KSKE 1 Sp 2/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sp/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200088 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200088.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa X.. T. N. B. s t H. V. , Q. XX, J., proti odporcovi Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia odporcu zo dňa 09.12.2011 č. A/2011/16824-3, takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie.

P o s t u p u j e opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 23.01.2012 Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky v Bratislave ako orgánu vecne príslušnému na konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajskému súdu v Košiciach bolo dňa 25.01.2012 doručené odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 09.12.2011 č. A/2011/16824-3, ktorým odporca ako správny orgán príslušný na základe ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a s použitím ustanovení § 46, 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov uznal navrhovateľa vinným z priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon ) , ktorého sa navrhovateľ dopustil tým, že dňa 12.06.2011 v čase približne o 16.15 hod. na Q. B. C. Ko nezabránil tomu, že pes plemena labradorský retriever, ktorého viedol, napadol a pohrýzol psa - kríženca špica, ktorého viedla S. N., bytom Q. XX, J. a na základe ustanovenia § 7 ods. 3 zákona uložil navrhovateľovi pokutu vo výške 165 eur. Odporca v poučení uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Krajský súd v Košiciach do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia s tým, že odvolanie má odkladný účinok.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliadne súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) .

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104 ods. 1 O.s.p.) .

Súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať vo veci samej (§ 104a ods. 1 O.s.p.) .

Podľa ustanovenia § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerané ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Krajský súd v Košiciach v danom prípade, vychádzajúc z obsahu rozhodnutia odporcu, dospel k záveru, že na prejednanie odvolania navrhovateľa je príslušné Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z ďalej uvedených dôvodov.

Zákon č. 282/2002 Z. z. ustanovuje niektoré podmienky držania psov, vymedzuje pojmy v oblasti držania psov a okrem iných upravuje aj priestupky na úseku držania psov. Pri určení, či pôjde o výkon samosprávy alebo štátnej správy obcou je potrebné vychádzať z interpretačného pravidla uvedeného v § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Priestupky podľa zákona č. 282/2002 Z. z. prejednáva obec a v blokovom konaní obecná polícia a orgán Policajného zboru (§ 7 ods. 4 tohto zákona) . Tomuto vymedzeniu vecnej príslušnosti správneho orgánu na konanie a rozhodnutie vo veciach priestupkov na úseku držania psov korešponduje aj ustanovenie § 52 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý pred príslušnosťou obvodného úradu na konanie vo veciach priestupkov uprednostňuje príslušnosť správneho orgánu upravenú osobitným zákonom (v tomto prípade zákonom č. 282/2002 Z. z. a jeho ustanovením § 7 ods. 4 a až keď takéhoto správneho orgánu niet, je vecne príslušným obvodný úrad, prípadne orgán Policajného zboru podľa § 52 ods. 2 zákona o priestupkoch.

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, t. j. zákon č. 372/1990 Zb. (§ 7 ods. 5 zákona č. 282/2002 Z. z.) . Subsidiárne sa na konanie vo veciach priestupkov použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) , tak ako to vyplýva z ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch.

Proti rozhodnutiu o priestupku sa možno v rámci správneho konania odvolať (§ 81 ods. 1 zákona o priestupkoch) . Zákon o priestupkoch podrobne v ustanovení § 81 rieši oprávnenie jednotlivých účastníkov priestupkového konania (obvinený z priestupku, poškodený, navrhovateľ a vlastník zhabanej veci) podať odvolanie ako aj rozsah, v akom môžu rozhodnutie o priestupku napadnúť. Z ustanovenia § 83 ods. 2 tiež vyplýva, že návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom v správnom súdnictve možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, t. j. až po podaní odvolania. V správnom súdnictve je preskúmateľné až druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu; súd teda postupuje podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovanie o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) .

