KSKE 1 Co 61/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 Co 61/2011

KS v Košiciach, dátum 24.01.2012, sp.zn. KSKE 1 Co 61/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/61/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107230464 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7107230464.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu D. F. Y..X.., so sídlom v W., F. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou I. X..H..E.., so sídlom Q. Bratislave, F. X. F. XX, proti žalovanému P. S., bytom O., A. M. Č.. XX, o zaplatenie 32,53 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. 36C/66/2010-24 zo dňa 23. 11. 2010 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 49,13 eur a tieto zaplatiť advokátskej kancelárii I. X..H..E.. so sídlom v W., F. X. F. XX v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 32,53 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 35,00 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 31.3.2006 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 32,53 eur (980,- Sk) a k úhrade trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že mu bola jeho právnym predchodcom - X. H., P. X, W. postúpená pohľadávka voči žalovanému titulom nezaplatenia koncesionárskych poplatkov.

Žalovaný sa v lehote stanovenej súdom nevyjadril k návrhu. Bol poučený o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie bez pojednávania v súlade s ust. § 114 ods. 5 O.s.p.. Súd považoval žalobcom tvrdený skutkový stav za nesporný. Preto v súlade s ust. § 153b ods. 3 O.s.p. rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

Zároveň bol žalovaný podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. zaviazaný nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania. Náhrada trov konania by žalobcovi patrila titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,60 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 60,22 eur vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom do 31.5.2009. Vzhľadom na to, že ide o drobný spor, takto vyčíslené trovy konania považoval prvostupňový súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke a tak žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu potrebných na úspešné uplatnenie práva vo výške 35,00 eur.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť a žalobcovi priznať ich náhradu v ním uplatnenej výške, teda v sume 81,79 eur.

V odvolaní uviedol, že rozhodnutie o znížení trov konania považuje za nesprávne. Pripustil, že právny poriadok v súčasnosti umožňuje zníženie náhrady trov konania. Má však za to, že ak by súd bol konal riadne včas, teda bez zbytočných prieťahov, bol by k rozhodnutiu dospel ešte v čase, keď možnosť zníženia náhrady trov konania pri drobných sporoch nebola v právnom poriadku obsiahnutá. Novela O.s.p. toto oprávnenie zaviedla zákonom č. 384/2008 Z.z. ktorý nadobudol účinnosť 15.10.2008. Návrh na začatie konania bol podaný ešte v roku 2006. Má za to, že konanie o vymáhanie pohľadávky bolo začaté za právneho stavu, z ktorého vyplývala iná náhrada trov konania ako tomu bolo v čase rozhodovania súdu. Za nerelevantné považuje dôvody prvostupňového rozsudku v ktorých mal tento poukázať na skutočnosť, že zastupovanie advokátom vo veci je zaujímavé aj za predpokladu, ak by sa s účastníkom dohodol na znížení odmeny. Má za to, že súd nemá oprávnenie takto posudzovať aká odmena je pre účastníka výhodná a skúmať koľko žalobca advokátovi skutočne zaplatil. Uviedol, že náhrada trov konania, ktorá bola súdom priznaná nepokrýva náklady na služby advokáta, ktoré poskytol do doby prijatia novely, kedy bolo rozumné predpokladať, že ich náhrada bude v konaní priznaná. Právny zástupca žalobcu U.. P. F. poskytol pred účinnosťou uvedenej novely právne služby spočívajúce v prevzatí a príprave zastúpenia a podal písomné podanie na súd. Je toho názoru, že novela O.s.p. pôsobí retroaktívne čo je v rozpore so zásadami právneho štátu. Ovplyvňuje totiž súdne konania, ktoré boli začaté pred jej prijatím a jej aplikáciou zo strany súdu dochádza k zásahu do základného práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k zásahu do jeho základného práva na vlastníctvo, čo je v rozpore so znením Ústavy SR, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento zásah spočíva v tom, že právo žalobcu, ktoré uplatňuje v konaní nebude možné hájiť prostredníctvom advokáta z dôvodu, že trovy konania neúspešný žalovaný nebude musieť nahradiť trovy konania úspešnému žalobcovi. Súdy by takto prispeli k nerešpektovaniu práva a podporovali by neplatičov. V prípade, ak súd nezohľadní uvedenú obranu žalobcu, má tento úmysel domáhať sa obrany svojich práv pred Ústavným súdom SR, prípadne pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti o trovách konania bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa § 220 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zmenil. Nakoľko v tejto časti má rozsudok charakter uznesenia, aj odvolací súd rozhodoval uznesením.

Trovy konania v zmysle § 137 O.s.p. predstavujú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmenu notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho výdavky, odmenu správcu dedičstva a jeho výdavky, tlmočné a tiež odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 a nasl. O.s.p. platí predovšetkým zásada úspechu, pričom z hľadiska výšky trov súd musí posudzovať účelnosť vynaložených trov. Od účinnosti zákona č. 384/2008 Z.z., ktorým bo zmenený O.s.p., t.j od 15.10.2008 súd musí v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. skúmať aj primeranosť trov konania u drobných sporov.

