KSKE 2 Cbi 8/2008 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cbi/8/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7008201103 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Varhalíková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7008201103.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Gabrielou Varhalíkovou v právnej veci žalobcov: 1/ J. M., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., P. č. XXX, zastúpená na základe splnomocnenia žalobkyňou v 3. rade L. W., rod. N., nar. X.X.XXXX, bytom F. č. 9, 2/ T. N., nar. X.X.XXXX, bytom Q. - R. C., U. B. č. XX, 3/ L. W., rod. N., nar. X.X.XXXX, bytom F. č. 9, 4/ R. N., nar. X.X.XXXX, bytom Q. M. F., S. č. XXX, 5/ L. A., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. M. F., F. č. XX, obaja zastúpení žalobkyňou v 3. rade L. W., rod. N., nar. X.X.XXXX, bytom F. č. 9, proti žalovanému: T.. T. S., J. 3, B., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu P., výrobné družstvo so sídlom R. XX, Q., I.: XX XXX XXX, o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty takto

r o z h o d o l :

Zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu P., výrobné družstvo v konkurze so sídlom R. XX, Q., I.: XX XXX XXX, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2K/18/1998, vylučuje nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX, kat. úz. Q., okres Q., obec Q., a to parcelu registra E č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1061 m2.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný uhradiť na účet tunajšieho súdu č.ú. 7000146773, VS: 8050672912, KS: 0558, ŠS: 7008201103, súdny poplatok v sume 99,50 eur z konkurznej podstaty úpadcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1/ až 5/ rade žalobou doručenou súdu dňa 9.7.2008 žiadali, aby súd vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu P., výrobné družstvo so sídlom R. XX, Q., I.: XX XXX XXX nehnuteľný majetok, a to: V. XXXX/X, orná pôda o výmere 1061 m2, zapísaný na LV č. XXXXX, kat. úz. Q.. Uviedli, že správca konkurznej podstaty podaním doručeným súdu dňa 7.5.2008 pod č.k. 2K 18/98 neoprávnene zapísal do súpisu konkurznej podstaty uvedenú nehnuteľnosť, ktorej sú spoluvlastníkmi. Zdôraznili, že P., výrobné družstvo, R. XX, Q. vznikla po februári 1948 a tak ako i v iných prípadoch, tak aj v tomto boli postavené budovy a ohradený areál bez toho, aby došlo k majetkovému vysporiadaniu. Ich parcelu podľa dostupných informácií zatiaľ bezodplatne užívalo a užíva P. odborné učilište P., W. XX, Q..

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 1.12.2008 potvrdil, že správca konkurznej podstaty zapísal spornú nehnuteľnosť do konkurznej podstaty úpadcu, ako aj to, že úpadca vznikol zapísaním do bývalého podnikového registra dňa 27.5.1952 a aj na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania postavil administratívne a výrobné priestory, ktoré v tom čase boli vo vlastníctve štátu. Predmetné nehnuteľnosti úpadca nadobudol na základe kúpnej zmluvy po jednaní dňa 18.5.1956, ktorých predmetom bola

