KSKE 1 CoE 22/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612200290 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7612200290.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného L. S. U..G..C.., so sídlom v X., V. Č.. XX/C, IČO: XXXXXXXX, proti povinnému T. K., bývajúcemu v Y. L. I. Č.. X, pre vymoženie 265,88 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.1.2012 č.k. 8Er/14/2012-13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri G., H. a T. H..U.., O. S. X, X., IČO: XXXXXXXX vydaný rozhodcami Y.. Y. V., Y.. T. X. H. T.. N.. T. G. dňa 22.9.2011, sp. zn. IIA0610084, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2011 a stal sa vykonateľným dňa 28.10.2011. Ďalej vychádzal zo zistenia, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 0592529007 uzavretej medzi pôvodným oprávneným (Poštová banka, a.s.) a povinným dňa 5.1.2007. Na základe predmetnej zmluvy o úvere boli povinnému požičané finančné prostriedky vo výške 10 000 Sk ( t.j. 331,93 eura pri konverznom kurze 30,1260 Sk/ 1 euro) , ktoré sa povinný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 394 Sk ( 13,07 eura) po dobu 50-tich mesiacov vždy k 17. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov banky bola stanovená vo výške 25,58 %. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 došlo k postúpeniu pohľadávky spolu s príslušenstvom a všetkými právami na postupníka t.j. oprávneného v tomto konaní.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods.1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) , § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 5, 4 písm. r/, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Dospel k záveru, že exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou úverových podmienok považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú, pretože táto je súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného a povinný (spotrebiteľ) ju ako súčasť formulárovej zmluvy nemohol ovplyvniť. Osobitne si túto rozhodcovskú doložku nevyjednal a táto splynula s ostatnými štandardnými

podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odobrala možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa podpisom takejto zmluvy vopred vzdal svojich práv. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES) , ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky nekalosti už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. Rozhodcovský súd, ako to vyplýva z jeho rozhodcovského rozsudku absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú ( podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) , súdu v konečnom dôsledku nezostávala iná možnosť, než žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietnuť.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu vyhovel alebo, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Bol toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva v čom rozhodcovská doložka odporuje dobrým mravom, preto je odôvodnenie rozhodnutia nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmacej činnosti zverujúcej mu Exekučným poriadkom a namietal tiež posúdenia veci podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, pretože predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 13.9.2007. Súd sa tiež nezaoberal § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení, podľa ktorého bol v čase uzavretia zmluvy o úvere pôvodný oprávnený povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory budú riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Poukázal aj na snahu jeho právneho predchodcu o mimosúdne riešenie sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Povinný mal navyše možnosť oboznámiť sa s obsahom obchodných podmienok a svojim podpisom vyhlásil, že sa s ich obsahom oboznámil a súhlasí s nimi. Nevyjadril pritom nesúhlas s rozhodcovskou doložkou ani ju iným spôsobom nenamietal. Zastával názor, že rozhodcovská doložka nespôsobuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Súd prvého stupňa súčasne nezohľadnil procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že v danom prípade bolo možné vydať platobný rozkaz, preto nie je relevantný názor súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu od bydliska povinného. Konanie pred rozhodcovským súdom je písomným konaním, preto nie je potrebné dostaviť sa do miesta sídla oprávneného. V zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu bol povinný oprávnený podať návrh na určenie iného vhodného miesta na území Slovenskej republiky. Povinný však takýto návrh nepodal. Bol toho názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským orgánom zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv veriteľa aj spotrebiteľa. Mal za to, že zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia je výrazne poškodený, pretože nemôže viesť exekúciu na majetok povinného a to aj napriek tomu, že veriteľ poskytol finančné prostriedky a povinný si svoje povinnosti neplní.

K odvolaniu oprávneného sa podaním doručeným súdu dňa 6.2.2012 vyjadril súdny exekútor a uviedol, že súhlasí s argumentáciou oprávneného uvedenou v odvolaní a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu oprávneného vyhovel v celom rozsahu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v obchodných podmienkach pre úver je neprijateľná a tento následne aj správne posúdil, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Vzhľadom na skutočnosť, že ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu veci, odvolací súd ma skutkové zistenia súdom prvého stupňa a na jeho právne posúdenie poukazuje a v celom rozsahu sa ním stotožňuje . Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné ( § 219 ods. 2 O.s.p) :

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka) .

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) , spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní) . Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p.

Z obsahu spisu je zrejmé, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 14.12.2011 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IIA0610084 zo dňa 23.9.2011 s právoplatnosťou dňa 24.10.2011 a vykonateľnosťou dňa 28.10.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 265,88 euro, úrok vo výške 16,2 % ročne zo sumy 265,88 euro od 2.4.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 265,88 euro od 2.4.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 29,18 euro, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 1.4.2010 vo výške

127,24 euro, sumu dlžných poplatkov vo výške 46,04 euro a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 euro do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 došlo k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní z L. X. H..U.. ako postupcu na spoločnosť X. N. I. ako postupníka, ktorá následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.2.2011 postúpila pohľadávku na spoločnosť L. S. U..G..C.. (C.) .

Z predloženej zmluvy o úvere č. 0592529007 zo dňa 5.1.2007 vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 331,94 eur (10 000 Sk) , ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 50 mesačných splátkach po 13,08 eur (394 Sk) . V článku 9 bode 9.2 všeobecných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy a v súvislosti s ňou medzi stranami budú riešiť dohodou. Ak k takej dohode nedôjde, klient (povinný) banky prijíma návrh na riešenie vzájomných sporov vzniknutých zo zmluvy v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Zmluvné strany súhlasili, že toto rozhodnutie bude pre nich záväzné a konečné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. dňa 5.1.2007 povinný uviedol, že je dôchodcom.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) . Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo najmä ) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Z tohto dôvodu neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že povinný nenamietal a nevyjadril nesúhlas s rozhodcovskou doložkou zakotvenou v zmluve. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa skutočnosti, že zmluvu o úvere neuzavrel s povinným oprávnený a rozhodcovskú doložku v zmluve vopred neformuloval, ale učinil tak právny predchodca oprávneného, považuje odvolací súd za irelevantnú. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými stranami sú veriteľ, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej činnosti a spotrebiteľ, ktorému bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania a podnikania. Súd prvého stupňa taktiež poukázal na skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Nedôvodná je preto taktiež námietka oprávneného, že súd prvého stupňa zavádzajúco uviedol ako predmet obchodnej činnosti oprávneného poskytovanie úverov. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa totiž nie je ani zmienka o predmete obchodnej činnosti oprávneného ani o skutočnosti, že zmluvu s povinným uzavrel oprávnený.

Ani tvrdenie súdu prvého stupňa o predformulovaní neprijateľných podmienok v zmluve o úvere oprávneným, nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu bola aj táto odvolacia námietka neopodstatnená.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo odvolanie oprávneného opodstatnené.

Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o bankách) a s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto odvolacia námietka neobstojí a to najmä s poukázaním na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zákona zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný mal len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinného tak, ako predpokladal zákon . Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie § 93 ods. 1 Zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy.

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku) .

Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávneným nebolo opodstatnené z dôvodu, že citované ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitého právneho predpisu, t.j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa .

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98) .

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku oprávneného týkajúcu nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa spĺňa všetky zákonné požiadavky vyplývajúce z § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Takéto odôvodnenie súdu prvého stupňa je v súlade s právom na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov exekúcie a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.