KSKE 1 CoE 201/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 CoE 201/2011

KS v Košiciach, dátum 24.06.2012, sp.zn. KSKE 1 CoE 201/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/201/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208229351 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208229351.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, Košice, proti povinnému Y. P. - P., W. W. B. S., S. Č.. X, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, so sídlom v Košiciach, Werferova č. 1, pre vymoženie 855,57 eur s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 14.10.2010 č.k. 39Er/3738/2008-29 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenú zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 47,97 eur.

Výrok o zastavení exekúcie odôvodnil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku vzhľadom na to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a to z dôvodu, že voči povinnému súdny exekútor eviduje osem exekučných konaní, v priebehu exekúcie boli vykonané blokácie účtov povinného v bankách, avšak tento spôsob exekúcie nebol úspešný, pretože na účte povinného neboli žiadne finančné prostriedky a taktiež nebol úspešný ani spôsob exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinného, lebo odpredajom nehnuteľnosti sa nepodarilo uspokojiť pohľadávku oprávnenej vymáhanú v tomto exekučnom konaní, povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel, nakoľko došlo k ich odpredaju.

Výrok o trovách exekúcie odôvodnil s poukazom na ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. podľa ktorého trovy exekúcie znáša oprávnený, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávnenú.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí so zastavením exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko povinný bol v Sociálnej poisťovni evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba do XX.X.XXXX z čoho vyplýva, že až do júna XXXX vyvíjal podnikateľskú činnosť. Ide o osobu v produktívnom veku, ktorá sa priebežne zamestnáva. Naposledy bol zamestnaný v roku XXXX a je reálny predpoklad, že sa v budúcnosti

opäť zamestná, resp. nadobudne majetok iným spôsobom. Nesúhlasila s dôvodmi súdu týkajúcich sa určenia jej povinnosti nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa jej názoru, keďže povinný do XX.X.XXXX vyvíjal podnikateľskú činnosť, mal súdny exekútor možnosť uplatniť si trovy od povinného.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci o nedostatku majetku povinného, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak exekúciu zastavil a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávnenú. K odvolaniu oprávnenej odvolací súd uvádza nasledovné.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Citované zákonné ust. § 57 ods. 1 písm. h) upravuje jeden zo zákonných dôvodov zastavenie exekúcie, pre ktorý musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol alebo nie. Týmto dôvodom je kvalifikovaný nedostatok majetku povinného, t.j. taký nedostatok majetku, ktorý nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného musí byť podložené šetrením exekútora. Preto ak súd dospeje k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu aj bez návrhu zastaví.

Pre rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, dokedy bol povinný evidovaný ako samostatne činná osoba v Sociálnej poisťovni, ani to, či ide o osobu v produktívnom veku ale len zistenie, či povinný v čase vyhlásenia rozhodnutia o zastavení exekúcie (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.) mal resp., nemal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov exekúcie. Skutočnosť, že je reálny predpoklad, že povinný sa v budúcnosti opäť zamestná resp. nadobudne majetok je významná iba z hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, s ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci (§ 159 ods. 2 O.s.p.) .

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že existencia nedostatku majetku povinného je podložená šetrením súdneho exekútora ohľadom majetkových pomerov povinného. Oprávnená sa v podanom odvolaní síce nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku majetku povinného, neuvádza však, že povinný má majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Naopak v odvolaní uvádza, že povinný bol evidovaný v Sociálnej poisťovni ak samostatne zárobkovo činná osoba do XX.X.XXXX a teda, že ide o osobu v produktívnom veku.

Samotná skutočnosť, ako uvádza oprávnená, že povinný bol do XX.X.XXXX evidovaný v Sociálnej poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je v produktívnom veku a teda, že sa zmenia jeho majetkové pomery, sama o sebe neznamená, že v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie boli majetkové pomery iné, než uviedol súd prvého stupňa a teda, že povinný mal majetok podliehajúci exekúcii. Z uvedeného dôvodu, preto v tejto časti odvolací súd nepovažuje odvolanie oprávnenej za dôvodné.

Za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie oprávnenej proti výroku, ktorým súd jej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, lebo uvedená povinnosť pre oprávnenú vyplýva z ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V prejednávanej veci exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto správne postupoval súd prvého stupňa ak oprávnenej uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora.

Možno preto konštatovať, že odvolacie dôvody uvádzané oprávnenou nie sú dané, preto odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade súdny exekútor a povinný, ktorým však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a oprávnená úspech v odvolacom konaní nemala, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.