KSKE 1 Sp 9/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sp/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200447 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200447.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom, ako samosudcom, v právnej veci navrhovateľky Z. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX J. Č.. XXX, prechodne bývajúca R.. A.. Z. XXX/XX, XXX XX F., proti odporcovi Obec Ruskov, 044 19 Ruskov, právne zast. JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Fejova 4, Košice, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 16.04.2012 č. j. 214/2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 16.04.2012 č. j. 214/2012.

Odporcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 156,12 eur, ktoré je navrhovateľka p o v i n n á zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím zo dňa 16.04.2012, č. j. 214/2012 podľa § 15 a § 24 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z.z., o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol o nepriznaní jednorazovej dávky v hmotnej núdzi navrhovateľke. Rozhodnutie odôvodnil tým, že listom zo dňa 19.08.2011 požiadala navrhovateľka obec Ruskov o poskytnutie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi z dôvodu, že už v apríli 2010 bola nútená sa odsťahovať s dvoma maloletými deťmi od manžela, pre jeho alkoholizmus a agresivitu ku nej a deťom a za toto dlhé obdobie vôbec neplatí výživné na deti a je pre to trestne stíhaný. Rok neposiela ani manželské výživné. Je v hmotnej núdzi a poberá dávku od ÚPSVaR v Košiciach. Jej deti sú vážne choré a boli už 3 x na liečení v liečebni v Dolnom Smokovci, čím jej vznikli nepredvídané a mimoriadne liečebné výdavky na vybavenie a ošatenie detí, a preto žiadala o poskytnutie jednorazovej dávky na úhradu mimoriadnych nákladov na dve maloleté deti. Obec ako príslušný orgán, veľmi ťažko zisťoval iné skutočnosti ohľadne žiadateľky, jej sociálnu odkázanosť, pretože od odsťahovania sa z obce Ruskov pred dvoma rokmi s touto nekomunikuje, všetko za ňu vybavuje jej matka. Dôvodom nepriznania jednorazovej dávky v hmotnej núdzi je skutočnosť, že ide o prvú a jedinú žiadosť, obec Ruskov pre nedostatok finančných prostriedkov na tento účel v roku 2011 ani 2012 nemala rozpočtované žiadne finančné prostriedky, nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, z ktorých by táto dávka mohla byť poskytnutá, preto doposiaľ obecné zastupiteľstvo ani neprijalo všeobecné záväzné nariadenie obce na hodnotenie žiadostí a poskytovanie jednorazových dávok v hmotnej núdzi. Rozhodnutie odporcu bolo navrhovateľke expedované dňa 16.04.2012 a doručené dňa 18.04.2012, keďže dodacia lehota podľa poštových podmienok je 2 dni.

Včas podaným opravným prostriedkom doručeným súdu dňa 04.05.2012, označeným ako odvolanie proti rozhodnutiu č. j. 214/2012 Obecného úradu Ruskov o nepriznaní jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, sa navrhovateľka domáhala, aby Krajský súd v prípade, že odporca v rámci autoremedúry nezmení svoje rozhodnutie, rozhodol vo veci objektívne v druhostupňovom konaní. Opravný prostriedok

odôvodnila tým, že spĺňa podmienky pre poskytnutie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, o čom na obecný úrad predložila príslušné doklady. Uvádza, že je sociálny prípad, dlhodobo je v hmotnej núdzi a deti majú zdravotné problémy, kvôli ktorým má mimoriadne výdavky spojené s ich liečením. Poskytovanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi je originálnou kompetenciou obce. Obec je o jej sociálnej situácii informovaná a pozná aj dôvody, pre ktoré bola nútená z obce odísť. Svoju sociálnu situáciu doložila potrebnými dokladmi. Ak obec chcela overiť jej aktuálnu situáciu, mohla to urobiť dožiadaním na Mestský úrad F., ktorý by to určite prešetril. Obec Ruskov od podania žiadosti v auguste minulého roka v tejto veci nič neurobila a aj rozhodnutie vydala po ôsmich mesiacoch len na základe upozornenia prokurátora, ktorého požiadala o preskúmanie postupu obce v tejto veci. Poukazuje na to, že nie je podstatné, či obec má alebo nemá vypracované všeobecne záväzné nariadenie o riešení tejto kompetencie obce. O priznaní jednorazovej dávky mohli rozhodnúť aj priamo v zmysle zákona o hmotnej núdzi. Všeobecne obce majú nedostatok finančných prostriedkov, čo ale neznamená, že preto nemajú plniť svoje úlohy a kompetencie. Obec má určite finančnú rezervu, ktorou mohla jej žiadosť kladne vyriešiť.

