KSKE 2 Co 103/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/103/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211212755 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211212755.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu, vo veci žalobcu: Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: B. R., L.. X.XX.XXXX, bytom T., E. X, o 449 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II. č.k. 28C/91/2011-88 z 9.1.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že uplatnený nárok je nárokom na náhradu poistného plnenia, ktoré žalobca ako poisťovateľ vyplatil za žalovaného, ako poisteného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ku vzniku škodovej udalosti došlo 2.9.2010 a to prevádzkou motorového vozidla Cintroen Jumper, EČV: T. XXX N. poškodením čelného skla motorového vozidla Mitsubishi Pajero, EČV: T. XXX V., v dôsledku čoho ako náhradu škody žalobca poukázal za žalovaného poškodeného - spoločnosti T., D..O..M.. dňa 2.11.2010 sumu 449 €. Ďalej vychádzal zo zistenia, že z hlásenia škodovej udalosti, ktoré vlastnoručne vypísal a podpísal, žalovaný vyplýva, že v časti určenej pre údaj a dátum vzniku škodovej udalosti je uvedené 2.9.2010 , v časti určenej pre údaj o dátume vyplnenia a podpísania hlásenia je uvedené 14.10.2010 s tým, že v označení mesiaca je celkom zrejme prepísané č. 9 na č. 1 (správne 10) a že v časti určenej pre podpis osoby preberajúcej hlásenie, je otlačená denná pečiatka s menom preberajúceho s dátumom 14.10.2010. Z hlásenia o škodovej udalosti vlastnoručne vypísaného a podpísaného pracovníkom P. T. za spol. T. D..O..M.. vyplynulo, že v časti určenej pre údaj o dátume vzniku škodovej udalosti je uvedené 2.9.2010 , v časti určenej pre údaj o dátume vyplnenia a podpísania hlásenia je uvedené 14.9.2010 a v časti určenej pre podpis a pečiatku osoby preberajúcej hlásenie je otlačená pečiatka obsahujúca identifikačné údaje R.-S. T., D..O..M.. poznačené meno zamestnankyne tejto obchodnej spoločnosti s jej podpisom.

Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 488 OZ, § 489 OZ, § 420 ods.1 OZ, § 427 OZ, § 2 písm.e/, f/, g/, h/, j/ zák.č. 381/2001 Z.z., § 4 ods.1, ods.2 písm.b/, ods.4 zák.č. 381/2001 Z.z., § 10 ods.1 zák.č. 381/2001 Z.z., § 12 ods.1 písm.g/, ods.2 písm.g/, ods.3 zák.č. 381/2001 Z.z. a § 15 ods.1 zák.č. 381/2001 Z.z. posúdil uplatnený nárok žalobcu ako nedôvodný. Pri závere o nedôvodnosti uplatneného nároku vychádzal súd prvého stupňa z toho, že predpoklady vzniku nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo časti, ktorého za poisteného alebo poistníka vyplatil z dôvodu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla sú taxatívne vymedzené v § 12 ods.1 a ods.2 zák.č. 381/2001 Z.z., že jedným z týchto predpokladov je aj nesplnenie povinnosti poisteného bez dôvodov hodných osobitného zreteľa písomne oznámiť poistiteľovi vznik škodovej udalosti do 15-tich dní po jej vzniku, ak vznikla na území SR, pričom podľa názoru súdu prvého stupňa, ťarcha preukázania splnenia predpokladov pre vznik nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia, teda že nastala niektorá zo skutočností uvedených v § 12 ods.1 a ods.2 zák.č. 381/2001 Z.z. spočíva na poisťovateľovi. Bol toho názoru, že žalobcu zaťažovala povinnosť preukázania skutočností, že žalovaný mu oznámil vznik škodovej udalosti až po uplynutí 15-tich dní po jej vzniku. Vykonaným dokazovaním podľa jeho záveru, v konaní nebolo bezpečne a nad akékoľvek pochybnosti preukázané, aby k škodovej udalosti došlo dňa 2.9.2010 ako to tvrdil žalobca. Bol toho názoru, že v konaní nebola nevyhnutne preukázaná ani skutočnosť, aby oznámenie o škodovej udalosti v písomnej forme doručenej žalobcovi 14.10.2010 bolo urobené žalovaným po uplynutí doby 15-tich dní. Vychádzal zo záveru, že skutočnosť, že žalovaný a svedok P. T. označili v hláseniach škodovej udalosti za deň vzniku škodovej udalosti deň 2.9.2010 a že k oznámeniu nesprávnosti tohto údaja žalovaným žalobcovi došlo až po uplatnení nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia u žalovaného, vyvolalo pochybnosť o pravdivosti tvrdenia žalobcu, že k škodovej udalosti došlo dňa 2.10.2010, ktoré bolo umocnené tiež rozporným tvrdením žalovaného, že k škodovej udalosti došlo pri ceste z pobočky Slovenskej sporiteľne, a.s. na Štúrovej ul. v Košiciach, pričom deň 2.10.2010 pripadal na sobotu a táto pobočka bola v tento deň zatvorená. Táto pochybnosť však sama osebe, bez ďalšieho, nepredstavuje jednoznačný dôkaz o tom, že k vzniku škodovej udalosti došlo práve dňa 2.9.2010, zvlášť, pokiaľ ostatné dôkazy v rozpore s tvrdením žalovaného neboli. Vyslovil záver, že vykonaným dokazovaním zistený časový vývoj udalosti od hlásenia škodovej udalosti dňa 14.10.2010 cez prvú objednávku čelného skla dňa 15.10.2010 až po výmenu čelného skla dňa 21.10.2010 nijak nenasvedčuje tomu, aby ku škodovej udalosti nemohlo dôjsť v čase tvrdenom žalovaným a nevylučuje, aby sa skutočne žalovaný a svedok P. T. pri spoločnom vyplňovaní hlásení nepomýlili. Vyslovil názor, že tvrdenie žalovaného o pomýlení sa v kalendárnom mesiaci nepriamo podporuje aj tá skutočnosť, že svedok P. T. napriek tomu, že hlásenie škodovej udalosti preukázateľne vyplnil a podpísal 14.10.2010 uviedol dátum 14.9.2010, čo nasvedčuje tomu, že v omyle ohľadne aktuálneho kalendárneho mesiaca skutočne byť mohol. Keďže z hlásenia o škodovej udalosti preukázateľne vypĺňali žalovaný a svedok P. T. spoločne a pri vypisovaní jednotlivých ich častí o ich obsahu komunikovali, ani uvedenie rovnakého údaja o čase vzniku škodovej udalosti v oboch písomnostiach, o jeho správnosti nesvedčí. Riadiac sa týmito úvahami súd prvého stupňa uzavrel, že čas vzniku škodovej udalosti nebol vzhľadom na odlišné tvrdenia účastníkov v konaní bezpečne ustálený. Keďže však dôkazné bremeno jednoznačného preukázania tohto času zaťažovalo v konaní žalobcu, súd ako nepreukázaný a teda nedôvodný nemohol žalobcovi uplatnený nárok priznať, preto žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný vzniklo právo na náhradu trov konania, keďže sa však žalovaný tohto nároku zriekol, náhrada trov konania mu nebola priznaná.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu trovy konania. Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. majúc za to, že jeho nárok bol nesprávne posúdený, keďže súd nevykonal hodnotenie dôkazov v súlade s § 132 O.s.p. Nesprávnosť a neobjektívnosť v hodnotení dôkazov podľa záveru žalobcu spočíva v tom, že súd prvého stupňa vzal do úvahy výlučne obranu žalovaného o vlastnom pochybení, avšak takýto dôkaz nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi a neprihliadol na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Poukazujúc na to, že mu bolo doručené aj hlásenie škodovej udalosti poškodeného zo 14.9.2010, na ktorom poškodený potvrdil skutočnosť, že došlo dňa 2.9.2010 k poškodeniu čelného skla motorového vozidla EČV: T. XXX V. a to prevádzkou motorového vozidla EČV: T. XXX N., že škoda bola preukázaná ohliadkou motorového vozidla vykonanou 21.10.2010, že písomne informoval poisteného a poškodeného o skutočnosti, že v súvislosti so škodou, ktorú utrpel pri udalosti dňa 2.9.2010 poskytne poistné plnenie vo výške 449 € vyplýva, že zo strany poisteného nedošlo k dodržaniu lehoty stanovenej zákonom v § 10 ods.1 písm.a/ zák.č. 381/2001 Z.z. aj v čl. 10 ods.1 písm.a/ všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tvrdenie žalovaného, že pri nahlasovaní poistnej udalosti sa zmýlil, považuje za účelové, ničím nepreukázané poukazujúc na to, že na oznámení poisteného je prepisovaný jedine dátum vyplnenia hlásenia škodovej udalosti, avšak dátum vzniku poistnej udalosti je v hlásení aj na doklade o ohliadke

