KSKE 1 T 17/2002 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1T/17/2002 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7002899271 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Szalay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7002899271.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya, sudcu JUDr. Evžena Kelija a prísediacich Ing. Michala Baníka, Vojtecha Viravecza a Jána Urbana, v trestnej veci obžalovaného Y. K A, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005, na neverejnom zasadnutí dňa 31. 1. 2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 231 ods. 1 Tr. por, § 223 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 31. 12. 2005 (ďalej len Tr. por. ) zastavuje trestné stíhanie proti obžalovanému Y. J., nar. XX.. v I. bytom U., D. 146, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. č. 248/1994 Z. z. účinného od 1. 10. 1994 do 1. 9. 1999, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 19. 11. 1998 v U. si Y. J. ako riaditeľ H. a H., E. XX, U., v úmysle vylákať peniaze objednal vyhotovenie znaleckého posudku u znalca z odboru stavebníctva - oceňovanie nehnuteľností, M.. O. E., W.., za účelom stanovenia ceny nehnuteľnosti časti objektov na ul. E. XX, ktoré mali byť a neskôr aj boli predmetom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 1. 12. 1998 uzatvorenej podľa § 558 a násl. Občianskeho zákonníka medzi S. U. ako kupujúcim a H. a H., ul. E. XX, U. ako predávajúcim v zastúpení fyzickou osobou Y. J., pričom Y. J. ako objednávateľ posudku vedome predložil znalcovi k vypracovaniu znaleckého posudku aj podklady, ktoré sa netýkali ohodnocovaných nehnuteľností a doklady o nákladoch na rekonštrukciu objektov, ktoré neboli predmetom predaja.

A. znalec M.. E., W.., vediac o nekompletnosti a nepravdivosti predložených podkladov, započítal tieto do ceny ohodnocovaných nehnuteľností tak, že tam započítal cenu objektu a cenu rekonštrukčných prác na tomto objekte, hoci nebol predmetom predaja a v rozpore so skutočnosťou zahrnul aj položky, ktoré sa reálne v predávanom objekte nenachádzali. Tým nadhodnotil cenu predávanej nehnuteľností o 33.462.478,79 Sk. Obvinený Y. J. tento nepravdivý znalecký posudok použil hore uvedeným spôsobom, čím kupujúcu stranu uviedol do omylu, lebo na základe zmluvy, podkladom ktorej bol znalecký posudok S.Ś U. vyplatila predávajúcemu 30.000.000,- Sk, čím spôsobil škodu na majetku štátu vo výške najmenej 20.214.281,95 Sk (670.991,23 eur) ,

pretože tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

o d ô v o d n e n i e :

Na tunajšom súde sa vedie trestné konanie proti obžalovanému Y. J. (pôvodne aj proti M.. O. E., W..) , pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v znení zákona č. 248/1994 Z.z. účinného od 1. 10. 1994 do 1. 9. 1999 na tom skutkovom základe, že

dňa 19. 11. 1998 v U. si Y. J. ako riaditeľ H. a H., E. XX, U., v úmysle vylákať peniaze objednal vyhotovenie znaleckého posudku u znalca z odboru stavebníctva - oceňovanie nehnuteľností, M.. O. E., W.., za účelom stanovenia ceny nehnuteľnosti časti objektov na ul. E. XX, ktoré mali byť a neskôr aj boli predmetom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 1. 12. 1998 uzatvorenej podľa § 558 a násl. Občianskeho zákonníka medzi S. U. ako kupujúcim a Súkromnou obchodnou akadémiou a H., ul. E. XX, U. ako predávajúcim v zastúpení fyzickou osobou Y. J., pričom Y. J. ako objednávateľ posudku vedome predložil znalcovi k vypracovaniu znaleckého posudku aj podklady, ktoré sa netýkali ohodnocovaných nehnuteľností a doklady o nákladoch na rekonštrukciu objektov, ktoré neboli predmetom predaja.

