KSKE 1 Co 75/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 Co 75/2011

KS v Košiciach, dátum 28.02.2012, sp.zn. KSKE 1 Co 75/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/75/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810205843 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810205843.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Slovenskej republiky - Ministerstva financií SR, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č.5, proti žalovanému I. P., nar. XX.X.XXXX, bytom T., H. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, AK so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4, o zaplatenie 67.180,86 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.12.2010 č. k. 10C/162/2010-53 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.696,73 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia platbou právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. Ladislavovi Csákóovi.

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že predmetom konania je náhrada škody spôsobenej trestným činom sprenevery podľa § 48 ods. l,4 písm. c/ Trestného zákona. Trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.4.2010 pod č. 2T 6/2010 bol žalovaný uznaný vinný z spáchania trestného činu sprenevery a pokusu trestného činu neodvedenia dane a poistného, pričom žalobca ako poškodený bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku so svojím nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie.

V dôvodoch uznesenia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalovanému ako súkromne hospodáriacemu roľníkovi bola na základe jeho žiadosti uzavretím zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa XX.X.XXXX s Ministerstvom pôdohospodárstva SR poskytnutá dotácia z prostriedkov štátneho rozpočtu SR v sume 3,000.000,- Sk na rozvoj agroturistiky - rekonštrukciu hospodárskeho dvora v T. a finančné prostriedky mu boli poukázané na účet dňa X.X.XXXX. Žalovaný v čase od X.X.XXXX C. X.X.XXXX uskutočnil výber finančných prostriedkov v celkovej sume 2,999.000,- Sk. So sumou 2,304.808,- Sk naložil v rozpore s účelom na ktorý bola poskytnutá a v oznámení o finančnom zúčtovaní dotácií, ktoré predložil ministerstvu pôdohospodárstva dňa 15.2.2002 deklaroval účelové použitie týchto prostriedkov na stanovený účel a v poskytnutej výške fiktívnymi faktúrami č.XXXX/XX a XXXX/XX vystavenými v mene firmy H. J..S..Z.. H., ktorá v tom čase bola v likvidácii a nečinná, čím Slovenskej republike spôsobil škodu vo výške najmenej 67.180,86 eur.

V súlade s ust. § 103 O.s.p. súd prvého stupňa skúmal, či sú splnené podmienky za ktorých môže vo veci konať. V náväznosti na to konštatoval, že finančné prostriedky žalovaný obdržal ako dotáciu na základe zmluvy č.XXX-XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX s Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Vyčerpal sumu 2,999.000,- Sk a podľa obžaloby so sumou 2,304.808,- Sk naložil v rozpore s účelom na ktorý boli poskytnuté, pričom v rámci konania súd v trestnom rozkaze ustálil výšku spôsobenej škody najmenej