Z vyjadrenia odporcu k opravnému prostriedku navrhovateľky zo dňa 04.06.2012 vyplýva, že nie je podstatné, či obec má alebo nemá vypracované všeobecne záväzné nariadenie obce o poskytovaní jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, podstatné je to, že obec na poskytovanie tejto dávky finančné prostriedky nemá a takéto prostriedky v rozpočtoch na rok 2011 a 2012 ani nerozpočtovala. Žiadnemu uchádzačovi takáto dávka doposiaľ ani nebola priznaná, dokonca takáto žiadosť okrem navrhovateľkinej, ani nebola predložená, a preto navrhovateľka nemohla byť nijako zákonne ukrátená proti iným žiadateľom. Zákonným dôvodom na potvrdenie napadnutého rozhodnutia je, že v zmysle § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 599/2003 Z.z., v prípade jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, ide o fakultatívnu, nie obligatórnu dávku, ktorá môže byť poskytnutá a na ktorú žiadateľ nemá zákonný nárok. Podľa názoru odporcu nemôže byť preskúmavaný dôvod nepriznania tejto dávky. Záverom vyjadrenia navrhuje odporca, napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) , preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľka podaním zo dňa 19.08.2011, označeným ako žiadosť o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi , požiadala o poskytnutie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi z dôvodu, že manžel jej za obdobie jeden a pol roka neposiela výživné pre deti, ani výživné pre ňu. Jej dve deti vážne ochoreli a už 3 krát boli na liečení v Dolnom Smokovci, čím jej vznikli nepredvídané a mimoriadne liečebné výdavky. Súčasťou administratívneho spisu odporcu sú aj prepúšťacie správy vystavené na mená - Z. B. a F. B.Š., obe datované ku dňu 03.01.2011, potvrdenia o návšteve základnej školy a materskej školy. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 01.08.2011 vyplýva, že navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke spolu s posudzovanými osobami Z. B. a F. B.. Z potvrdenia o pobyte zo dňa 03.05.2010 vyplýva, že navrhovateľka bola na obdobie od 03.05.2010 do 02.05.2012 prihlásená k prechodnému pobytu na adrese - R.. A.. Z. Č.. XXX/XX, F.. Z odpovede odporcu navrhovateľke zo dňa 21.12.2011 vyplýva, že obec Ruskov nemá prijaté všeobecne záväzné nariadenie o spôsobe poskytovania jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, ani rozpočtované finančné prostriedky v rozpočte na rok 2011 a z tohto dôvodu komisia pri OZ odporučila takéto finančné prostriedky do rozpočtu obce zaradiť a prijať k tomu príslušné VZN. Zároveň bolo navrhovateľke dané na vedomie, že jej žiadosť bude môcť obec riešiť v roku 2012.

Podľa § 2 zákona č. 599/2003 Z.z., hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z., za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 189,83 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b) 132,42 eur mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 86,65 eur mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 3 zákona č. 601/2003 Z.z., na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú

a) u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela,

b) u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti,

c) u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba,

d) u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti; ak toto dieťa žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba,

e) u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem.

Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 599/2003 Z.z., jednorazovú dávku v hmotnej núdzi možno poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky najmä na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa a na mimoriadne liečebné náklady. Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky, možno poskytnúť jednorazovú dávku v hmotnej núdzi do výšky preukázaných skutočných nákladov, najviac však do výšky trojnásobku životného minima.