Obvinený znalec M.. E., W.., vediac o nekompletnosti a nepravdivosti predložených podkladov, započítal tieto do ceny ohodnocovaných nehnuteľností tak, že tam započítal cenu objektu a cenu rekonštrukčných prác na tomto objekte, hoci nebol predmetom predaja a v rozpore so skutočnosťou zahrnul aj položky, ktoré sa reálne v predávanom objekte nenachádzali. Tým nadhodnotil cenu predávanej nehnuteľností o 33.462.478,79 Sk. Obvinený Y. J. tento nepravdivý znalecký posudok použil hore uvedeným spôsobom, čím kupujúcu stranu uviedol do omylu, lebo na základe zmluvy, podkladom ktorej bol znalecký posudok S.Ś U. vyplatila predávajúcemu 30.000.000,- Sk, čím spôsobil škodu na majetku štátu vo výške najmenej 20.214.281,95 Sk (670.991,23 eur) .

Vo veci bolo v merite rozhodnuté ostatne oslobodzujúcim rozsudkom podľa § 226 písm. b/ Tr. por. dňa 4. 11. 2004 pod sp. zn. 1 T 17/02. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie krajský prokurátor a Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 14. 9. 2005 sp. zn. 1 To 25/2005 napadnutý (oslobodzujúci) rozsudok krajského súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V priebehu konania po zrušujúcom uznesení NS SR bolo zistené, že obžalovaný M.. O. E.,CSc. dňa 28. 9. 2006 umrel (č.l. 1097) . V dôsledku tejto skutočnosti bolo trestné stíhanie proti nemu vedené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 10. 2006 sp. zn. 1 T 17/02 z dôvodu § 11 písm. d/ Tr. por. zastavené.

V dôsledku lekárskymi správami doloženého zhoršenia zdravotného stavu obžalovaného Y. J. bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctva a farmácie, z odvetvia neurológia, za účelom zistenia aktuálneho zdravotného stavu obžalovaného. Na základe záverov znaleckého posudku z odboru neurológie (č.l. 1061 - 1068) , ktorý vypracovala znalkyňa D.. K. uznesením krajského súdu zo dňa 24. 10. 2006 sp. zn. 1 T 17/02 z dôvodov § 173 ods. 1 písm. b/ Tr. por. bolo prerušené trestné stíhanie obžalovaného Y. s tým, že sa v určitých časových intervaloch sledoval aktuálny zdravotný stav obžalovaného, ktorý bol a je aj naďalej liečený u odborného lekára - neurológa D.. D. X.,.

D..l X. W. na vyžiadanie súdu vypracoval viacero lekárskych správ (č.l. 1112, 1115) a bol aj vypočutý zápisnične na súde dňa 22. 10. 2008. Ostatne súdu zaslal odborné lekárske vyjadrenie dňa 30. 11. 2011, v ktorom uviedol, že zdravotný stav obžalovaného sa s pribúdajúcim vekom postupne zhoršuje, poruchy rovnováhy sú výraznejšie, aj myslenie pomalšie, reč sťažená. Zdravotný stav obžalovaného uzavrel ako stav po ischémii mozočka vpravo a po ischémii mozgového kmeňa s poruchou koordinácie pohybov, poruchou rovnováhy, na nej sa zúčastňuje aj progredujúca polyneuopatia, incipientná demencia, polytopný VAS. Obžalovaný vzhľadom k závažnému zdravotnému postihnutiu podľa D...,.. sa nemôže zúčastňovať súdnych pojednávaní. Naviac, vo veci bola vypočutá aC. J. - praktický lekár pre dospelých. Títo lekári zhodne konštatovali v súlade so závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie - neurológia, že zdravotný stav obžalovanéhA. J.a je v takom rozsahu nepriaznivý, že sa nemôže zúčastniť hlavných pojednávaní. Tento stav je nemenný, a preto vo veci s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nemožno rozhodnúť za jeho prítomnosti na hlavnom pojednávaní. Podľa názoru D.r. N. ŠU. bol by zázrak , keby sa zdravotný stav obžalovaného zlepšil.