parcela XXXX/X zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. XXXX, k.ú. Q.. Úpadca uvedenú kúpnu zmluvu doručil najneskôr dňa 25.5.1970 Stredisku geodézie v Bardejove, ktoré však zápis vlastníckych práv k nehnuteľnosti nevykonalo. Tieto skutočnosti správca konkurznej podstaty zistil šetrením v Štátnom archíve Prešov, pobočka Bardejov. Správca konkurznej podstaty podal Správe katastra Bardejov dňa 18.12.2007 návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte, ktorá ho odkázala na občianskoprávne konanie predovšetkým z toho dôvodu, že neboli predložené listiny, ktoré potvrdzujú nesprávnosť zápisu v katastri nehnuteľností. Zastával názor, že dňa 18.5.1956 po tom, čo došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, právny predchodca úpadcu s vlastníckymi účinkami sa ujal oprávnenej držby parcely. Za účinnosti zák. č. 141/1950 Zb. pre platnosť prevodu sa vyžadovala písomná forma a v niektorých prípadoch privolenie štátneho orgánu. Tak tomu bolo pri poľnohospodárskych pozemkoch podľa § 1 ods. 1 zák. č. 65/1951 Zb. Ďalej uviedol, že listinnými dôkazmi preukazuje, že boli uzavreté kúpne zmluvy, ako aj dané privolenia. Uviedol tiež, že ako predávajúci tu ohľadne parcely č. XXXX/X vystupovala J. I. a T. I.. Ďalej uviedol, že ak by súd bol toho názoru, že nebolo unesené dôkazné bremeno vo vzťahu k derivatívnemu nadobudnutiu vlastníctva úpadcom na základe zmluvy, niet pochybností o tom, že úpadca bol dobromyseľný v tom, že nehnuteľnosť mu patrí. Tomuto tvrdeniu zodpovedá skutočnosť, že táto nehnuteľnosť s ostatnými parcelami bola združená do jedného celku vo výrobnom areáli, ktorý ju užíval od uvedenej doby viac ako desať rokov. Žalobcovia v 1. až 3. rade sa u úpadcu nikdy nedomáhali svojich vlastníckych práv, a preto je logické, že nehnuteľnosť, ktorá bola pojatá do konkurznej podstaty majetku úpadcu bola vydržaná podľa § 115 a nasl. Stredného občianskeho zákonníka, resp. k 1.1.1992 podľa zák. č. 509/1991 Zb. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Zároveň na preukázanie svojich tvrdení predložil ako dôkazy fotokópiu prípisu úpadcu zo dňa 25.5.1970 (č.l. 11) , prípisu Správy katastra Bardejov zo dňa 10.1.2008 (č.l. 10) a zápisnicu napísanú na odbore pre výstavbu Rady MNV v Bardejove dňa 18.5.1956 (č.l. 12) .

Žalobcovia vo svojom vyjadrení k podaniu žalovaného zo dňa 1.12.2008 považovali jeho vyjadrenie za zavádzajúce. Zdôraznili, že parcela V. XXXX/X, orná pôda o výmere 1061m2, zapísaná na LV č. XXXXX, k.ú. Q., je vo vlastníctve žalobcov, a to L. A., rod. I., nar. XX.X.XXXX v 1/2 na základe kúpnej zmluvy, čo vyplýva z obsahu samotnej kúpnej zmluvy, ako aj z aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností. Uvedená parcela je ďalej vo vlastníctve J. M., rod. N., T. N., L. W., rod. N. a R. N., a to u každého v 1/8 v pomere k celku, ktorú nadobudli v dedičskom konaní po nebohej matke L. N., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa X.XX.XXXX, vedenom pod č. D XXX/XX. L. N., rod. Y. uvedenú parcelu nadobudla po svojom manželovi T. N., zomrelom dňa XX.XX.XXXX v dedičskom konaní vedenom pod č. D XXX/ XX, ktorý nadobudol uvedenú parcelu taktiež v dedičskom konaní. Zdôraznili, že žalovaný zavádza, ak J. I. a T. I. označil podľa predloženej zápisnice ako predávajúcich vo vzťahu k parc. č. XXXX/X, k.ú. Q.. Podľa predloženej zápisnice J. I. je tam uvedená vo vzťahu k parc. č. XXXX/X, k.ú. Q., teda nie k parcele č. XXXX/X, k.ú. Q.. Navyše, podľa zápisnice T. I. tam na jednaní ani nebol, nie je otcom žalobkyne L. A., rod. I., pretože jej otec sa volal A. I.. Samotná zápisnica zo dňa 18.5.1956, ktorú žalovaný predložil a jej vierohodnosť je viac ako sporná, pretože nebola overená notárom, neobsahuje dátumy narodenia údajných predávajúcich a ich podpisy na prvý pohľad vykazujú znaky toho istého písma jednej osoby. Žiadna kúpnopredajná zmluva ohľadne spornej parcely medzi Snahou a jej vlastníkmi uzatvorená nebola. Pokiaľ by tomu tak bolo, bol by ju úpadca v roku 1970 pri návrhu na zápis vlastníckych práv v katastri predložil, čo sa však nestalo a nestalo sa tak ani v roku 2007 na návrh správcu konkurznej podstaty, čo konštatuje aj sám žalovaný vo svojom podaní. Takéto zmluvy (pokiaľ by existovali, čo však neexistujú, pretože uzavreté neboli) boli by aj tak neplatné, pretože zo strany predávajúcich v päťdesiatych rokoch za najtvrdšej totality by nešlo o slobodný prejav vôle, mnohí, ktorí sú uvedení v zápisnici boli perzekvovaní a zastrašovaní, cena za pozemky bola podhodnotená, teda zmluvy by boli uzavreté za nápadne nevýhodných podmienok. Veď len zo samotnej zápisnice, na ktorú sa odvoláva žalovaný, vyplýva, že požiadavka bola na 8 Kčs/1 m2 a vnútených malo byť 5 Kčs/1 m2 a vzhľadom k tomu nie je potrebné prikročovať k radikálnym opatreniam (v tej dobe by to bolo väzenie a iné perzekúcie, napr. žalobkyňa L. W., rod. N. bola vyhodená zo školy, čo môže dosvedčiť aj sama) . Nestotožnili sa ani s tvrdením žalovaného, že pokiaľ by nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva žalovaného na základe kúpnej zmluvy, tak k tomu došlo na základe vydržania, pretože úpadca bol dobromyseľný v držbe parcely, a to aj na základe jeho domnienky, že vlastníci si neuplatňovali svoje vlastnícke práva. Opakovane zdôraznili, že preukázanými listinnými dôkazmi je nesporné, že kúpnopredajná zmluva nikdy uzatvorená nebola, preto výrobné družstvo malo od počiatku vedomosť, že parcelu neoprávnene užíva. Pokiaľ by ju užívalo od počiatku dobromyseľne, nebolo by v r. 1970 podávalo návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom už vtedy im bol návrh zamietnutý, teda mali vedomosť o tom, že pozemky

