KSKE 1 CoE 192/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 CoE 192/2011

KS v Košiciach, dátum 01.05.2012, sp.zn. KSKE 1 CoE 192/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/192/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610210218 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610210218.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného E. J. I. I..W..V.., so sídlom v D., Ú. Č.. X, proti povinnému X. K., bytom v I. R. C., Q. Č.. X/X, pre vymoženie 158,81 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 6.9.2011 č.k. 4Er 444/2010-33 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie odôvodnil tým, že podkladom pre vydanie rozhodcovského rozhodnutia bola zmluva o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci. Táto zmluva sa mu javila ako zmluva, ktorá by mala podliehať úprave zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pričom však s ohľadom na jej bezodplatnosť, t.j. žiadne navýšenie o úroky, poplatky pri predaji predmetnej hnuteľnej veci sa na druhej strane javí, že takejto regulácii nepodlieha. Súd prvého stupňa bol teda toho názoru, že pri takýchto pochybnostiach je namieste skúmať, či predmetný právny úkon nie je právny úkon, ktorým sa táto regulácia obchádza a teda tento právny úkon by bol v konečnom dôsledku neplatný pre obchádzanie zákona. Ak by mali mať zmluvné strany povinnosti vzťahujúce sa k nájomnej zmluve, tak by deklarovaná bezodplatnosť predmetnej zmluvy bola práve obchádzaním zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže navýšenie kúpnej ceny, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť dodávateľ skryl už do ceny tovaru 26.187,-Sk. Podľa názoru súdu sa teda jedná o zakrytú zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým, že náklady súvisiace so spotrebiteľským úverom sú včlenené do celkovej ceny zmluvy. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že zmluva nie je podpísaná zmluvnými stranami a z jej obsahu nevyplýva, aby doklad o transakcii bol jej neoddeliteľnou súčasťou. Taktiež z predloženého dokladu o transakcii, ktorý je povinným podpísaný, nie je zrejmé, aby bol oboznámený so zmluvnými podmienkami uvedenými v zmluve. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má sú za to, že Zmluva o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci je absolútne neplatným právnym úkonom a z tohto dôvodu aj rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov preto súd žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že je toho názoru, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1993 Z.z..

Súd prvého stupňa je exekučným súdom, ktorý nemôže meritórne skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, lebo by pôsobil ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie.

Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Práve absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu.

Podľa názoru oprávneného cieľom súdneho prieskumu podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Samotné ustanovenie chráni povinného pred mocenským prinútením k určitému plneniu, ktoré je právom zakázané. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, ktoré v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov, alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. ....štátny súd nemôže kompenzovať nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva... a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak spotrebiteľ sa nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru oprávneného z uvedeného nemožno vyvodzovať z Európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Má teda za to, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Inou vadou konania na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm.a) až g) O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia. Za takúto vadu sa v súdnej praxi považuje aj vada spočívajúca v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť resp. nedostatok dôvodov. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Citované ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu (článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou práva na súdnu ochranu je totiž aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť a to spôsobom zakotveným v § 157 ods. 2 O.s.p.. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť v rozhodovaní súdov a vylúčiť ľubovôľu.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť riadneho odôvodnenia súd prvého stupňa v prejednávanej veci nedodržal.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa považoval zmluvu o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci zo dňa 11.1.2002 za absolútne neplatný právny úkon a z tohto dôvodu aj rozhodcovský rozsudok za rozporný so zákonom. Z odôvodnenia uznesenia však nie sú zrejmé dôvody pre ktoré považoval zmluvu o prenájme za absolútne neplatnú, lebo samotná skutočnosť, že zmluva účastníkmi nie je podpísaná nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Je tomu tak preto, že občianskoprávna úprava je založená na princípe neformálnosti právnych úkonov (§ 40 ods. 2 Obč. zákonníka) a zo žiadnych ustanovení Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť uzatvoriť zmluvu o prenájme v písomnej forme a teda povinnosť účastníkov zmluvného vzťahu zmluvu podpísať.

Za nepreskúmateľný v tejto súvislosti z dôvodu nezrozumiteľnosti považuje odvolací súd aj skutkový záver súdu prvého stupňa, že sa jedná o zakrytú zmluvu o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že náklady súvisiace so spotrebiteľským úverom sú včlenené do celkovej ceny zmluvy, lebo nie je zrejmé z akých listinných dôkazov k takému záveru dospel.

Možno preto konštatovať, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa chýbajú náležitosti posúdenia veci po stránke skutkovej ale i právnej zo všetkých príslušných právnych hľadísk, t.j. chýbajú náležitosti požadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a teda je pre svoju nepreskúmateľnosť postihnuté procesnou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a pri rozhodovaní prihliadne na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 31.5.2011 č.k. 1CoE 55/2010-27 ale aj na námietky oprávneného uvedené v odvolaní a následne vo veci rozhodne a rozhodnutie náležite podľa zásad uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.