Pokiaľ sa týka zdravotného stavu obžalovaného Y. J. je potrebné uviesť, že znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie neurológiN..a U. na základe vyšetrenia obžalovaného urobila nasledovný diagnostický záver:

- diagnóza: I 63.2 mozgový infarkt vyvolaný bližšie neurčenou oklúziou, CTA vyšetrením bola verifikovaná hypoplázia pravej a. vertebralis

- F 06 nešpecifikovaná psychická porucha zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vec na Okresný súd Košice I napadla dňom 23. 7. 2001. Uznesením tohto súdu zo dňa 13. 3. 2002 sp. zn. 4 T 429/01 (č.l. 874) bola predmetná trestná vec obvineného Y. J. a spol. postúpená na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.

Po postúpení veci Krajskému súdu v Košiciach - ako súdu prvého stupňa (§ 17 Tr. por. účinného do 31. 12. 2005) vo veci bolo plynule konané a dvakrát rozhodnuté v merite, ostatne rozsudkom krajského súdu zo dňa 4. 11. 2004. O odvolaní krajského prokurátora rozhodol Najvyšší súd SR dňa 14. 9. 2005 uznesením sp. zn. 4 To 25/2005 a vec na krajský súd sa vrátila dňa 17. 10. 2005. Pri predbežnom výsluchu (č.l. 110) bolo od obhajcov obžalovaných zistené, že zdravotný stav ich klientov je nepriaznivý.

Možno teda konštatovať, že žalovaný skutok sa mal stať v roku 1998. Na krajskom súde konanie prebieha od 12. 4. 2002.

Vo veci sa koná plynule, vec nemohla byť v merite rozhodnutá z objektívnych príčin (choroba obžalovaných) . Príčina neskončenia veci nie je zavinená ani zo strany obžalovaného Belo Vavreka, ale ani konajúceho súdu.

Znamená to, že od údajného spáchania skutku do dnešného dňa, (t.j. dňa tohto rozhodnutia) , uplynula doba už cca 14 rokov.

Na základe lekárskych správ, ako aj znaleckého posudku je bezpečne zistiteľné, že predmetná trestná vec na hlavnom pojednávaní je v podstate neskončiteľná .

Z osobných údajov obžalovaného v spise obsiahnutých vyplýva, že obžalovaný tohto roku už dovŕši 81 rokov.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. trestne stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Podľa ustálenej súdnej praxe zastavenie trestného stíhania pre neúmernú dĺžku konania z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. s poukazom na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprichádza v zásade do úvahy, lebo žiadna medzinárodná zmluva k takému postupu Slovenskú republiku nezaväzuje. Neúmernú dĺžku konania môže súd zohľadniť pri výmere trestu a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie.

Uplynutie doby viac ako ôsmich rokov od vznesenia obvinenia je možné z hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať za extrémny prípad, ktorý odôvodňuje zastavenie trestného stíhania na základe § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. per analogiam, najmä ak sa správanie poškodenej strany významným spôsobom podieľalo na neúmernom dlhom konaní (Tpj 5/04) .

Ústava Slovenskej republiky v čl.48 ods. 2 zaručuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 1998 v čl. 6 ods. 1 zakotvuje, že každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Primeraná lehota, v ktorej má byť vec prejednaná, nie je výslovne stanovená, je však riešená judikatúrou Európskeho súdu a vyplýva z nej, že v trestnom konaní lehota začína plynúť od vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní lehoty je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a tiež k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali. Vo výnimočných prípadoch Európsky súd uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu v trvaní šesť rokov (rozh. P. 3 Tost 12/2008) .

Z vyššie citovaných rozhodnutí P. najmä z ich odôvodnení, však možno zistiť, že sa najmä súdy zmluvných strán Dohovoru zaoberali otázkou, aj možného zastavenia trestného stíhania s poukazom na článok 6 Dohovoru v prípadoch, ak toto trvá neúmerne dlhú dobu ( 6 a viac rokov) . Z týchto rozhodnutí vyplýva, že zastavenie trestného stíhania v týchto prípadoch nie je celkom vylúčené, avšak musí ísť o extrémny prípad.

Hoci Európsky súd pre ľudské práva nevyvodil z porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd povinnosť zmluvného štátu automaticky kompenzovať prieťahy v konaní zastavením trestného stíhania alebo zmiernením trestu, súčasne takú formu kompenzácie pripustil, lebo ich považuje za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ho národný súd použije výslovne preto, že bolo porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote, a pokiaľ ide o zmiernenie trestu, uvedie, v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený (uznesenie K. súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 236/2011) .

