KSKE 1 CoE 18/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/18/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811208044 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811208044.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej V. X. Ž. K., M..N.., so sídlom v H.F., A. Č.. X, proti povinnému Q. Y., bývajúcemu v H. Y., K. Č.. XX, o vymoženie 18,55 eur s prísl., vedenej súdnou exekútorkou Z.. D. G., Exekútorský úrad H.F., S. Č.. XX, H., pod č. EX/519/2011, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.11.2011 č.k. 8Er/804/2011-45 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnená sa domáhala návrhom doručeným súdnej exekútorke dňa 26.08.2011 vykonať exekúciu proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 21.09.2010 sp. zn. 3C/645/2010, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy 18,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.08.2010 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania v sume 230,- eur.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že povinný ako poistený uzavrel s oprávnenou dňa 01.03.2010 poistnú zmluvu pre životné poistenie "D.Á. ktorou oprávnená poskytla povinnému životné a úrazové poistenie, a ten sa zaviazal platiť poistné vo výške 16,08 eur mesačne. Povinný počas trvania poistenia prestal dojednané poistné platiť. V čl. XV. Všeobecných poistných podmienok účastníci dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Podľa bodu 3. poslednej časti tlačiva Všeobecných zmluvných podmienok oprávneného časti "Osobitné zmluvné dojednania" účastníci vyjadrili spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Z uvedených zistení súd prvého stupňa vyvodil záver, že rozhodcovský súd síce skúmal, či nárok oprávneného je v súlade s ochranou spotrebiteľa, opomenul však skúmať z hľadiska noriem ochrany spotrebiteľa aj rozhodcovskú doložku, na základe ktorej založil svoju príslušnosť. Z poistnej zmluvy

podľa jeho názoru je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy , do ktorého sú vpísané údaje o povinnom druhu a výške poistenia, ďalej na tlačive zmluvné dojednania pre poistenie D. a tlačive Všeobecných poistných podmienok . Povinný nemal možnosť meniť obsah týchto dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok oprávneného, preto ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom táto nebola individuálne dojednaná, že napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva predovšetkým v skutočnosti, že je výlučne na oprávnenej koho určí ako rozhodcu, či rozhodcovský súd, pričom sa bráni povinnému, aby svoje práva bránil pred všeobecným súdom. Následne pod zámienkou účelnosti, rýchlosti a praktickosti bol oprávnenou vybraný rozhodcovský súd, ktorým priznané trovy konania niekoľkonásobne prekračujú výšku predmetu konania. Takto priznané trovy rozhodcovského konania sa javia ako neprípustné trestanie spotrebiteľa. Dospel teda k názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je neprijateľnou a absolútnou neplatnou je aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporujúci zákonom a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemal legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Na základe uvedeného súd preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Proti tomuto uzneseniu podala čas odvolanie oprávnená. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že podľa jej názoru arbitrážny rozsudok, ktorý je exekučným titulom spĺňa všetky podmienky jeho formálnej aj materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd síce vyslovil materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, avšak neuviedol z akého dôvodu považuje exekučný titul za rozporný so zákonom, resp. s ktorým zákonom nie je exekučný titul v súlade. Bol preto povinný uviesť s ktorým konkrétnym právnym predpisom nie je exekučný titul v súlade. Podľa jej názoru súd prvého stupňa ako exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku a teda nemá ani oprávnenie preskúmať arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Taktiež bol toho názoru, že súd prvého stupňa nemal žiadne oprávnenie nevydať poverenie na vykonanie exekúcie, nebol teda oprávnený posudzovať a následne ani vyhodnotiť rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a teda aj ako neplatný právny úkon. Posúdenie platnosti, či neplatnosti zmluvných podmienok nemôže byť predmetom exekučného konania a už vôbec nemôže byť vydané bez náležitého dokazovania vo veci samej, ktorý však exekučný súd nie je oprávnený vykonávať, keďže by tým nahrádzal exekučný titul a konanie, ktoré mu predchádzalo a teda by narúšal základnú zásadu res judicata, ktorá bráni opätovnému posudzovaniu, rozhodovaniu rovnakej veci.

