KSKE 1 CoE 53/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/53/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7198898231 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7198898231.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Študentské centrum, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Szakkayho č. 1, IČO: 31706061, proti povinnému MARTINAS Košice s.r.o., so sídlom v Košiciach, Slovenského č. 7, IČO: 31694497, o vymoženie 669,10 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova č. 34, Košice, pod č. EX 894/1998, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 7.3.2012 č.k. 0Er/2588/1998-39 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie.

Odvolanie súdneho exekútora proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení o d m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, túto zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Odôvodnil to tým, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora bol vykonaním exekúcie dňa 7.9.1998 poverený súdny exekútor Ing. Mgr. Karol Mihal, ktorý podaním doručeným súdu dňa 30.1.2012 žiadal exekúciu zastaviť, pretože povinný bol z obchodného registra vymazaný. Zároveň žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 97,36 eur.

S poukazom na ust. § 36 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Exekučný poriadok) , § 251 ods. 4, § 19, § 103, § 107 ods. 4 O.s.p., § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, uzavrel, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Košice I oddiel Sro, vložka č. 5027/2 dňa 5. 8. 2009, na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 17. 2. 2009 č. k. 26 Cbr/83/2008 - 19, zrušením obchodnej spoločnosti bez likvidácie, podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka (ObZ) z dôvodov podľa § 68 ods. 6 ObZ. Keďže zánik právnickej osoby bez právneho nástupcu je takým neodstrániteľným nedostatkom konania, pre ktorý súd nemôže v konaní ďalej pokračovať a konanie musí byť zastavené, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju aj zastavil. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože povinného nemohol zaviazať na náhradu trov exekúcie (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku) z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra a oprávnený nespĺňa podmienky na jeho zaviazanie na náhradu trov exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku, pretože ani pri náležitej opatrnosti v čase začatia exekučného konania nemohol predvídať výmaz povinného z obchodného registra po niekoľkých rokoch a predpokladať, že k jej zastaveniu dôjde pre zánik

povinného. Poukázal tiež na platnú judikatúru Ústavného súdu SR ( napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 432/08 - 16, uznesenia I.ÚS 148/2010 - 11, II. ÚS 142/2008 - 14) , z obsahu ktorej vyplýva, že nie vždy a za každých okolností ( v súvislosti so zastavením exekúcie) musí byť náhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi priznaná.

Proti tomuto uzneseniu (všetkým jeho výrokom) podal v zákonnej lehote rozsiahle odvolanie súdny exekútor. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že exekúciu zastavil predčasne, pred právoplatnosťou výroku o neprípustnosti exekúcie. Namietal, že súd prvého stupňa dôvod zastavenia exekúcie posúdil nesprávne, keď exekúciu mal zastaviť podľa ust. § 57 ods. 2 spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože práve on dal podnet na jej zastavenie. Zároveň mu súd prvého stupňa mal priznať aj trovy exekúcie a zaviazať ich úhradou oprávneného, pretože ak povinný zanikol, exekučný súd už nemá možnosť úvahy, ale o trovách exekúcie je povinný rozhodnúť tak, že na ich zaplatenie zaviaže jediného existujúceho účastníka exekučného konania, t. j. oprávneného. Nepriznanie náhrady trov exekúcie v tejto veci je zásahom do jeho Ústavou zaručených práv a v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr. Nálezy Ústavného súdu SR zo dňa 10. 1. 2005 sp. zn. PL.ÚS 49/03, zo dňa 15.11.2000 č. PL. ÚS 21/00) , NS SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 6. 2001 č. Sž 221/00) a na analógiu § 203 Exekučného poriadku v znení do 1.2.2002.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a odvolaciemu súdu bolo predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie predložil odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie čiastočne nie je dôvodné a čiastočne súdny exekútor ani nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania.

Po preskúmaní spisu odvolací súd zistil, že odvolacia námietka súdneho exekútora spočívajúca v jeho tvrdení o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a nutnosti priznať mu trovy exekúcie a na ich náhradu zaviazať oprávneného nie je dôvodná.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku. exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Úlohou odvolacieho súdu (vzhľadom na súdnym exekútorom v odvolaní namietané nesprávne právne posúdenie) bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 23.7.1998, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol platobný rozkaz sp. zn. 1Rob 659/98 vydaný dňa 27.2.1998 Okresným súdom Košice I, ktorým bol povinný zaviazaný na uhradenie 669,10 Sk s prísl. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.1998.

Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že povinný bol zrušený odo dňa 16.6.2009 a z Obchodného registra bol ex offo vymazaný dňa 5.8.2009. Právnym dôvodom zrušenia je uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbr/83/2008-19 zo dňa 17.2.2009 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie.

V exekučnom konaní platí zásada, že trovy exekúcie zásadne platí povinný (podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku) . Len výnimočne, za predpokladu splnenia zákonnej podmienky vyplývajúcej z § 203 Exekučného poriadku, môže súd uložiť oprávnenému, aby uhradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Z ust. § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania vyplýva možnosť, nie povinnosť súdu (arg. slovo môže ) uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému za splnenia zákonných podmienok. Pri zachovaní požiadavky účelnosti vynaložených trov exekúcie musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie. Nepriznanie náhrady trov zastavenej exekúcie predstavuje iba ďalšiu možnosť súdu, ktorá je v súlade so zákonom a neprieči sa účelu tohto ustanovenia.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého oprávnený nenesie žiadnu procesnú zodpovednosť na zastavení exekúcie, keďže exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného dňa 23.7.1998 a povinný bol z Obchodného registra vymazaný dňa 5.8.2009. Z vyššie uvedeného vyplýva, že oprávnený ani pri vynaložení náležitej opatrnosti (v čase podania návrhu na jej začatie) nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Náležitou opatrnosťou je pritom potrebné rozumieť opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, príp. v priebehu exekučného konania venoval patričnú zodpovednosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil vymáhanú pohľadávku alebo či nenastala iná objektívna skutočnosť, pre ktorú by následne bolo potrebné exekúciu zastaviť.

Námietka súdneho exekútora, že súd prvého stupňa mu svojim rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov exekúcie spôsobil škodu, odvolací súd uvádza, že súdny exekútor nesie riziko, ktoré je spojené s výkonom jeho profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu. V súvislosti s tým poukazuje odvolací súd na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 272/08, kde je konštatované, že súdnych exekútorov je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpoklady, či sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú

súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdny exekútor je účastníkom exekučného konania iba v tej časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie a nie je účastníkom exekučného konania v tej časti, v ktorej sa rozhoduje o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Odvolací súd preto podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolanie súdneho exekútora proti výrokom uznesenia súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení odmietol, pretože odvolanie proti týmto výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa podal ten, kto na to nebol oprávnený, pretože súdny exekútor v tejto časti exekučného konania nie je jeho účastníkom.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože súdny exekútor v odvolacom konaní úspešný nebol a ostatným účastníkom konania preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.