V Poznámke k tomuto rozhodnutiu ústavný súd uviedol, že už veľa zmluvných štátov Dohovoru uplatňuje vo vnútroštátnom práve bezprostrednú kompenzáciu práva na primeranú dĺžku trestného konania (napr. Belgicko, Holandsko, Nemecko, Nórsko, Švajčiarsko, Česko - porovnaj nález K. súdu B. republiky sp. zn. IV.ÚS 380/09, uverejnený v Sbírke nálezů a uznesení vo zv. 55/č.-213, a pod) . Na základe judikatúry najvyšších článkov súdnej sústavy (najvyšších súdov, či ústavných súdov) sa v týchto štátoch vyvodzujú z prekročenia primeranej lehoty konania dôsledky pre stanovenie miernejšej trestnej sankcie a vo výnimočných prípadoch aj pre možnosť zastavenia trestného stíhania (porov. B. Repik: K otázke právneho prostriedku nápravy pri prekročení primeranej lehoty konania, Bulletin advokácie, 2001, č. 6 - 7, s. 12, alebo B. Repík: Európska úmluva o lidských právech a trestní právo, Praha, Orac, 2002, s. 143) .

Napríklad v Nemecku Spolkový ústavný súd vyvodzuje nutnosť takej kompenzácie v podobe zmiernenia trestu priamo z princípov právneho štátu, konkrétne z princípu primeranosti či proporcionality (porov. napr. rozhodnutie sp. zn. 2 BvR 327/02, sp. zn. 2 BvR 1471/03 alebo sp. zn. BvR 153/03) . Nemecké štáty pripúšťajú, aby extrémne prieťahy viedli aj k zastaveniu trestného stíhania alebo aby boli dôvodom pre upustenie od potrestania.

Podľa článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky z 1. 9. 1992 v znení neskorších predpisov vyplýva, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku. A majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Česká a Slovenská Federatívna Republika vstúpila do Rady Európy v roku 1992 a dohovor ratifikovala dňa 19. marca 1992. Dohovor bol následne uverejnený v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.

Európsky dohovor sa pre Slovenskú republiku stal záväzným 1. januára 1993 a to aj napriek tomu, že po zániku Česko-Slovenska sa Slovenská republika musela o členstvo v Rade Európy opätovne uchádzať.

Dodatkový protokol č. 11 bol uverejnený v Oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 102/1999 Z.z.

Účelom Trestného poriadku (§ 1 ods. 1) je úprava postupu orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Orgány činné v trestnom konaní musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené Ústavou. Tieto zásady, ktoré patria k základným zásadám nášho Trestného poriadku vychádzajú z článkov 48, 49, 50 Ústavy Slovenskej republiky.

Zhrňujúc vyššie uvedené skutočnosti, najmä však právne závery vyšších súdov, vrátane Ústavného súdu, krajský súd konštatuje:

1. že prejednanie predmetnej trestnej veci (dĺžka konania) týkajúce sa obžalovaného Y. J. trvá už neúmerne dlho (14 rokov) , ktorú skutočnosť možno považovať za tzv. extrémny prípad, pokiaľ sa týka dĺžky konania (nezavinenej však ani obžalovaným ani súdom)

2. Obžalovaný Y. J. v čase predmetného rozhodnutia už presiahol fyzický vek 81 rokov.

3. V priebehu konania bolo nepochybne preukázané, že trestné stíhanie vedené proti obžalovanému Y. J. je s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou až s istotou v merite neskončiteľné na hlavnom pojednávaní z objektívnych dôvodov (nepriaznivý zdravotný stav obžalovaného) .

Z týchto troch závažných dôvodov na seba organicky nadväzujúcich preto krajský súd aplikoval článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len Dohovor ) v znení Protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. 11. 1998 tak, že z týchto ustanovení Dohovoru vyvodil možnosť zastavenia trestného stíhania v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok do 3 (troch) dní

odo dňa jeho oznámenia na Najvyšší súd SR

v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Košiciach.