KSKE 1 CoE 217/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/217/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207228189 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207228189.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., so sídlom v Bratislave, X. Č.. XX, proti povinnému NEXITY s.r.o., so sídlom v Košiciach, U. Č.. X, vedenej u súdneho exekútora F.. E.. Z. X. so sídlom v Košiciach, X. Č.. XX, pre vymoženie 278,03 eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 16.9.2011, č.k. 39Er 3028/2007-10 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora proti výrokom o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil, po tom, čo ju vyhlásil za neprípustnú a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Výrok o neprípustnosti a zastavení exekúcie odôvodnil tým, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože ako vyplýva z Obchodného registra Okresného súdu Košice I povinný bol z Obchodného registra dňa 1.11.2008 ex offo vymazaný na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 22.8.2008 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie. Exekúciu preto vychádzajúc z ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

Výrok o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi odôvodnil tým, že vzhľadom na výmaz povinného z obchodného registra nemohol súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora postupovať podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať oprávnenú na úhradu trov exekúcie a rovnako nemohol postupovať ani podľa § 203 Exekučného poriadku, pretože oprávnená zastavenie exekúcie nezavinila a povinný vzhľadom na svoj výmaz z Obchodného registra nevlastní žiadny majetok, ktorý by nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného dôvodu preto náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie súdny exekútor. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôvody zastavenia exekúcie a tým aj nesprávne rozhodol o trovách exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7MCdo 5/2011. Ďalej za pochybenie súdu považoval skutočnosť, že súd prvého stupňa exekúciu zastavil, po tom, čo ju vyhlásil

za neprípustnú a nepriznal mu náhradu trov exekúcie a to všetko jedným uznesením. Má za to, že súd prvého stupňa pochybil, pretože exekúciu zastavil predčasne, nakoľko konanie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku predpokladá pred zastavením exekúcie najskôr rozhodnúť o vyhlásení exekúcie za neprípustnú. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa bol povinný najskôr právoplatne samostatným uznesením exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a až po právoplatnosti tohto uznesenia o neprípustnosti exekúcie mohol rozhodovať o zastavení exekúcie. Za nesprávny považoval názor súdu prvého stupňa, ak súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že nemôže zaviazať oprávnenú na úhradu trov exekúcie, len preto, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo, bez právneho nástupcu. V tejto súvislosti poukazuje na viaceré rozhodnutia okresných, ale aj krajských súdov, z ktorých vyplýva, že exekútor má vždy nárok na trovy exekúcie a súd mu ich musí priznať aj keď povinný už neexistuje (zánikom, zomrel) . Má teda za to, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak mu nepriznal trovy exekúcie a zároveň neurčil, aby tieto trovy uhradila oprávnená. Nepriznaním trov exekúcie, nezaviazaním ich úhradou oprávnenú porušil súd prvého stupňa jeho základné práva zaručené v článku 18, 20 až 46 Ústavy SR.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa vec vo vzťahu k trovám exekúcie nesprávne právne posúdil ak súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že povinný bol dňom 1.11.2008 ex offo vymazaný z obchodného registra a to na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 22.8.2008, sp. zn. 28Cbr 58/2007-46 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie. Ak teda bol povinný vymazaný z obchodného registra mal súd prvého stupňa konanie zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) . Použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo preto nesprávne. Následne súd prvého stupňa rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinná znášať oprávnená aj keď zastavenie exekúcie nezavinila, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru, nezisťoval rozhodujúce skutočnosti pre priznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v dôsledku čoho následne aj vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/, 2 O.s.p. zrušil

napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách súdneho exekútora, ktoré vyčíslil vo svojom podaní zo dňa 26.7.2011 a za predpokladu, že boli vynaložené účelne na ich náhradu zaviaže oprávnenú v zmysle ust. § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z..

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. účastníkmi konania sú oprávnení a povinní; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 37 ods. 1 súdny exekútor je účastníkom exekučného konania iba v tej časti konania, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie, preto odvolací súd postupom podľa § 218 ods. 1 písm. b/ odvolanie súdneho exekútora proti výrokom o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie odmietol, lebo súdny exekútor nebol oprávnený ohľadom tejto časti rozhodnutia podať odvolanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.