KSKE 1 CoE 167/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/167/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011898845 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011898845.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného B. M..L..T.., so sídlom v Z., B. Č.. XX, proti povinnej S. L., bytom v Z. Z. č.7545/25, vedenej u súdneho exekútora V.. R.. N. W., so sídlom v N., W. Č.. XX, pre vymoženie 382,39 euro s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 4.3.2011 č.k. 8Er/59/2004-66 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil po tom, čo ju vyhlásil za neprípustnú a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 76,01 euro do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci dňa 5.9.2003 uzatvorili zmluvu o úvere na základe ktorej, oprávnený poskytol právnemu predchodcovi povinnej O. L. peňažný úver v sume 8.000,- Sk s dohodnutým poplatkom v sume 4.480,- Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť v mesačných splátkach v sume 960,- Sk počnúc 19.9.2003. V zmluve o úvere dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta W.. G. N.L. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu t.j., aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade notára V.. T. Ď. dňa 6.12.2003 ako osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.. Týmto osvedčením účastník W.. Z. Ž. na základe substitučnej plnej moci zo dňa 2.1.2003 zastupujúc W.. G. N. v mene povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej sume 15.073,- Sk s 0,25% úrokom denne od 22.10.2003 do zaplatenia.

Z uvedených zistení vyvodil súd prvého stupňa záver, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil W.. G. N. súčasne v pretlači zmluvy o úvere a teda povinný ak chcel, aby mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver bol súčasne nútený podpísať aj uvedené plnomocenstvo, v ktorom splnomocnil W.. G. N. na spísanie predmetnej notárskej zápisnice. Na právny vzťah medzi oprávneným a povinnou v predmetnej zmluve o úvere aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch a nie ust. § 497 Obchodného zákonníka o zmluve o úvere. Podľa názoru súdu takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre W.. G. N. súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka takúto podmienku výslovne neuvádza.

Ďalej bol súd prvého stupňa toho názoru, že splnomocnenie udelené povinným W.. G. N. priamo v zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je ani platným právnym úkonom povinného a W.. G. N. ani ním splnomocnený substitučný zástupca nemohli pred notárom platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozpor je daný tým, že advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnica ako exekučného titulu povinného zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným. Povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice aj keď v čase uzatvárania zmluvy nebolo isté, či bude mať dlh alebo nie. Z uvedeného dôvodu preto právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom - urobený Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom povinného považoval za neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu na zmenu exekútora, keďže samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia v pokračovaní exekúcie. Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa vychádzajúc z ust. § 57 ods. 1 písm. g) , ods. 2 a § 58 ods. 1 exekúciu zastavil potom, čo ju vyhlásil za neprípustnú z dôvodu, že exekučný titul je nevykonateľný.

Výrok o trovách exekúcie odôvodnil s poukazom na ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 76,01 euro.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že právna úprava platná v čase uzatvorenia zmluvy vylučovala možnosť podradenia predmetnej zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Zmluva o úvere uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka mala v danom čase povahu absolútneho obchodno-záväzkového právneho vzťahu a záväzkové vzťahy, ktoré vznikajú medzi účastníkmi sa spravujú ust. Obchodného zákonníka v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) . Tento druh zmluvy mal v čase uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. avšak nie v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere sa za spotrebiteľské zmluvy v zmysle občianskeho zákonníka považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Toto znenie ustanovenia bolo zmenené až 1.1.2008 novelou vykonanou zák. č. 568/2007 Z.z. t.j., až po uzatvorení zmluvy o úvere. Ďalej v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje ani s názorom prvého stupňa, že uzavretá zmluva medzi ním a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Bol toho názoru, že uvedená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere k 5.9.2003. Je tomu tak preto, že svojím klientom poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a na tieto vzťahy zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia obchodného zákonníka a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že v rámci všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere účastníci dohodli, že všetky právne vzťahy medzi nimi sa budú spravovať obchodným zákonníkom. Taktiež sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že chýba účasť oprávneného aj povinného pri jej spísaní, a táto absencia spôsobila podľa názoru exekučného súdu materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice. Podľa oprávneného žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Nesúhlasil ani s výrokom, ktorým ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ohľadom exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak exekúciu zastavil, potom čo ju vyhlásil za neprípustnú. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového, ale ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia vykonané súdom prvého

stupňa použité právne normy v dôvodoch uznesenia poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p) .

K námietke odvolateľa týkajúcej sa opätovného preskúmania podmienok exekučného konania odvolací súd uvádza, že prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. Preto ak súd v priebehu exekúcie dospeje k záveru, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom a teda exekúcia je nezákonná, v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku je oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý v konaní nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené. Skutočnosť, že v konečnom dôsledku nastane stav, že po zastavení exekúcie dôjde k premlčaniu vymáhaného nároku oprávneného, je v tomto kontexte irelevantná.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok vykonateľnosti notárskej zápisnice je aj vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Z obsahu notárskej zápisnice N 5294/2003, Nz 115518/2003 zo dňa 6.12.2003, spísanej na Notárskom úrade notára V.. T. Ď. vyplýva, že osvedčenie o vyhlásení a uznaní právneho záväzku nebolo spísané s povinnou, ale tento úkon vykonal Mgr. Z. Ž. na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho W.. G. N.. Za takejto situácie bolo pre posúdenie platnosti a vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu potrebné vyporiadať sa s platnosťou tohto úkonu vykonaného inou osobou v mene povinnej.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie alebo na základe dohody o plnomocenstve) .

Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy (dohody o plnomocenstve podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom) . Ide tu o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká musí obsahovať všetky náležitosti právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami medzi ktorými je konflikt záujmov. V posudzovanom prípade bola povinná nútená súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre W.. G. N., ktorého určil práve oprávnený a v ktorom ho splnomocnil na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Za takejto situácie je tu preukázateľný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinnej W.. G. N. a povinnou, čo je zjavne prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve.

Uvedené závery o neplatnosti splnomocnenia majú za následok záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie.

Rovnako nemožno súhlasiť s názorom oprávneného v odvolaní, že v čase uzavretia zmluvy (22.7.2004) boli podľa Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami je len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odborné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka.

Podľa § 23a ods. 1 zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Z citovaného ust. § 23a je zrejmé, že za spotrebiteľské zmluvy v čase do 31.12.2007 bolo treba považovať nielen zmluvy vymenované v ust. § 52 Obč. zákonníka, ale za spotrebiteľské zmluvy bolo treba považovať aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom bolo, že sa uzatvárali vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval.

Preto ak v danej veci účastníci uzatvorili dňa 5.9.2003 zmluvu o úvere, ako uvádzajú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, uvedenú zmluvu treba považovať podľa § 52 ods. 1 v znení do 31.12.2007 za zmluvu spotrebiteľskú.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade povinná a súdny exekútor, ktorým však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a oprávnený úspech v odvolacom konaní nemal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.