KSKE 1 Co 34/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/34/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106226306 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7106226306.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu W. Š., bytom v B., Y. Č.. XXX, proti žalovanému D. P., D..O..M.., so sídlom v T., S. Č.. X, o zaplatenie 1.200,- euro s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30.07.2010, č.k. 20C/202/2006-87 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.200,- euro s 9% úrokom z omeškania od 30.11.2006 do zaplatenia a na trovách konania sumu 425,90 euro, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 10.02.2006 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobcovi vznikol u žalovaného pracovný pomer na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce - vodič nákladnej medzinárodnej a vnútroštátnej kamiónovej dopravy. Ďalej účastníci dňa 10.02.2006 uzavreli dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky, v ktorej dohodli, že žalobca ako zamestnanec poskytne žalovanému ako zamestnávateľovi finančnú zábezpeku vo výške 1.200,- euro za účelom zabezpečenia všetkých budúcich pohľadávok žalovaného voči nemu ako zamestnancovi, ktoré vzniknú počas alebo ktoré môžu vzniknúť po skončení pracovného pomeru. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť po skončení pracovného pomeru v lehote 60 dní, za predpokladu, že žalobca pred skončením pracovného pomeru nebol účastníkom poistnej alebo inej udalosti, z ktorej žalobcovi alebo tretej osobe vznikla škoda alebo sám spôsobil škodu zamestnávateľovi alebo tretej osobe v rámci výkonu práce a táto poistná udalosť alebo vzniknutá škoda nebola ku dňu skončenia pracovného pomeru likvidovaná zo strany príslušnej poisťovne alebo nebola inak vysporiadaná. Žalobca pracovný pomer u žalovaného ukončil dohodou o rozviazaní pracovného pomeru k 30.09.2006. Taktiež vychádzal zo zistenia, že žalovaný listom zo dňa 23.10.2006 oznámil žalobcovi, že jednostranne započítava pohľadávku zo spôsobenej škody v sume 91.641,- Sk.

Na základe uvedených zistení dospel súd prvého stupňa k záveru, že dohoda uzavretá účastníkmi o poskytnutí finančnej zábezpeky zo dňa 10.02.2006 svojim obsahom a účelom odporuje Zákonníku práce, obchádza ho a teda tento právny úkon považoval za absolútne neplatný podľa § 38 Občianskeho zákonníka. Bol toho názoru, že v pracovno-právnych vzťahoch existujú len tri taxatívne vymedzené spôsoby zabezpečenia práva a povinností a to dohoda o zrážkach zo mzdy, ručenie alebo zriadenie záložného práva. Vychádzajúc z ust. § 18 Zákonníka práce mal za to, že uvedené ust. umožňuje v pracovnom práve uzatvárať len zmluvy upravené v pracovnoprávnych predpisoch, preto treba ust. §

20 ods. 1 Zákonníka práce považovať za kogentné vymedzenie druhov zmluvných zabezpečovacích prostriedkov. V pracovnom práve teda nemožno použiť subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu dohoda o poskytnutí finančnej zábezpeky nemôže byť definovaná ako riadny a zákonom povolený prostriedok zabezpečenia práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch. Z obsahu dohody je zrejmé, že dohoda sa mala týkať jednoznačne pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, čo znamená, že žalobca ako zamestnanec už vopred vyplatil odporcovi sumu za prípadné budúce škody s tým, že odporca mu nemusel preukazovať zavinenie prípadne aj rozsah skutočnej náhrady škody. Týmto sa žalobca podľa názoru súdu prvého stupňa vopred vzdal práva na to, aby mu žalovaný v prípade vzniku škody preukázal jeho zavinenie a aj rozsah náhrady škody, čo v pracovnoprávnych vzťahoch nie je prípustné. Bol teda toho názoru, že v pracovnom práve platí, že nie je možné z pracovných vzťahoch uzatvárať zmluvy nepomenované. V pracovnoprávnych vzťahoch nemožno pohľadávku veriteľa zabezpečiť iným spôsobom a to ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Mal teda za preukázané, že žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, za ktoré považoval sumu získanú ako majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu podľa ust. § 202 ods. 2 Zákonníka práce.

Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný priznal mu súd aj trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a v zaplatenom súdnom poplatku.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, resp. zmenil, žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého dohoda o poskytnutí finančnej zábezpeky je neplatná. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uvedenú dohodu, v ktorej žalobca vyslovil súhlas a súčasne ho požiadal, aby splátky na úhradu finančnej zábezpeky boli uhradené formou započítania s cestovnými náhradami, ktoré mali byť žalobcovi poskytnuté v priebehu pracovného pomeru. Podľa jeho názoru žalobca sa vopred nevzdal svojho práva na časť cestovných náhrad o čom svedčí aj tá skutočnosť, že cestovné náhrady boli žalobcovi poskytnuté a následne započítané s finančnou zábezpekou k čomu dal žalobca sám slobodne a dobrovoľne súhlas v dohode. Ďalej v odvolaní uviedol, že písomným podaním zo dňa 26.10.2009 uplatnil vzájomný návrh a na pojednávaní pred konajúcim súdom dňa 30.07.2010 vzniesol kompenzačnú námietku. Vo svojich písomných vyjadreniach a ústne pred súdom prvého stupňa preukázal existenciu a opodstatnenosť svojej vzájomnej pohľadávky voči pohľadávke žalobcu. V prípade škody spôsobenej schodkom na vzájomných hodnotách, ktorú si započítal vo vzťahu k žalobcovi ide o objektívnu zodpovednosť podľa § 182 Zákonníka práce, pri ktorej sa zavinenie nepreukazuje. Jeho záväzok vyplatiť žalobcovi žalovanú sumu zanikol započítaním s pohľadávkou žalobcu, ktorú mal voči žalobcovi titulom náhrady škody. Uvedenými skutočnosťami sa konajúci súd v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal. Podľa jeho názoru absencia týchto skutočností je o to výraznejšia, že konajúci súd mal za to, že žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, proti jeho preukaznej pohľadávke na náhradu škody, ktorých plnenie bolo rovnakého druhu.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, lebo konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Za takúto vadu treba považovať ak súd prvého stupňa nevykonal účastníkmi navrhnuté dôkazy, avšak pri rozhodovaní z nich vychádzal. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Účastník má právo označiť (navrnúť) dôkazy, ktorých vykonanie pre zistenie (preukázanie) svojich tvrdení považuje za potrebné. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesenom návrhu (včítane návrhov dôkazných) rozhodnúť ale tiež - pokiaľ im nevyhovie - v odôvodnení rozhdnutia zdôvodniť prečo, z akých dôvodov (z pravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým na skutkovom základe veci dospel) navrhnuté dôkazy nevykonal, resp. pre základ svojich skutkových zistení ich neprevzal (§ 153 ods. 1 a § 157 ods. 2 O.s.p.) . Súd teda nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov tak, že by bol povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy (§ 120 ods. 1 O.s.p.) , ale zásadam spravodlivého procesu zodpovedá, že svoj postup riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodní.

Rovnako v rozpore so zásadou spravodlivého procesu je aj postup súdu, ak navrhnuté dôkazy účastníkmi nevykoná, avšak pri rozhodovaní vo veci z nich vychádza. Takzvané opomenuté dôkazy, t.j. dôkazy o ktorých v konaní nebolo súdom rozhodnuté, prípadne dôkazy, ktorými sa súd podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov nezaoberal má za následok tzv. inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v konaní uplatnil zaplatenie peňažnej sumy 1.200 euro a za tým účelom predložil súdu aj listinné dôkazy a to pracovnú zmluvu zo dňa 10.2.2006, dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky zo dňa 10.2.2006, dohodu o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 30.9.2006 a dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 10.2.2006. Rovnako žalovaný v konaní predložil listinné dôkazy a to zápis škodovej komísie zo dňa 13.10.2006, uznanie záväzku žalobcom zo dňa 24.8.2006, zápis škodovej komísie zo dňa 4.9.2006, hlásenie o škode 5.9.2006, zápis škodovej komísie zo dňa 13.10.2006, faktúry, potvrdenie o dopravnej nehode zo dňa 4.9.2006. Ohľadom prejednania nároku žalobcu sa uskutočnili dve pojednávania a to dňa 2.3.2009 a 30.7.2010. Z obsahu zápisnice o pojednávaní nevyplýva, aby súd jednotlivé listinné dôkazy predložené účastníkmi vykonal postupom podľa § 129 ods. 1 O.s.p., avšak i napriek tomu ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku pri rozhodovaní z niektorých vychádzal.

Za takejto procesnej situácie je odvolací súd toho názoru, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa svojím nesprávnym procesným postupom zaťažil konanie a samotné rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ak opomenul účastníkmi navrhnuté dôkazy vykonať a napriek tomu pri rozhodovaní z nich vychádzal, pričom k takej vade je odvolací súd povinný prihliadať aj bez návrhu účastníkov (§ 212 ods. 3 O.s.p.) . Z uvedeného dôvodu preto nemožno považovať skutkový stav zistený súdom prvého stupňa za správny.

Za ďalšie závažné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré samo o sebe má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je skutočnosť, že súd sa nevyporiadal s procesnou obranou žalovaného v písomnom podaní zo dňa 8.9.2008 v tom, že prípadný nárok žalobcu zanikol jednostranným započítaním jeho vzájomnej pohľadávke v sume 91.641,-Sk a to listom zo dňa 23.10.2006.

Uvedená procesná obrana žalovaného je významná z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, lebo ak sa toto tvrdenie po vykonanom dokazovaní ukáže ako pravdivé, nebolo by možné ani prípadnému dôvodnému nároku žalobcu vyhovieť. Je tomu tak preto, že kompenzačný prejav žalovaného (listom zo dňa 23.10.2006) by spôsobil zánik práva žalobcu a ten by nastal okamihom, kedy sa obidve pohľadávky stretli.

Bolo preto potrebné zo strany súdu vychádzať z ust. § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka a posúdiť, či došlo k zániku žalobcom uplatneného nároku z dôvodu jednostranného započítania na základe kompenzačného prejavu žalovaného listom zo dňa 23.10.2006.

Vzhľadom na závažné procesné pochybenia súdu prvého stupňa odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vec opätopvne prejednať a za tým účelom vykonať účastníkmi navrhnuté dôkazy postupom podľa § 125 a nasl. O.s.p., tieto následne vyhodnotiť v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 132 O.s.p.) . Ak súd po vykonanom dokazovaní dospeje k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, následne posúdi aj procesnú obranu žalovaného, že nárok žalobcu zanikol započítaním na základe jeho jednostranného prejavu.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.