sú nevysporiadané a nepatria im. Od svedkov je známe, že vedenie družstva vždy malo vedomosť o tom, že pozemky pod areálom družstva, teda aj k spornej parcele sú nevysporiadané, pretože právnici družstva boli poverovaní, aby sa vlastníctvo k pozemkom vysporiadalo. Tieto skutočnosti môžu potvrdiť svedkovia, a to jeho bývalí zamestnanci T. N. a T. Klima. Uvedení svedkovia môžu ďalej potvrdiť, že niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov, ešte pred vstupom Snahy výrobného družstva do konkurzu, bolo vlastníctvo k budove, ktorá sa nachádza na parc. č. XXXX/X, zapísanej v pozemkovej knihe pod vložkou XXXX, k.ú. Q., prevedené na Slovenský zväz výrobných družstiev a budovu následne užívalo a užíva Stredné odborné učilište SZVD, Hviezdoslavova 14, Bardejov. S prevodom vlastníckych práv k budove však nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k parcele, pretože táto nikdy nepatrila úpadcovi. Snaha, výrobné družstvo Bardejov. Úpadca teda ani od uvedenej doby uvedenú parcelu neužíval, a to ani nedobromyseľne a tobôž nie dobromyseľne. Uviedol, že ani učilište neužívalo a ani neužíva parc. č. XXXX/X ani susedné parcely dobromyseľne, dôkazom čoho okrem vyššie uvedeného je fakt, že s niektorými vlastníkmi susedných parciel uzatvorilo nájomné zmluvy, čo môže dosvedčiť riaditeľ Stredného odborného učilišťa SZVD I.. T. Q.. Pokiaľ žalovaný namietal, že si vlastnícke práva neuplatňovali, uviedol, že podľa predložených dôkazov vždy boli vlastníkmi parc. č. XXXX/X, vedenej teraz na LV č. XXXXX, k.ú. Q., pričom za bývalého režimu bol výkon vlastníckych práv neoprávnene fakticky znemožnený a po roku 1989 to bolo výlučne vecou vlastníkov, ako s vlastníctvom naložia. Ako vlastníci mali a majú záujem parcelu odpredať, avšak učilište nemá dostatok financií na jeho kúpu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením ich písomných stanovísk, výsluchom svedkov, ako aj dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

