KSKE 1 CoE 86/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 CoE 86/2011

KS v Košiciach, dátum 16.04.2012, sp.zn. KSKE 1 CoE 86/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/86/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610204928 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610204928.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING a.s., so sídlom v Bratislave, Košická č. 56, proti povinným 1. Q. Z.Á., bytom B. Y. Č.. X, 2. V. S., bytom B. W. K. B., P. Č.. XX, 3. X. F., bytom v Ž. Č.. XXX, 4. P. Z., bytom B. Y. Č.. X, 5. Q. Z., bytom B. Y.U., G. Č.. X, pre vymoženie 148,38 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.3.2011, č.k. 16Er 162/2010 -26 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu proti povinnému v 2. rade.

Uznesenie odôvodnil tým, že povinný v 2. rade podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom vzniesol námietku premlčania oprávneným uplatneného nároku na základe exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18.8.1994, sp. zn. Ro 889/94. Súd prvého stupňa mal za to, že povinný dôvodne vzniesol námietku premlčania proti uplatnenému nároku povinným a to vzhľadom na to, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 9.9.1994 a exekučné konanie začalo dňom podania návrhu na vykonanie exekúcie podaním u súdneho exekútora dňa 23.3.2010. Do začatia exekučného konania teda uplynula desať ročná lehota uvedená v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda mal za to, že právo oprávneného na vymoženie jeho pohľadávky je premlčané. Z uvedeného dôvodu preto exekúciu vo vzťahu k povinnému v 2. rade zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že pokiaľ právo na zaplatenie úrokov vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčanie práva na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne. Mal za to, že jeho pohľadávka nie je premlčaná v celom rozsahu. Bol toho názoru, že jeho nárok z exekučného titulu platobného rozkazu zanikol uplynutím 10-ročnej premlčacej doby čiastočne a to dňa 9.9.2004. Pokiaľ ide o úroky, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti exekučného titulu, teda odo dňa 10.9.1994, tieto sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe a jeho právo na vymoženie 12% úroku zo sumy 148,38 euro od 17.7.1994 do 22.3.2007 je premlčané; keďže zvyšný úrok sa dosiaľ nestal zročným a návrh na vykonanie exekúcie podal dňa 23.3.2010, kedy došlo k uplatneniu jeho práva a k spočívaniu premlčacej doby. Mal teda za to, že jeho nárok v časti exekúcie o vymoženie úroku vo výške 12% zo sumy 148,38 euro od 23.3.2007 do zaplatenia v uvedenom rozsahu premlčaný nie je a exekúcia v časti vymoženia úroku vo výške 12% ročne zo sumy 148,38 euro od 23.3.2007 do zaplatenia je dôvodná, nakoľko tu nie je dôvod, pre ktorý by bola exekúcia v tejto časti neprípustná.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

K odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza, že povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež určené percento tej časti peňažného dlhu (záväzku) , s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový (ďalší) záväzkový právny vzťah. Ak teda dlžníkovi vznikne povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza tým k zmene v obsahu práv veriteľa a povinnosti dlžníka, teda - povedané inak - k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúceho v tom, že vedľa povinnosti splniť záväzok hlavný je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický) .

Povinnosť platiť úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie, než trvá záväzok hlavný. Je tomu tak preto, že splnením dlhu (záväzku) alebo jeho zánikom z iného dôvodu zaniká (končí) tiež povinnosť platiť úroky z omeškania ako vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah a zostáva tu len povinnosť zaplatiť splatné úroky z omeškania. Preto, ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu, nemôže sa taký právny následok - uplynutie času - nevzťahovať k záväzku vedľajšiemu (akcesorickému) .

Po účinnom vznesení námietky premlčania totiž nemožno priznať istinu a úroky od okamžiku, kedy uplynula premlčacia doba ohľadne práva na zaplatenie istiny. Od tohto okamžiku sa totiž právo na zaplatenie istiny stalo iba naturálnym právom a teda i právo na zaplatenie úrokov z istiny sa od tohto okamžiku rovnako stalo iba právom naturálnym.

Účinným vznesením námietky premlčania v súdnom konaní teda dochádza k zániku nároku, t.j. subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynútiteľné (i keď naďalej trvá ako naturálne právo) . Tento účinok sa prejavuje ako bolo uvedené nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale i k jej príslušenstvu predstavujúcemu úrok z omeškania. Preto, ak nemožno v dôsledku premlčania pohľadávku v súdnom konaní priznať, nemožno priznať ani príslušenstvo za čas od okamžiku, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnený v konaní vymáha peňažný nárok v sume 148,38 euro s 12% úrokom z omeškania od 17.7.1994 do zaplatenia, a to na základe exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18.8.1994, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 9.9.1994.

Keďže vykonateľnosť exekučného titulu nastala 9.9.1994 uplynutím 10-ročnej lehoty (§ 110 Občianskeho zákonníka) dňa 9.9.2004 došlo k zániku vymáhanej pohľadávky. Vzhľadom na to, že po účinnom vznesení námietky premlčania došlo k premlčaniu hlavného záväzku v sume 148,38 euro, tento právny následok sa vzťahuje aj na úroky z omeškania a preto od okamihu premlčania hlavného záväzku, t.j. od 9.9.2004 nemožno priznať oprávnenému ani nárok na prípadné úroky z omeškania.

Za nesprávny preto považuje odvolací súd názor oprávneného v odvolaní, že jeho nárok v časti exekúcie o vymoženie úroku vo výške 12% zo sumy 148,38 euro ročne od 23.3.2007 do zaplatenia v uvedenom rozsahu premlčaný nie je. Oprávnený totiž požaduje priznať príslušenstvo za čas od okamžiku, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky, t.j. po 9.9.2004, kedy účinným vznesením námietky premlčania došlo k zániku nároku a teda jeho subjektívne právo ohľadom úroku z omeškania prestalo byť súdne vynútiteľné.

S uvedeným názorom odvolacieho súdu korešponduje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 466/2004, na ktoré vo svojom odvolaní poukazuje oprávnený, nakoľko aj v tomto rozhodnutí odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru, že účinným vznesením námietky premlčania v súdnom konaní dochádza k zániku nároku a preto v dôsledku premlčania pohľadávky nemožno priznať ani jej príslušenstvo za čas od okamžiku, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky.

Možno preto konštatovať, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, lebo súd prvého stupňa správne právne vec posúdil, ak exekúciu vo vzťahu k povinnému v 2. rade zastavil vychádzajúc z názoru, že nárok oprávneného vo vzťahu k povinnému v 2. rade je premlčaný, preto odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. §§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade povinný v druhom rade, ktorému však trovy konania v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli a oprávnený úspech v odvolacom konaní nemal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.