KSKE 1 NcC 4/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 1 NcC 4/2012

KS v Košiciach, dátum 26.01.2012, sp.zn. KSKE 1 NcC 4/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1NcC/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811210681 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811210681.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom V., K. Č.. XX, proti žalovanej T. K. M..N.. so sídlom I. Bratislave, H. XX, IČO: XX 383 408, o zaplatenie 149,15 eur, o vylúčení sudkyne z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Rožňava pod č.k. 8C 9/2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa Z.. Z. O. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Rožňava pod č.k. 8C 9/2012.

o d ô v o d n e n i e :

Sudkyňa Okresného súdu Rožňava Z.. Z. O. predložila vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o jej vylúčení z prejednávania a rozhodovania uvedenej veci s poukazom na to, že žalobca pracuje na Okresnom súde Rožňava ako technik, s týmto je denne v pracovnom styku a preto má za to, že by mohli vzniknúť pochybnosti o jej nezaujatosti pri rozhodovaní. Z tohto dôvodu žiada o jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v uvedenej veci.

K návrhu boli pripojené aj vyjadrenia ostatných sudcov Okresného súdu Rožňava s obdobným obsahom ako je tomu u sudkyne Z.. O..

Krajský súd v Košiciach ako súd nadriadený Okresnému súdu Rožňava pristúpil k posúdeniu či okolností oznámené sudkyňou Z.. Z. O. sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti (§ 16 ods. 1 O.s.p.) .

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14-16 O.s.p.) sa v občianskomsúdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodovanie veci nestranným súdom podľa článku 46 ods. 1 Ústavy. Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadržiavania určitej procesnej strane) .

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadržiaval a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv ktoré im zaručuje právny poriadok (II ÚS 71/97) .

Európsky súd pre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (viď napr. rozhodnutie K. U. G.) .

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel proforo interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nestrannosti, o ktorom svedčí správanie sudcu. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.

Rozhodujúce nie je však subjektívne stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností so zreteľom na ktoré môžu vzniknúť pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavov sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti resp. necíti byť zaujatý, ale aj objektívnej úvahy, či možno usúdiť, že by sudca zaujatý mohol byť. Je preto potrebné v každom jednotlivom prípade posúdiť, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ktoré prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu. Relevantnou je iba taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Z judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolností objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania sa, môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodnúť nezávislé a nestranne.

S poukazom na vyššie uvedené závery má nadriadený súd za to, že samotná skutočnosť, že žalobca je zamestnancom Okresného súdu Rožňava nepredstavuje takú skutočnosť, ktorá by objektívne vyvolávala legitímnu pochybnosť o zaujatosti sudkyne,ktorej vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie podľa rozvrhu práce. Bez toho, aby vzťah sudkyne k žalobcovi predstavoval značne intenzívnejší, pozitívny alebo negatívny vzťah, spočívajúci v blízkom, priateľskom vzťahu so všetkými ním sprevádzanými skutočnosťami, alebo vo vzťahu negatívnom, ktorý však taktiež musí vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. Pokiaľ teda sudkyňa svoj záver o možnom spochybňovaní jej nezaujatosti odvodzuje iba z takéhoto pracovného vzťahu, nie je tým preukázaný jej kvalifikovaný vzťah k účastníkovi konania. Výkon funkcie sudcu bez ďalšieho predpokladá jeho nestranný prístup k rozhodovaniu aj za situácie, že na strane účastníka ide o zamestnanca rovnakého súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené má nadriadený súd za to, že nebol preukázaný dôvod pre vylúčenie sudkyne Z.. Z. O. z prejednávania a rozhodovania vo veci a za takejto situácie nebol ani dôvod pre posudzovanie zaujatosti ďalších sudcov uvedeného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.