Súd zistil, že na majetok úpadcu P., výrobné družstvo so sídlom R. XX, Q., I.: XX XXX XXX bol uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2K 18/98-5 zo dňa 22.5.1998 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Ján Jurč. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2K 18/98-433 zo dňa 6.5.2009 bol správca JUDr. Jurč odvolaný a bol ustanovený správca JUDr. Jana Závodská, s ktorou súd pokračoval v konaní ako so žalovanou.

Správca konkurznej podstaty podaním zo dňa 5.5.2008, teda 10 rokov po vyhlásení konkurzu, doplnil aktíva konkurznej podstaty a do súpisu zapísal okrem iného aj nehnuteľnosť, a to parc. č. XXXX/X, ornú pôdou o výmere 1061 m2, zapísanú na LV č. XXXXX, k.ú. Q. s poznámkou, že ako spoluvlastníci sú uvedení žalobcovia v 1. až 4. rade v podiele 1/8 v pomere k celku a žalobkyňa v 5. rade v podiele 1/2 v pomere k celku. Uznesením zo dňa 20.5.2008 súd uložil žalobcom v 1. až 4. rade, ako aj žalobkyni v 5. rade v správe Slovenského pôdneho fondu, aby do 15 dní od doručenia uznesenia podali na Krajskom súde v Košiciach proti správcovi konkurznej podstaty JUDr. Jánovi Jurčovi žalobu na vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty, a to V. XXXX/X, orná pôda o výmere 1061 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. Q..

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. Q., obec Q., okres Q. súd zistil, že k parcele registra E č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1061 m2 sú vedení ako spoluvlastníci v podiele 1/8 v pomere k celku J. M., rod. N., T. N., L. W., rod. N. a R. N. (žalobcovia v 1. až 4. rade) , a to titulom vydaného dedičského rozhodnutia zo dňa 18.2.1992 pod č. D XXX/XX a L. A., rod. I. (žalobkyňa v 5. rade) , a to v podiele 1/2 v pomere k celku titulom kúpy dňa 1.4.1943, č.d. XXX/XXXX.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Bardejove zo dňa 16.11.1978 vo veci prejednania dedičstva po T. N., zomrelom XX.XX.XXXX vedeného pod č. D XXX/XX v spojení s opravným rozhodnutím zo dňa 16.3.1989 súd zistil, že na základe právoplatnej dedičskej dohody, okrem iných nehnuteľností a hnuteľného majetku nadobudla vlastníctvo k parc. č. XXXX/X, pôvodne vedenej vo vložke č. XXXX, k.ú. Q., manželka nebohého L. N., rod. Y., a to v rozsahu 1/2 v pomere k celku.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Bardejove v dedičskej veci po poručiteľke L. N., rod. Y., zomrelej dňa X.XX.XXXX, naposledy bytom Q. M. F. zo dňa 18.2.1992, vedenej pod č. D XXX/XX predmetnú nehnuteľnosť, a to parc. č. XXXX/X, vedenej vo vložke č. XXXX pod B1 v 1/2 na základe dohody dedičov nadobudli deti poručiteľky, a to žalobcovia v 1. až 4. rade rovnakým pomerom, a to v 1/4 v pomere k celku.

Z tvrdení účastníkov, ako aj z vyššie uvedených listinných dôkazov je zrejmé, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, patrí do spoluvlastníctva žalobcov v 1. až 4. rade, a to titulom dedenia a žalobkyni v 5. rade titulom kúpy, ktorí žalobu o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty podali na súd dňa 9.7.2008, teda včas.