Inštitút veci s nízkou hodnotou sporu sa do nášho civilného procesu zaviedol na základe nariadenia EP a rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktoré upravilo mechanizmus pre európske konanie ohľadne pohľadávok s nízkou hodnotou sporu. V zmysle § 200ea O.s.p. sa za drobný spor považuje taký spor, ktorého predmet konania nepresahuje 500,- eur.

V procesných otázkach (až na výnimky výslovne upravené) v zásade platí, že aj v začatých konaniach súd postupuje podľa práva účinného v čase rozhodovania. Aj podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 15.10.2008 vykonaných zákonom č. 384/2008 Z.z. (§ 372p ods. 1 O.s.p.) sa predpisy účinné od 15.10.2008 použijú aj na konania začaté pred týmto dátumom, pretože ďalej nebolo ustanovené inak. Podľa názoru odvolacieho súdu teda nejde o neprípustnú retroaktivitu.

Aj keď konanie v predmetnej veci začalo ešte v roku 2006, od 15.10.2008 teda vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky predmetný spor bolo potrebné považovať za drobný spor, pri ktorom v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania prichádza do úvahy aj možná aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania, podľa ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch aj nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Dĺžka konania, či zbytočné prieťahy na strane súdu, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje, sú z hľadiska rozhodovania o trovách konania medzi účastníkmi právne bezvýznamné.

Legálnu definíciu toho, čo je to neprimerané voči pohľadávke , zákon neuvádza, takže pri výklade tohto ustanovenia je potrebné vychádzať aj z účelu tejto zákonnej úpravy.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bolo ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. zavedené, táto zákonná úprava vychádza z uvedeného nariadenia EP a rady (ES) o tom, aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke. Podľa tejto dôvodovej správy cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.

Tak, ako pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p., aj v rámci úvah o tom, či sú trovy konania neprimerané a či prichádza do úvahy možnosť použitia ods. 2 tohto ustanovenia, súd prihliada najmä na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré navrhovateľa viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníka a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci.

Pokiaľ ide o charakter pohľadávky, predmetom konania v tejto veci je vymáhanie nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch dlžných Slovenskému rozhlasu zo strany platiteľa, ktorým bol podľa zákona č. 212/1995 Z.z. aj žalovaný ako fyzická osoba, ktorá vlastnila rozhlasový prijímač a to za určité obdobie z rokov 2002 až 2005. Pohľadávka z tohto nedoplatku bola na žalobcu postúpená Slovenským rozhlasom ako pôvodným veriteľom na základe verejnej obchodnej súťaže. Ide o drobné pohľadávky, lukratívnosť ktorých však z obchodného hľadiska bola pre žalobcu zaujímavá pre ich množstvo, ale práve pre charakter a množstvo týchto pohľadávok, ktoré boli predmetom obchodovania, musel si žalobca byť vedomý aj obchodného rizika spojeného s uplatnením a tiež následným vymáhaním týchto pohľadávok, ku ktorému patrí aj prípadný neúspech v konaní, resp. nenávratnosť všetkých vynaložených nákladov a to eventuálne aj v súvislosti so súdnym konaním.

Súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol v súlade s ust. § 150 ods. 2 O.s.p., toto ustanovenie však nesprávne aplikoval na existujúci skutkový stav.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu v prípade drobných sporov znížiť resp. nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, pokiaľ na základe vlastnej úvahy dospeje k záveru, že uplatnené trovy sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.

Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.

Túto primeranosť resp. účelnosť uplatnených trov konania možno však skúmať iba pri tých trovách účastníka, ktorých výšku má tento možnosť ovplyvniť. Medzi takéto trovy však nemožno zaradiť trovy konania, ktoré účastníkovi vznikli v súvislosti so splnením jeho poplatkovej povinnosti, ktorú má zo zákona a na základe ktorej zaplatil súdny poplatok za podaný návrh, čo v tomto prípade predstavuje sumu 16,60 eur. Takto vynaložené trovy konania nemožno posudzovať z hľadiska ich primeranosti, keďže ich výšku žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Z tohto titulu teda nemožno ani krátiť trovy konania. Uvedené ustanovenie teda možno aplikovať iba na trovy právneho zastúpenia, pri ktorých odvolací súd zaujal názor, že tieto možno považovať za primerané a teda aj účelne vynaložené do výšky uplatnenej a aj priznanej istiny, teda do sumy 32,53 eur. Na základe toho odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a žalobcovi priznal ich náhradu v sume 16,60 eur z titulu súdneho poplatku a uplatnené trovy právneho zastúpenia znížil na sumu 32,53 eur, predstavujúcu výšku priznanej istiny. Trovy konania takto spolu predstavujú sumu 49,13 eur.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Tak žalobca ako aj žalovaný mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, preto odvolací súd účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.