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj otázku výkonu samosprávy a prenesenej štátnej správy na obce v súvislosti s konaním a rozhodovaním vo veciach priestupkov, na ktoré je príslušná obec podľa osobitného zákona. V prípade úpravy podmienok držania psov, evidencie psov a vydávania všeobecne záväzných nariadení obce v medziach zákona č. 282/2002 Z. z. ide nepochybne o výkon samosprávy, a to vzhľadom na citované interpretačné pravidlo vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení.

Do tohto zákona bola zavedená aj osobitná úprava skutkových podstát priestupkov (§ 7 zákona č. 282/2002 Z. z.) ; konanie o uvedených priestupkoch však už nemožno považovať za výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto otázke, konajúc o spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy vychádzal zo zákona o priestupkoch a jeho celkového účelu, pričom uviedol, že priestupok je vecou trestného charakteru (napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Q. proti Slovenskej republike z 02.09.1998, č. sťažnosti 26138/95; J. proti Slovenskej republike z 02.09.1998, č. sťažnosti 27061/95; Č. proti Slovenskej republike zo 16. novembra 2004, č. sťažnosti 53371/99, Ö. proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, číslo sťažnosti 8544/79; nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 231/2010-38 z 25. augusta 2010) , a preto je v záujme štátu a jeho orgánov postihovať

protiprávne konanie, ktoré je za priestupok označené v zákone o priestupkoch, alebo v osobitnom zákone (v tomto prípade zákone č. 282/2002 Z. z.) .

Ďalej konštatoval, že v konaní o priestupkoch (dvojinštančnom správnom konaní) ako aj v súdnom preskúmavacom konaní (podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej súd preskúmava už právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy) má byť zachovaný jednotný postup. Zostáva tak zachovaný rozsah práv a povinností účastníkov konania a v rovnakej miere sa uplatňujú aj zásady priestupkového konania (napríklad zásada zákonnosti, voľného hodnotenia dôkazov, zásada prezumpcie neviny, zásada zákazu reformatio in peius, zásada dvojinštančnosti konania, vyšetrovacia zásada a podobne) . Ak by obce v konaní o priestupkoch vykonávali samosprávu, bol by tento postup narušený, nakoľko konanie pred obcami by bolo jednoinštančné, súd by v rámci preskúmavacieho konania postupoval podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (čím by preskúmaval neprávoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy) a účastníkovi priestupkového konania by boli odňaté práva, ktoré by mohol uplatniť v odvolacom správnom konaní (ktoré by inak prebehlo, ak by nerozhodovala obec ako samosprávny orgán) .

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v danom prípade právne predpisy explicitne neuvádzajú správny orgán, ktorý je oprávnený ako správny orgán druhého stupňa rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam starostov obcí vo veciach priestupkov podľa zákona č. 282/2002 Z. z. Avšak zákon o priestupkoch upravuje postavenie ústredného orgánu štátnej správy vo veciach priestupkov, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, do ktorého pôsobnosti patrí úsek štátnej správy, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej priestupok; ak takto nemožno určiť ústredný orgán štátnej správy, je ním vo veciach pôsobnosti Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 89) .

Na základe vyššie uvedeného Krajský súd v Košiciach, pre ktorý bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy určujúce a z ktorého preto vychádzal, dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci bol účastník priestupkového konania nesprávne poučený, pretože správne má prebiehať odvolacie správne konanie podľa § 81, § 83 ods. 2 zákona o priestupkoch. Až právoplatné rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade, keďže neexistuje iný správny orgán, je preto podľa názoru Krajského súdu v Košiciach odvolacím správnym orgánom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 51 a § 89 zákona o priestupkoch (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Rks/2/2011) .

Pretože Krajský súd v Košiciach nie je príslušný vo veci navrhovateľa konať a rozhodnúť o jeho opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu o priestupku podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia v súlade s ustanovením § 104 ods. 1 O.s.p. s tým, že po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vec postúpi príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v Bratislave.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný (§ 202 ods. 3 písm. a) v spojitosti s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p.) .