskytla žalovanému pôžičku v sume 150.000,-Sk, lebo v konaní nebola preukázaná pravosť súkromnej listiny výdavkového pokladničného dokladu, ktorou by preukázal poskytnutie uvedenej pôžičky a preto výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Uvedená skutočnosť totiž nevyplynula ani z vykonaného dokazovania odvolacím súdom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie svedkom I.. S. K., súdnym exekútorom a to z dôvodu, že jeho výsluchom by nebola preukázaná skutočnosť ohľadom pravosti výdavkového pokladničného dokladu.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že jeho dlžníčka poskytla peňažnú pôžičku žalovanému, odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu zamietol.

Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, zrušil odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.

Žalovaný bol teda v konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje odvolací súd skutočnosť, že žalobca pri uplatňovaní svojho peňažného nároku vychádzal z listinného dôkazu - fotokópie výdavkového pokladničného dokladu na základe ktorého sa dôvodne mohol domnievať, že žalovanému bola poskytnutá pôžička zo strany jeho dlžníčky a nepriznaním týchto trov žalovanému nevznikne žiadna výraznejšia ujma.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.