KSKE 1 Sd 26/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sd/26/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200316 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200316.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom, ako samosudcom, v právnej veci navrhovateľky G. C. G. F. J. P. G. F. V. T. , Š. X, P. M. F., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o výšku starobného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 3. februára 2012 č. XXX XXX XXXX.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľky napadnutým rozhodnutím zo dňa 3. februára 2012 č. XXX XXX XXXX podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon ) priznala navrhovateľke od 27.12.2011 starobný dôchodok v sume 220,10 eur mesačne s tým, že v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, sa navrhovateľke od 01.01.2012 zvyšuje starobný dôchodok na sumu 227,40 eur mesačne. Rozhodnutie odporkyne bolo navrhovateľke doručené dňa 16.02.2012.

Včas podaným opravným prostriedkom podaným na poštovú prepravu dňa 19.03.2012 (pondelok) sa navrhovateľka domáhala preskúmania vyššie označeného rozhodnutia odporkyne, pričom vyjadrila nesúhlas so sumou priznaného dôchodku a žiadala jeho prehodnotenie. V dôvodoch uviedla:

- k 27.12.2011 mám odpracovaných 31 rokov a 130 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 16 rokov viac ako stanovuje zákon, vychovala som tri deti, slušných, zodpovedných ľudí,

- bola som zamestnaná v obchodnej spoločnosti U. od roku 1969 až do roku 2000, kedy zrušili túto organizáciu, a za celé obdobie som riadne platila príspevky na dôchodkové poistenie,

- od roku 2000 som nezamestnaná už 11 rokov, za obdobie nezamestnanosti som nedostala od štátu žiaden finančný príspevok (som odkázaná na manžela a detí - neviete si predstaviť ako sa cítim, keď mi to z času na čas dajú najavo - už dlho som si nič nekúpila..., som rada, že pri prispievajú na lieky) ,

- žijem v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti a všetky snahy zamestnať sa, tiež vzhľadom na vek boli márne,

- v krátkom čase som prišla o zamestnanie, umrela mi mama a neúspešné pokusy zamestnať sa podlomili moje psychické, ale aj fyzické zdravie (silné depresie, nechcela som žiť, prestala som jesť, cítila som sa ako príživnik - zbytočná, bezradná...) ,

- celý život som čestne a zodpovedne pracovala a vychovávala deti, dnes, keď mi bol priznaný dôchodok, mám pocit krivdy. Poznám ženy, ktoré neodpracovali ani 15 rokov, alebo vôbec nepracovali a poberajú vyšší dôchodok ako bol priznaný mne,

- suma 227,40 eur mi neumožňuje slušne a tobôž samostatne žiť. Aj po priznaní dôchodku som závislá na príspevkoch manžela a detí .

Vzhľadom na obsah opravného prostriedku navrhovateľky súd navrhovateľku súčasne s predvolaním na pojednávanie vyzval, aby uviedla súdu v čom bol porušený zákon, resp. prečo považuje rozhodnutie odporkyne za nesúladné so zákonom. Súčasne navrhovateľku poučil o svojom dispozičnom práve podľa § 5 O.s.p.

Navrhovateľka na výzvu súdu nereagovala a nezúčastnila sa ani pojednávania bez ospravedlnenia napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie prezvala ešte dňa 09.05.2012.

Súd preto, konajúc v neprítomnosti navrhovateľky (§ 250g ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.) , preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom opravného prostriedku navrhovateľky, napadnutým rozhodnutím odporkyne a obsahom administratívneho dávkového spisu odporkyne dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Vyššie citované zákonné ustanovenie obsahuje podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok. Splnenie uvedených podmienok nemá žiadny vplyv na výpočet sumy a výšku sumy starobného dôchodku. Pretože zákon stanovuje spodnú hranicu počtu rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na starobný dôchodok je právne irelevantné, či a o koľko rokov obdobia dôchodkového poistenia uvedenú hranicu presiahne. Uvedená skutočnosť nemá vplyv na vznik nároku na starobný dôchodok, aj keď väčší počet rokov dôchodkového poistenia je predpokladom pre vyššiu sumu dôchodku, tak medzi počtom rokov dôchodkového poistenia a sumou dôchodku neexistuje vzťah priamej úmery.

V danom prípade navrhovateľka ani nenamieta počet dní obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a tieto vo svojom opravnom prostriedku sama potvrdzuje. K opravnému prostriedku navrhovateľka nepripojila žiadne doklady a tieto nedoručila ani súdu, ktoré by preukazovali iný počet dní obdobia dôchodkového poistenia. Možno len dedukovať z opravného prostriedku navrhovateľky, že sa domnieva, že ak odpracovala viac ako 16 rokov, tak táto skutočnosť by mala byť zohľadnená pri výpočte sumy starobného dôchodku, čo vzhľadom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenie nie je dôvodné.