Bola toho názoru, že v predmetnej veci je rozhodcovská doložka uvedená v čl. XV. Všeobecných poistných podmienok jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku. V tejto súvislosti poukázala oprávnená na tú skutočnosť, že už pri podpisovaní poistnej zmluvy zo strany povinného povinný podpísal samotné všeobecné poistné podmienky a zároveň dobrovoľne a slobodne ďalším podpisom podpísal aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, kde vyjadril svoju vôľu podrobiť spor rozhodcovskému konaniu. Tieto osobitné dojednania a v nich obsiahnuté podmienky - rozhodcovská doložka sú oddelené od ostatných častí všeobecných obchodných podmienok a povinný nebol žiadnym spôsobom nútený ich podpísať, naopak mohol túto rozhodcovskú doložku nepodpísať bez toho, aby tým bol akokoľvek dotknutý zvyšok jeho poistného vzťahu. Je teda nepochybné, že medzi účastníkmi bola rozhodcovská doložka dojednaná individuálne a teda nemôže byť posudzovaná ako neprijateľná podmienka podľa Občianskeho zákonníka ani smernice ani judikatúry ESD. Bez významu podľa názoru oprávnenej nie je tiež tá skutočnosť, že exekučný súd vyslovil svoje závery bez toho, aby vyplynuli z vykonaného dokazovania. Pokiaľ exekučný súd chcel rozhodnúť na základe dokazovania, mal nariadiť pojednávanie. Exekučný súd zdanlivo na účely preskúmania podmienok pokračovania exekúcie podľa Exekučného poriadku dokazoval a pojednávanie nenariadil. Listiny, ktoré mali podľa názoru súdu pre prípad podstatný význam súd neprečítal a ani neoboznámil ich obsah. Tým jej odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k spôsobu akým

bola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka. Nenariadením pojednávania súd jej tak odňal možnosť konať pred súdom, vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý je základom pre rozhodnutie súdu. Bola toho názoru, že ak exekučný súd vykonáva dokazovanie za účelom či sú splnené predpoklady na vydanie rozhodnutia podľa Exekučného poriadku musí sa v takomto prípade v súlade s § 122 ods. 1 O.s.p. nariadiť pojednávanie. Ďalej v odvolaní poukázala na odlišné závery súdov a to najmä uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 14CoE/172/2010 - 51, 14CoE/174/2011 -53 a 13CoE/231/2011-85.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

V pojednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci - o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky - ktorý následne aj správne právne posúdil ak zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

K odvolaniu oprávnenej je potrebné uviesť, že v odvolaní namietala odňatie možnosti konať jej pred súdom ak tvrdila, že k uvedenej procesnej vade došlo tým, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a teda bez jej účasti. Rovnako súdu prvého stupňa vyčítala, že v súvislosti s tým jej znemožnil vyjadril sa k vykonaným dôkazom.

V prejednávanej veci bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané v štádiu exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medzi iným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnení a povinní osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 ods. 3 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) , sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. § 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenia pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doručením upovedomenia o začatí exekúcie.

Ak teda oprávnená vyvodzuje existenciu procesnej vady spočívajúcej v odňatí možnosti konať jej pred súdom z toho, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie bez nariadenia pojednávania a v jej neprítomnosti, ide v tejto časti jej odvolania o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdu prvého stupňa nebola znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.

Podľa názoru odvolacieho súdu k odňatiu možnosti oprávnenej konať pred súdom nedošlo ani samotným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O takýto dôsledok by mohlo ísť iba v prípade, ak by pre rozhodnutie o zamietnutí tejto žiadosti neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V zmysle ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným dôsledkom právoplatného uznesenia o zmietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť zastavenie exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by sa oprávnenej ako účastníčke exekučného konania v konečnom dôsledku odopieralo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by sa rovnalo odmietnutiu spravodlivosti. Otázka správnosti takéhoto rozhodnutia však nevyhnutne vyžadovala zaujať stanovisko aj k právnym záverom súdu prvého stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu) súd prvého stupňa splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdil správne.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súd prvého stupňa nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) , na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Oprávneniu súdu v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní ) , napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) vigilantibus iura scripta sunt ( právo patrí bdelým ) . Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci ( pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné) , v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je.

Princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje k dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako pretlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok.

Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie pretlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, súdu prvého stupňa, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka.

Správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto neodňal oprávnenej možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané oprávnenou uvádzané odvolacie námietky, preto odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade povinný, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.