KSKE 1 CoE 198/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/198/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806203113 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806203113.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci oprávneného E.. O. P., advokáta so sídlom v K.C., C. P. Č.. X, R. F. J. Ú. U. R., R..K..S.., R. R. Y. F.A., P. Č.. X, proti povinnému Miroslavovi Piaterovi, bytom v K., B. Č.. XX, zastúpeného opatrovníkom E. S., bytom v F. G. Z. Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora E.. H. O. so sídlom v F., E. V. Č.. XX, pre vymoženie 30.350,41 eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.08.2011 č.k. 11Er/306/2006-107 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie, pôvodne vedenej u exekútora E.. H. O., poveril E.. J. P. a zároveň priznal súdnemu exekútorovi E.. H. O. trovy exekúcie vo výške 984,20 eur.

Výrok o zmene súdneho exekútora odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 7 a 8 Exekučného poriadku vzhľadom na to, že oprávnený v priebehu exekučného konania podal návrh na zmenu súdneho exekútora.

Pri určení výšky trov exekúcie vychádzal súd z ust. § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Rozhodnutie o uložení povinností niektorému z účastníkov konania, uhradiť súdnemu exekútorovi (E.. H. O.) priznané trovy exekúcie považoval súd za predčasné, nakoľko podľa jeho názoru až z ďalšieho priebehu predmetnej exekúcie so zreteľom na ust. § 197 a § 203 bude zrejmé, ktorý z účastníkov exekučného konania bude povinný tieto trovy uhradiť.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti o úhrade trov exekúcie zmenil tak, že na úhradu trov vo výške 984,20 euro zaviaže oprávneného. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd neurčil subjekt zodpovedný za zaplatenie trov exekúcie, považuje za nezákonné. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., ktoré podľa jeho názoru je jednoznačné a nedáva exekučnému súdu inú voľbu, len takú, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Zmena exekútora na základe žiadosti oprávneného pôsobí voči pôvodnému exekútorovi ako späťvzatie návrhu na exekúciu a zastavenie exekúcie. Obsahom žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora, je teda vziať návrh na exekúciu vo vzťahu k nemu späť a poveriť ďalším výkonom exekúcie exekútora E.. J. P.. Podľa jeho názoru ust. § 200 ods. 2 je kogentné, teda súd musí rozhodnúť o výške trov a o tom, kto ju zaplatí. Nie v budúcnosti, ale pri rozhodovaní o zmene exekútora. Vychádza z názoru, že v danom prípade vo vzťahu k jeho osobe zavinil zastavenie exekúcie oprávnený tým, že žiadal zmenu súdneho exekútora, preto by mal

trovy znášať oprávnený. Tomuto tvrdeniu zodpovedá aj ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Oprávnený si môže uhradené trovy exekúcie uplatniť v rámci výkonu exekúcie u nového exekútora, keďže on si za daného stavu nemôže uplatniť trovy ani voči povinnému ani voči oprávnenému.

Oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení podaným k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s názorom súdneho exekútora, že zavinil zastavenie exekúcie, keďže požiadal o zmenu exekútora. Má za to, že využitie, resp. uplatnenie práva na zmenu súdneho exekútora, nemožno považovať za jeho zavinenie, a teda ani za dôvod, pre ktorý by mal znášať trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a konania mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

V prejednávanej veci odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne aj správne právne posúdil ak vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a doterajšiemu súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie bez uloženia povinnosti ich náhrady konkrétnemu účastníkovi. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového, resp. právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v napadnutom uznesení a na jeho právne posúdenie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 O.s.p.) .

K odvolaniu súdneho exekútora je potrebné uviesť, že vychádza z nesprávneho právneho názoru ak má za to, že oprávnený vo vzťahu k jeho osobe zavinil zastavenie exekúcie tým, že žiadal zmenu súdneho exekútora, a teda by mal znášať aj trovy exekúcie.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ustálenú prax súdov, podľa ktorej využitie, resp. uplatnenie práva na zmenu v osobe exekútora nemožno totiž považovať za zavinenie oprávneného , a teda ani za dôvod, pre ktorý by oprávnený mal znášať trovy exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.12.2004 sp.zn. 2M Cdo/12/2004 uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky zošit č. 1/2007) . Pod zavinením oprávneného v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť také jeho porušenie procesných predpisov, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony) , ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. V predmetnej veci k zastaveniu exekúcie nedošlo. Za správny preto považuje odvolací súd záver súdu prvého stupňa, že až v ďalšom priebehu exekúcie so zreteľom na ust. § 197 a§ 203 bude zrejmé, ktorý z účastníkov exekučného konania bude povinný tieto trovy doterajšiemu exekútorovi uhradiť.

Možno preto konštatovať, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné, preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal úspešný účastník, v danom prípade súdny exekútor v odvolacom konaní úspech nemal a oprávnenému v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto náhrada trov odvolacieho konania účastníkom priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.