Podľa ust. § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) , preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Úlohou súdu v tomto súdenom prípade bolo posúdiť, či možnosť, ktorú správny orgán vybral (teda ako rozhodol) je dovolená, avšak výber tejto možnosti môže súd iba posúdiť v smere, či rozhodnutie odporcu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V čase rozhodovania odporcu o nároku uplatnenom navrhovateľkou bola táto poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, ako aj príspevkov k dávke v zmysle zákona č. 599/2003 Z.z.. Z citovaného ust. § 15 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. však vyplýva, že aj keď sú splnené tam uvedené podmienky týkajúce sa statusu občana v hmotnej núdzi, vyplácania dávky v hmotnej núdzi a vyplácania príspevkov slúžiacich tam uvedenému účelu, nie je v ňom zakotvená povinnosť poskytnúť za tohto stavu jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, ale len jej možnosť. To znamená, že bolo len na zvážení odporcu ako orgánu oprávneného podľa § 24 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z.z. rozhodovať o tejto dávke, či túto dávku navrhovateľke poskytne alebo nie, keďže jej poskytnutie nie je v prípade uplatnenia nároku na ňu obligatórne ale fakultatívne. Odporca svoje rozhodnutie nevyhovieť žiadosti navrhovateľky a neposkytnúť jej jednorazovú dávku v hmotnej núdzi odôvodnil tým, že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na tento účel v roku 2011 ani 2012, nemal rozpočtované žiadne finančné prostriedky, z ktorých by táto dávka mohla byť poskytnutá, pričom obecné zastupiteľstvo ešte ani neprijalo všeobecné záväzné nariadenie na hodnotenie žiadostí a poskytovanie jednorazových dávok v hmotnej núdzi.

V tomto prípade správny orgán vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu veci a na vec aplikoval správny právny predpis. Napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite zdôvodnené,

a preto súd dospel k právnemu názoru, totožnému so záverom správneho orgánu, že otázka poskytnutia jednorazovej dávky v hmotnej núdzi je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím odporcu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov navrhovateľky.

Podľa § 250g ods. 2 O.s.p. ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z toho dôvodu prerušiť.

Podľa ust. § 119 ods.

(1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

(2) Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

(3) Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Súd, hodnotiac žiadosť navrhovateľky o odročenie pojednávania zistil, že neobsahuje náležitosti návrhu na odročenie ustanovené v ust. § 119 ods. 2 písm. b/ a v § 119 ods. 3 O.s.p., preto vec navrhovateľky prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p.

Odporca si pribral do konania právneho zástupcu, ktorý podaním zo dňa 03.07.2012 vyčíslil uplatnené trovy konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a podľa vyhlášky č. 557/2008 Z.z. v znení noviel v celkovej sume 320,44 eur, a to za 2 úkony právnych služieb (prevzatie a príprava 28.06.2012 v sume 127,16 eur + 20 % DPH, čo činí 25,44 eur + 7,63 eur na režijnom paušále a za účasť na pojednávaní 29.06.2012 v sume 127,16 eur + 20 %, čo činí 25,44 eur + 7,63 režijný paušál) , a to v zmysle § 11 ods. 4 citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Súd odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania za prevzatie a prípravu zastupovania dňa 28.06.2012 v sume 58,69 eur, za účasť na pojednávaní dňa 29.06.2012 58,62 eur +20 % DPH v sume 23,48 eur + režijný paušál za 2 úkony v sume 15,26 eur, to znamená spolu 156,12 eur, a to podľa § 11 ods. 4, druhá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 233/2010 Z.z. Priznané trovy právneho zastúpenia odporcu teda pozostávali z odmeny za 2 úkony právnej služby, vrátane náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) podľa § 16 ods. 3 vyššie označenej vyhlášky a dane z pridanej hodnoty vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca odporcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo dokladoval súdu osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Pretože čiastkové sumy za jednotlivé úkony prekročili sumu tarifnej odmeny, súd priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia v nižšej ako uplatnenej sume. Trovy konania

v uvedenej výške je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. použitého v spojitosti s ust. § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p. Inak si ich odporca od navrhovateľky nemusí (nemal by ani listom, ani v exekučnom konaní) vymáhať vzhľadom na finančnú situáciu navrhovateľky a najmä na predmet sporu a ust. § 250k ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.