V konaní bolo nesporné, že navrhovateľka získala do vzniku nároku na dôchodok 31 rokov a 103 dní obdobia dôchodkového poistenia a že splnila podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia na účely vzniku nároku na starobný dôchodok. Navrhovateľka taktiež splnila aj druhú podmienku nároku na starobný dôchodok podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, lebo dovŕšila dôchodkový vek, keďže sa narodila dňa 27.03. 1954. Skutočnosť, že navrhovateľka vychovala tri deti taktiež bola nesporná. Na základe uvedenej skutočnosti bol určený aj dátum dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľky, ktorá skutočnosť však nemá vplyv na výšku sumy starobného dôchodku.

Podľa § 65 ods. 5 zákona žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013 dovŕšila 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54 rokov sa pripočíta v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov. Navrhovateľka dosiahla 54 rokov veku 27. marca

2008. Z uvedeného vyplýva, že dovŕšila dôchodkový vek 27. decembra 2011. Uvedeným dňom splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa citovaných ustanovení.

Suma starobného dôchodku sa podľa § 66 ods. 1 zákona určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Podľa § 63 ods. 1 zákona priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období.

Podľa § 63 ods. 6 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z. rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 7 zákona v znení neskorších predpisov ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 01.01.1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Keďže navrhovateľka v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 2010 až 1984 nezískala aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov, rozhodujúce obdobie bolo na účely zistenia priemerného osobného mzdového bodu rozšírené postupne pred 01.01.1984 o roku 1976, 1977, 1978, 1981, 1982 a 1983.

Podľa § 62 ods. 1 zákona osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Podľa § 62 ods. 3 zákona osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3.

Všeobecné vymeriavacie základy za jednotlivé kalendárne roky sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu a následne v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002.

Prehľad hodnôt osobných vymeriavacích základov navrhovateľky, ako aj osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia.

Po preskúmaní osobných mzdových bodov uvedených v napadnutom rozhodnutí vzhľadom na evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia zamestnávateľa nachádzajúce sa v ústrednej evidencii Sociálnej poisťovne súd dospel k záveru, že osobné vymeriavacie základy zhodnotené na výpočet sumy starobného dôchodku sú správne a v súlade so skutočným stavom. Navrhovateľka v opravnom prostriedku jednotlivé sumy osobných vymeriavacích základov nenamietala. Hodnoty osobných mzdových bodov vypočítané podľa citovaných ustanovení sú vzhľadom na správnosť osobných vymeriavacích základov a všeobecných vymeriavacích základov použitých na výpočet osobných mzdových bodov správne. Vzhľadom na ustanovenie § 255 ods. 3 zákona v znení zákona č. 310/2008 Z.z. patrí navrhovateľke za obdobia uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.

Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 14,6718.

V rozhodujúcom období navrhovateľka získala 8 035 dní dôchodkového poistenia, to znamená 22,0137 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných

občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len evidencia nezamestnaných ) od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, počas ktorého nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, sme na dôchodkové účely nehodnotili.

Podľa § 255 ods. 1 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta v období pred 1. januárom 2001 aj doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, doba vyplácania podpory v nezamestnanosti (§ 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z.z.) .

Pretože vyššie uvedené obdobie trvalo v období po 31. decembri 2000 a počas neho nebola navrhovateľke vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia.

Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, t. j. priemerný osobný mzdový bod, je 0,6665.

Podľa § 63 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu po uvedenej úprave je 0,7199. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 27. decembru 2011, získala navrhovateľka 11 445 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo 31,3562 rokov dôchodkového poistenia.

Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 497/2010 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2011 je aktuálna dôchodková hodnota 9,5756 eur.

Z uvedeného vyplýva, že suma starobného dôchodku navrhovateľky bola vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,7199, obdobia dôchodkového poistenia 31,3562 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,5756. Suma starobného dôchodku navrhovateľky do vzniku nároku na starobný dôchodok je 216,20 eur mesačne.

Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona v znení neskorších predpisov odo dňa priznania dôchodku zvyšuje o 1,8 %, t. j. o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z., čo je o 3,90 eur mesačne, na 220,10 eur mesačne.

Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona v znení neskorších predpisov od 1. januára 2012 zvyšuje o 3,3 %, t. j. o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., čo je o 7,30 eur mesačne, na sumu 227,40 eur mesačne.

Súd vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu, aplikujúc naň vyššie citované zákonné ustanovenia, uzavrel, že odporkyňou vydané napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. musel potvrdiť.

Navrhovateľka sa pojednávania nezúčastnila, vzhľadom na výsledok konania, v ktorom nebola úspešná, jej právo na náhradu trov konania nepatrí a keďže odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. za použitia § 247 ods. 2 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.