vo výške 2,023.890,- Sk, čo bola suma žalovaná v tomto konaní. Konštatoval, že o tej istej sume v časti 2,304.808,40 Sk už v minulosti prebehlo konanie proti žalovanému o vrátenie neoprávnene použitých prostriedkov, kde J.R. M. P. P. vydala rozhodnutie č.X/XXX/XXXX/XXX zo dňa X.X.XXXX, ktoré bolo potvrdené Ministerstvom financií SR Bratislava pod č. E.-R.-XX/XX/XXXX-XXX/XXX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.7.2002. Z takto zistených skutočností súd prvého stupňa vyvodil, že žalovaný bol zaviazaný v rámci správneho konania vrátiť do štátneho rozpočtu SR neoprávnene použité prostriedky v sume 2,304.808,40 Sk ako rozdiel medzi poskytnutou dotáciou vo výške 2,999.000,- Sk a neoprávnene použitými prostriedkami štátneho rozpočtu vo výške 2,304.808,40,- Sk. Naviac žalovaný bol zaviazaný v správnom konaní aj na penále vo výške 502.448,20 Sk za neoprávnene použité prostriedky štátneho rozpočtu vo výške 2,304.808,40 Sk. Súd prvého stupňa mal teda za to, že sa jedná o ten istý právny základ o ktorom prebieha aj konanie pred súdom o náhradu škody. Uviedol, že v tomto konaní sa síce domáha žalobca nižšej sumy, nakoľko ju súd tak ustálil v trestnom rozkaze, ale stále sa jedná o časť sumy, ktorú žalovaný neoprávnene použil a ktorú už mal vrátiť do štátneho rozpočtu na základe rozhodnutia J. M. P. č. X/XXX/XXXX/XXX zo dňa X.X.XXXX. Vyvodil, že je daná aj totožnosť účastníkov konania, nakoľko na strane žalobcu resp. oprávneného v správnom konaní vystupuje Slovenská republika a na strane povinného resp. žalovaného vystupuje I. P.. Z uvedeného vyvodil, že o veci už bolo raz právoplatne rozhodnuté o tom, že žalovaný má vrátiť do štátneho rozpočtu finančné prostriedky z rovnakého právneho titulu a v rovnakej výške ako je žalovaná suma v tomto konaní. Dospel preto k záveru, že nie je možné vo veci ďalej konať pre prekážku právoplatne rozsúdenej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p.) a že je potrebné konanie vo veci zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca Ministerstvo financií SR, ktorý žiada navrhnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladá na tvrdení, že súd v uvedenej veci konanie zastaviť nemal, keďže v tomto konaní neexistuje neodstrániteľná podmienka konania res iudicatae. Konštatoval, že právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku res iudicatae vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo išlo v predchádzajúcom rozhodnutí. Musí ísť o totožnosť osôb, ale aj o totožnosť predmetu konania. Totožnosť veci v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. nie je daná len totožnosťou účastníkov konania, ale i totožnosťou predmetu konania. Prekážku rozsúdenej veci tvorí právoplatné rozhodnutie súdu iba v takom rozsahu v akom sa o predmete konania rozhodlo. Konštatoval, že v predošlom konaní správny orgán vymáhal od žalovaného vrátenie neoprávnene použitých prostriedkov štátneho rozpočtu v zmysle príslušných ustanovení zákona č.71/1967 Zb. o Správnom konaní. Právoplatné rozhodnutie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť vrátiť poskytnutú dotáciu bolo možné vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Táto lehota pre výkon rozhodnutia bola považovaná za prekluzívnu a jej uplynutím zaniklo právo na výkon rozhodnutia a takéto rozhodnutie sa stalo právne neúčinným. Až následne sa začalo trestné konanie voči žalovanému, v ktorom bolo preukázané, že sa dopustil trestného činu sprenevery a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, ktorú súd vyčíslil vo výške 67.180,86 euro. Konštatoval, že kým v správnom konaní bola uložená odporcovi povinnosť zaplatiť vrátku neoprávnene použitých prostriedkov štátneho rozpočtu SR, v tomto konaní je uplatnená náhrada škody. Súd v tomto konaní teda nerozhoduje a nemá ani právomoc rozhodovať o vrátení dotácie. Má za to, že nepriznaním uplatnenej škody v tomto konaní súd prvého stupňa spochybňuje právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu v Rožňave zo dňa 8.4.2010, ktorým bol žalovaný odsúdený práve z toho dôvodu, že sa dopustil trestného činu a spôsobil štátu škodu. Trestným rozkazom odkázal súd žalobcu ako poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Má za to, že v tomto konaní bol oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody súdnou cestou po tom, čo nebol jeho nárok uspokojený v trestnom konaní. Má teda za to, že postupom súdu prvého stupňa bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, čo je dôvod uvedený v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Má za to, že s dôvodmi odvolania sa v podstate už vyporiadal súd v samotnom napadnutom uznesení a preto jeho odvolanie považuje za nedôvodné. Uviedol, že nemožno pochybovať o tom, že žalovanému bola poskytnutá len jedna dotácia o vrátení ktorej bolo rozhodnuté v správnom konaní a nie aj iná, ktorá by bola predmetom tohto občianskoprávneho sporu. Ako v jednom, tak aj v druhom konaní sa rozhodovalo o jeho povinnosti vrátiť štátu predmet dotácie. Má za to, že žalobca si dokonca svoj nárok uplatnil v posudzovanom prípade už tretí krát, nakoľko po rozhodnutí správneho orgánu, si uplatnil nárok na náhradu škody aj v adhéznom konaní v rámci trestného konania.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Súd prvého stupňa zastavil konanie na základe nesprávneho právneho posúdenia otázky právoplatne rozhodnutej veci ako jednej z podmienok občianskeho súdneho konania a v dôsledku toho nesprávne rozhodol pokiaľ konanie vo veci zastavil.