Žalobcovia v priebehu konania zotrvali na podanej žalobe, ako aj na svojom písomnom stanovisku zo dňa 18.12.2008 a v zmysle aj predložených listinných dôkazov žiadali žalobe vyhovieť v celom rozsahu, keďže je nesporné, že sú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov nadobudnutých, pokiaľ ide o žalobcov v 1. až 4. rade titulom dedenia po svojich nebohých rodičoch a titulom kúpy, pokiaľ ide o žalobkyňu v 5. rade. Spochybňovali hodnovernosť samotnej zápisnice zo dňa 18.5.1956, ktorú predložil žalovaný a na ktorú sa odvolával, keďže jednak nebola overená notárom, neobsahuje dátumy narodenia údajných predávajúcich a ich podpisy na prvý pohľad vykazujú znaky toho istého písma jednej osoby. Zdôraznili, že zo strany ich právnych predchodcov by nikdy nedošlo k odpredaju rodičovského majetku, nikdy nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a v nadväznosti na to ani k vyplateniu kúpnej ceny. Poukázali na zásadovosť svojho nebohého právneho predchodcu T. N., ktorý nebol ochotný ani vstúpiť do družstva napriek tomu, že boli chudobná rodina a ťažko sa im žilo. Ďalej uviedli, že pozemky neboli nikdy majetkovo vysporiadané a napriek tomu sa nevedeli dovolať pravdy, o čom žalovaný vedel a musel mať vedomosť. Z tohto dôvodu popierali dobromyseľnosť užívania žalovaného, pokiaľ ide o spornú nehnuteľnosť. O tom, že sa domáhali u úpadcu svojich vlastníckych práv svedčí aj skutočnosť, že sú uzatvorené nájomné zmluvy a je platené nájomné v zmysle ich vzájomnej dohody, čo dokladovali predložením nájomnej zmluvy a platenia nájomného od 1.1.2005.

Žalovaný v priebehu konania taktiež zotrval na svojom písomnom stanovisku a s prihliadnutím na to, že nevedel preukázať kúpne zmluvy ani doklad o vyplatení kúpnej ceny zastával názor, že predmetné nehnuteľnosti minimálne nadobudol vydržaním.

Skutočnosti uvádzané žalobcami potvrdil svojou výpoveďou aj svedok T. N., keď uviedol, že v družstve pracoval od r. 1971 do r. 1997, naposledy vo funkcii výrobno-technického námestníka, pod ktorého spadala aj agenda investičnej výstavby. Uviedol, že objekt, ktorý stojí sčasti aj na spornom pozemku, bol postavený niekedy v sedemdesiatych rokoch. Z ich strany v tom čase bol záujem vysporiadať pozemky s vlastníkmi, avšak niektorí boli už nebohí, preto v konečnom dôsledku k vysporiadaniu nedošlo. Pokiaľ ide o pozemky v rámci areálu, vždy mali za to, že ide o pozemky, ktoré patria mestu, čo vyvodil z toho, že nebol problém s vydaním stavebného povolenia a až v konečnom dôsledku zistili, že tieto pozemky nepatria do vlastníctva mesta, ale patria konkrétnym vlastníkom.

Tieto záležitosti neriešili, keďže nebol problém s výstavbou budov a mali za to, že to bude v poriadku. V čase, keď mala byť realizovaná výstavba - terajšia súkromná škola, predtým budova SOU, uviedol, že pokiaľ išlo o stavebné konanie, toto realizoval stavebný úrad a nevyžadoval od nich zabezpečovať účasť pôvodných vlastníkov. Pokiaľ má vedomosť, stavebný úrad v súlade so zákonom pozýval všetky osoby, ktoré sa stavebného konania mali zúčastniť, teda rôzne štátne orgány, hasičské orgány a podobne. Potvrdil teda, že v sedemdesiatych rokoch zistili, že v katastri nehnuteľností sú vedení konkrétni pozemno-knižní spoluvlastníci, resp. ich dedičia. Uviedol tiež, že pokiaľ sa uvedený areál, ktorý sa skladá z viacerých parciel označil ako areál P., bolo to len z toho dôvodu, aby sa určilo jedno číslo a jedna parcela. K tomuto označeniu došlo niekedy v osemdesiatych rokoch bez toho, že by to bolo zaevidované na príslušnom katastri. Tento spôsob bol realizovaný len preto, aby mohli byť vydané stavebné povolenia na konkrétnu parcelu. Po predložení geometrického plánu č. XXXXXXXXXXX zo dňa 29.12.1985 žalovanou, uviedol, že ako námestník investičnej výstavby objednával zákazku týkajúcu sa porealizačného zamerania objektov, a to tých, ktoré už boli postavené, pritom toto porealizačné zameranie vyplývalo priamo zo zákona. Dal však do pozornosti, že pokiaľ je vo výkaze výmer uvedená P., výrobné družstvo Q., týkalo sa to len užívania týchto nehnuteľností, nie vlastníctva. Po dotaze, či sa niekto z pôvodných vlastníkov zaujímal, aby sa nejakým spôsobom pozemky vysporiadali, uviedol, že konkrétne oslovený nebol, avšak samotní členovia družstva boli v príbuzenskom pomere so spoluvlastníkmi týchto pozemkov, zaujímali sa o tieto pozemky a v tom čase, niekedy v deväťdesiatych

rokoch, asi v roku 1995 právne oddelenie prijalo záver, že je potrebné vysporiadať pozemky s pôvodnými spoluvlastníkmi.

Svedok I.. T. Q. uviedol, že je riaditeľom P. súkromnej odbornej školy. Ide o budovu, ktorá patrí zriaďovateľovi školy, t.j. K. P., Q. a ktorá predtým patrila do areálu P., výrobné družstvo. Podľa jeho vedomostí bola postavená niekedy v roku 1984 zriaďovateľom a slúžila ako dielňa pre odborný výcvik školy, a to Stredného odborného učilišťa služieb. Funkciu riaditeľa vykonáva od roku 2003 a pokiaľ si pamätá, išlo pôvodne o areál P., výrobné družstvo. E., že niekedy v roku 1996-1997 bola časť pozemkov vyčlenená pre školu, a to z dôvodu, že spoluvlastníci požadovali nájom za uvedené pozemky. Potvrdil, že na odbornom učilišti učí asi od roku 1996 a v tom čase bola snaha zriaďovateľa vysporiadať pozemky so spoluvlastníkmi, avšak presne sa k tomu vyjadriť nevedel. Pokiaľ ide o užívanie vyčlenených pozemkov, z týchto platia nájom, a to vlastníkom, resp. spoluvlastníkom podľa toho, či preukázali vlastnícky vzťah k týmto pozemkom. Tieto skutočnosti si overovali aj na príslušnom katastri. Uviedol, že zmluvy sú z rôznych rokov, pričom po nahliadnutí do nájomnej zmluvy predloženej žalobcami potvrdil, že ide o zmluvu, ktorú so žalobcami uzatváral.

Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do konkurznej podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami, alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec do súpisu nemala zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene (§ 19 ods. 2 ZKV) .

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že správca konkurznej podstaty zaradí do súpisu konkurznej podstaty každú vec, o ktorej má za to, že patrí alebo môže patriť do podstaty, aj keď je tu pochybnosť, či do podstaty skutočne patrí. Osoba, ktorá uplatňuje, že vec nemala byť zaradená do konkurznej podstaty, je oprávnená podať vylučovaciu žalobu v zmysle § 19 ods. 2 ZKV na základe toho, že vec bola správcom konkurznej podstaty zahrnutá do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Zapísané veci môžu byť zo súpisu konkurznej podstaty vylúčené, ak nedošlo k vyriešeniu spornej otázky mimosúdnou dohodou uzavretou so správcom konkurznej podstaty, alebo ak nevyhovel správca konkurznej podstaty dobrovoľne námietkam osoby, ktorá u neho uplatnila svoje práva k veci, len na základe rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe o vylúčenie veci zo súpisu podstaty podanej proti správcovi konkurznej podstaty. Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňažovanie majetku patriaceho do podstaty. Vylučovacia žaloba sa spravidla opiera o vlastnícke právo, ale výrokom rozhodnutia sa nerieši vlastnícke právo k veci.

Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že pôvodný správca konkurznej podstaty JUDr. T. T. podaním zo dňa 5.8.2008 (desať rokov po vyhlásení konkurzu) okrem iných aj uvedenú nehnuteľnosť, a to parc. č. XXXX/X, zapísanú na LV č. XXXXX, k.ú. Q., zaradil do konkurznej podstaty s poznámkou, že ako spoluvlastníci sú po 1/8 zapísaní J. M., rod. N., T. N., L. W., rod. N., R. N. a L. A., rod. I. v podiele 1/2 v správe Slovenského pozemkového fondu. Zaradenie nehnuteľnosti do konkurznej podstaty odôvodňoval tým, že úpadca, resp. jeho právny predchodca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou, ktorá mala byť uzavretá po jednaní dňa 18.5.1956 a ktorá bola najneskôr dňa 25.5.1970 zaslaná Stredisku geodézie v Bardejov. Ako dôkaz na toto tvrdenie predložil fotokópiu zápisnice napísanej na odbore pre výstavbu Rady MNV v Bardejove dňa 18.5.1956 z príležitosti jednania vo veci dobrovoľného odpredania pozemku pre P., ľudové družstvo (č.l. 12) . V časti Prítomní sú v zápisnici okrem iných majiteľov pozemkov uvedení pod bodom 8. T. N. a L. A., rod. I. ako vlastníci parc. č. XXXX/X, každý v 1/2. V zápisnici sa ďalej uvádza, že počas jednania sa dohodli na jednotkovej cene 5 Kčs za 1 m2 pozemku a zástupca P., ľudové družstvo bol upozornený, že súčasne s právoplatnými pozemnoknižnými majiteľmi je povinný vyhotoviť riadne kúpnopredajné zmluvy a postarať sa o prevod nehnuteľností na ľudové družstvo.

Súd zastáva názor, že tento dôkaz nie je dôkazom o uzavretí kúpnej zmluvy s právnym predchodcom žalobcov v 1. až 4. rade a so žalobkyňou v 5. rade a svedčí iba o tom, že P., ľudové družstvo, mala uzatvoriť s pozemnoknižnými majiteľmi riadne kúpne zmluvy a postarať sa o prevod nehnuteľností na ľudové družstvo. Navyše, žalovaný v konaní nevedel preukázať vyhotovenú kúpnu zmluvu ohľadne spornej parcely, ako ani doklad o vyplatení kúpnej ceny. Z tohto dôvodu aj prípis (fotokópia) P., nábytkárske a kovospracujúce výrobné družstvo v Q. zo dňa 25.5.1970, adresovaný stredisku geodézie v Bardejove, označený ako P., výrobné družstvo Bardejov - majetkoprávne usporiadanie areálu, je právne bezvýznamný.

V prípise Správy katastra Bardejov zo dňa 10.1.2008 (č.l. 10) , ako odpovedi na žiadosť správcu konkurznej podstaty, aby u parc. č. 5088/2 bol ako vlastník zapísaný úpadca, správa katastra ohľadom tejto parcely uviedla, že je zapísaná vo vlastníctve prevzatom z pozemkovej knihy a na základe listín o prevode vlastníctva vyznačených v pozemnoknižných zápisniciach. Je tiež potrebné zdôrazniť, že požadovaný zápis vlastníctva na úpadcu nebol a nie je vykonaný.

S poukazom na vyššie uvedené možno vyvodiť záver, že Správe katastra Bardejov neboli predložené listiny, na základe ktorých by bolo možné zapísať vlastnícke právo úpadcu na predmetné nehnuteľnosti a že vlastnícke právo ani nikdy nebolo zapísané na úpadcu. Ak aj právny predchodca úpadcu nejaké zmluvy stredisku geodézie Bardejov predložil, tieto zrejme neboli spracované tak, aby na ich základe bolo možné zmeniť zapísané vlastnícke právo a ako vlastníka zapísať úpadcu, resp. jeho právneho predchodcu.

Pokiaľ teda ide o nadobudnutie vlastníckeho práva kúpnou zmluvou, žalovaný túto zmluvu súdu nepredložil a nepreukázal, že bola uzavretá a predložená na zápis tak, aby vlastnícke právo mohlo byť zapísané na úpadcu, resp. jeho právneho predchodcu. V konaní teda nebol preukázaný opak údaju vyplývajúceho z katastra nehnuteľností ohľadom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - parc. č. 5088/2, orná pôda o výmere 1061 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. Q..