Z dôvodov prvostupňového uznesenia vyplýva, že tento konanie zastavil pre prekážku právoplatne rozsúdenej veci (res iudicatae) .

Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo nemôže sa prejednávať znova.

Citované zákonné ustanovenie vyjadruje záväznosť právoplatného súdneho rozhodnutia z ktorého vyplýva, tak objektívny ako aj subjektívny dosah tejto právoplatnosti. Ak súd rozhodol vec, nemôže o nej znovu konať a rozhodovať.

Uvedené ustanovenie je ustanovením procesného predpisu, ktorý upravuje postup súdu v občianskom súdnom konaní. Tým je zároveň vymedzený rozsah jeho aplikácie a to na konanie pred súdom a teda na konanie na ktoré je daná právomoc súdu.

Podľa ust. § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Zákonom vymedzená právomoc je prejavom štátnej suverenity štátu, ktorý povoláva k výkonu svojich funkcií na svojom území rôzne druhy štátnych orgánov a na základe konkrétnych právnych predpisov aj delimituje vzájomný rozsah ich činností. Rozsah oprávnení určitých štátnych orgánov spojených s výkonom takejto činnosti presne vymedzených zákonnými predpismi je vyjadrený v ich právomoci (v kompetencii) . V takomto zmysle je vymedzená aj právomoc súdov a iba v rámci takto vymedzeného rozsahu právomoci súdom môže vzniknúť aj zákonná prekážka právoplatne rozsúdenej veci. Takúto prekážku teda jednoznačne môže tvoriť iba právoplatné rozhodnutie súdu vydaného v rámci jeho právomoci.

Z tohto hľadiska teda rozhodnutie iného orgánu štátu v rámci jemu vymedzenej právomoci nemôže tvoriť prekážku rozsúdenej veci pre konanie pred súdom. Rozhodnutie správy finančnej kontroly a následne odvolacie rozhodnutie Ministerstva financií SR o povinnosti úhrady vrátky neoprávnene použitých prostriedkov ako aj penále podľa zák. č. 303/1995 Z.z. o Rozpočtových pravidlách je rozhodnutím správneho orgánu v rámci jemu vymedzených právomocí. V takomto konaní správny orgán nie je účastníkom konania o usporiadaní horizontálneho vzťahu medzi dvomi na rovnakú úroveň postavenými procesnými stranami, ale je orgánom, ktorý rozhoduje a teda realizuje autoritu štátu v konkrétnom vertikálnom vzťahu k účastníkovi. Za takejto situácie rozhodovanie uvedeného správneho orgánu v rámci výkonu jemu vymedzenej právomoci nemôže tvoriť prekážku rozsúdenej veci vo vzťahu k rozhodnutiu súdu v občianskoprávnom konaní.

Otázka, či zo strany žalovaného došlo k vráteniu neoprávnene použitých prostriedkov môže byť právne významná iba z hľadiska preukázania jednej z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a to samotný vznik škody ako aj jej rozsahu, ktorú bude súd posudzovať pri meritórnom rozhodovaní.

S poukazom na tento právny názor odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.