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, podľa Občianskeho zákonníka č.141/1950 Zb. platného v čase, keď podľa žalovaného mali byť uzavreté kúpne zmluvy, vlastníctvo sa mohlo nadobudnúť zmluvou, zo zákona alebo úradným výrokom, vydržaním a inými nadobúdacími spôsobmi.

Podľa § 116 ods. 1, 2 citovaného zákona, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne ten, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite 3 roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podmienkou oprávnenej držby je jej dobromyseľnosť, a to nielen podľa Stredného občianskeho zákonníka, ale aj podľa platnej právnej úpravy uvedenej v § 130 Občianskeho zákonníka.

V prejednávanej veci, a to s prihliadnutím aj na vykonané dokazovanie nie je možné konštatovať, že nehnuteľnosť, ktorej vylúčenia z konkurznej podstaty sa žalobcovia domáhajú, začal úpadca, resp. jeho právny predchodca P., ľudové družstvo Q. užívať oprávnene, t.j. v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť patrí, nakoľko nedošlo k vysporiadaniu vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti od roku 1956, ktorá skutočnosť musela byť úpadcovi, resp. aj jeho právnemu predchodcovi od počiatku známa. Je totiž nesporné, že právny predchodca žalovaného, P., výrobné družstvo Q., už aj v zápisnici zo dňa 18.5.1956 bola upozornená, že je povinná uzavrieť s pozemnoknižnými majiteľmi pozemkov, t.j. právnym predchodcom žalobcov v 1. až 4. rade a so žalobkyňou v 5. rade, riadne kúpne zmluvy a postarať sa o prevod nehnuteľností. Keďže v katastri nehnuteľností nebol zapísaný prevod vlastníckeho práva z pôvodných majiteľov na P., ľudové družstvo, muselo byť právnemu predchodcovi žalovaného a následne aj samotnému žalovanému známe, že sa vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti nestali. Tieto skutočnosti

potvrdili aj vypočutí svedkovia. Z uvedeného dôvodu teda držbu predmetného pozemku úpadcu a jeho právneho predchodcu súd nepovažoval za dobromyseľnú, a teda za oprávnenú.

Podľa § 6 ods. 2 ZKV, podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len majetok ) , ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.

Na základe vykonaného dokazovania a takto zisteného skutkového a právneho stavu má súd za to, že žalobcovia sa oprávnene domáhajú žalobou vylúčenia vecí zo súpisu konkurznej podstaty, keďže vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1061 m2, zapísané na LV č. XXXXX, k.ú. Q. preukázali, pričom tvrdený opak zo strany žalovaného preukázaný nebol. Žalovaný totiž neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol či už na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcov v 1. až 4. rade a žalobkyňou v 5. rade ako predávajúcimi a P., ľudové družstvo Q. ako kupujúcim, alebo vydržaním. Pokiaľ teda v čase začatia konkurzného konania úpadca nebol vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. Q., a to parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1061 m2 a správca konkurznej podstaty túto nehnuteľnosť zapísal do súpisu podstaty, zápis vykonal nedôvodne.

Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobe na vylúčenie tejto nehnuteľnosti z konkurznej podstaty vyhovel v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania, pretože žalobcovia, aj keď boli v konaní úspešní, náhradu trov konania si neuplatnili, keďže im s predmetným konaním ani žiadne trovy konania nevznikli a žalovanému nevzniklo právo na ich náhradu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. e) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, sú žalobcovia oslobodení od súdneho poplatku.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

V prejednávanej veci sa jedná o žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, a preto žalobcovia sú oslobodení od platenia súdneho poplatku zo žaloby. S prihliadnutím na to, že žalobcovia boli v konaní úspešní, na zaplatenie súdneho poplatku, ktorého výška predstavuje sumu 99,50 eur súd zaviazal žalovaného.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje s tým, že v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.