poškodeného motorového vozidla tak poisteného ako aj poškodeného uvádzaný veľmi presne, jasne, bez prepisovania, preto ani z jedného z týchto oznámení nie je možné vyvodiť pochybenie, či inú neistotu pri vyplnení údaju týkajúceho sa dátumu vzniku udalosti. Ďalej poukázal na to, že obom zúčastneným stranám zasielal korešpondenciu, v ktorej bol uvádzaný dátum udalosti 2.9.2010 a túto korešpondenciu napriek tomu, že ju obaja obdržali, ani jeden z nich nerozporoval a neupozornil ho na nekorektné údaje uvádzané v korešpondencii. Účelovosť tvrdení žalovaného vyvádzal aj z toho, že síce v telefonickom kontakte dňa 30.11.2010 poukazoval na dodržanie lehoty ako zákonnej povinnosti na oznámenie poistnej udalosti dôvodiac svojim omylom pri uvedení dátumu udalosti, ale vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že ani nevedel o tom, aby bolo potrebné poistnú udalosť nahlásiť v lehote 15-tich dní. Navyše žalovaný vo svojej výpovedi s určitosťou potvrdil, že v čase, keď malo dôjsť k poškodeniu čelného skla, bol na ceste z pobočky Slovenskej poisťovne na Štúrovej ul., pričom ak by sa udalosť bola stala 2.10.2010, tak žalovaný v tejto pobočke nemohol byť, nakoľko tento deň bol dňom pracovného pokoja, kedy je táto inštitúcia zatvorená. Naproti tomu deň 2.9.2010 bol štvrtok a v tom čase sa tam žalovaný mohol nachádzať. Bol toho názoru, že bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že hlásenie o škodovej udalosti vypĺňali spoločne s poškodeným na jeho (žalobcu) ohliadkovom stredisku dňa 14.10.2010 a že žalovaného poškodený pomýlil pri jeho vypĺňaní, nakoľko jeho zamestnanec, ktorý mal preberať hlásenie od poisteného sa vzhľadom na odstup času na predmetnú vec nepamätal a nebol si istý, či obaja boli spoločne na ohliadkovom stredisku a či spoločne aj tlačivá vypĺňali.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a domáhal sa náhrady trov konania. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nedošlo k dodržaniu lehoty o hlásení škody stanovenej zákonom, nakoľko z predložených dokladov je zrejmé, že išlo o ľudskú chybu pri vypĺňaní dátumu v hlásení škodovej udalosti. Vyhlásil, že poistná udalosť sa stala 2.10.2010, čo potvrdil aj svedok a poškodený P. T.. Nesúhlasil s tým, že ide u neho o účelové a ničím nepreukázané tvrdenie, pretože predmetná škodová udalosť sa stala 2.10.2010, čo má za preukázané aj súd prvého stupňa a potvrdili to aj svedkovia. Zdôraznil, že nebolo jeho cieľom úmyselne zavádzať žalobcu, ako to tvrdí. Absolútne nesúhlasí so žalobcom uplatneným nárokom, nakoľko sa nedopustil žiadnej zo skutočnosti, ktoré žalobca uvádza vo svojom návrhu a chyba sa stala výhradne pri vypĺňaní predmetného dátumu na tlačive, pričom bol uvedený do omylu majiteľom poškodeného vozidla. Uviedol, že vo svojej účastníckej výpovedi na súde uvádzal, že nevedel o tom, že je potrebné poistnú udalosť nahlásiť v lehote 15- tich dní, na túto skutočnosť ho však výrazne upozorňoval poškodený ešte pred spoločným vyhlásením škodovej udalosti na pobočke žalobcu. Toto tvrdenie nemôže žalobca vyvodzovať ako účelové. Ďalej poukázal na to, že vzhľadom k časovému rozsahu, kedy sa udalosť stala a jeho výpoveďou, došlo k jeho omylu, keď si presne na účel svojej cesty nespomenul. Poukazoval na to, že podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa dokazovaním nebolo bezpečne a nad akékoľvek pochybnosti preukázané, aby k škodovej udalosti došlo dňa 2.9.2010. V nadväznosti na to nebola v konaní preukázaná ani skutočnosť, aby oznámenie o škodovej udalosti doručené žalobcovi 14.10.2010 bolo urobené ním po uplynutí doby 15-tich dní. Poukázal na svedeckú výpoveď svedka P. T., ktorý potvrdil, že s určitosťou k dopravnej nehode došlo 2.10.2010. Poukázal na to, že aj tvrdenie svedka C. S. potvrdzuje jeho výpoveď, že tlačivo o hlásení škody vypĺňali spolu s poškodeným, pričom ho poškodený uviedol do omylu ohľadne dátumu. Potvrdzuje to aj samotné vyplnené tlačivo o hlásení škody poškodeného, kde je predmetný mesiac september uvedené nielen pri dátume vzniku škodovej udalosti, ale aj na dátume vypĺňaní tlačiva, čo potvrdzuje, že poškodený bol v omyle ohľadom aktuálneho mesiaca a dostal do omylu aj jeho pri vypĺňaní tlačiva. Ďalej poukázal na svedeckú výpoveď W. D., z ktorej vyplynulo, že prasklina rozhodne nebola staršia ako dva mesiace, že vzhľadom na rozsah zanesenia nečistotami prasklina zodpovedala údaju o vzniku škodovej udalosti, ktoré tvrdenie potvrdzuje jeho výpoveď a výpoveď svedka, že k škodovej udalosti došlo 2.10.2010 a nie 2.9.2010.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že svoje odvolanie odôvodňuje odvolacím dôvodom podľa § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke a ktorá nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak.

Odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.) a k odvolacím námietkam udáva:

V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.

Zákon okrem iného ukladá účastníkom konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods.1 O.s.p.) . Ide o dôkaznú povinnosť. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou je rovnaký ako u povinnosti tvrdenia. Ak nebude tvrdenie preukázané, či už na základe účastníkom navrhnutých dôkazov, alebo aj inak, postihne účastníka, ktorý mal dôkaznú povinnosť procesná ujma spočívajúca v tom, že jeho návrh vo veci bude zamietnutý. Tento procesný dôsledok spojený s povinnosťou dôkaznou sa nazýva dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno teda znamená procesný dôsledok spojený s tým, že súd bude či nebude považovať za pravdivé tvrdenie účastníka v konaní ovládanou zásadou prejednacou. Tento procesný dôsledok sa prejaví buď tak, že súd vyhovie návrhu účastníka, pokiaľ uniesol svoje dôkazné bremeno alebo tak, že súd zamietne návrh účastníka, ak svoje dôkazné bremeno neuniesol.

Podľa § 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie, alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že listiny delíme na verejné a iné (súkromné) . Rozdiel medzi verejnou listinou a inou listinou je v ich dôkaznej sile. Pri verejnej listine dôkazné bremeno spočíva na tom účastníkovi, ktorý popiera jej správnosť. Pri inej súkromnej listine, stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané.

V danom prípade žalobca svoje tvrdenie, že žalovaný si nesplnil povinnosť v lehote 15 dní odo dňa vzniku poistnej udalosti, túto nahlásiť poisťovni preukazoval listinnými dôkazmi

- hlásením škodovej udalosti pre poistného,

- hlásením škodovej udalosti pre poškodeného, z ktorých vyplýva, že škodová udalosť nastala 2.9.2010 a uvedené hlásenia boli vyplnené 14.10.2010 a prevzaté povereným pracovníkom žalobcu 14.10.2010.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd má za to, že listiny, ktorými žalobca preukazoval nesplnenie vyššie uvádzanej povinnosti žalovaným, sú listinami inými, resp. súkromnými, preto formálne popretie správnosti údajov vyplývajúcich z uvedených listín druhým účastníkom, t.j. žalovaným, postačovalo tomu, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno žalobcu, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť uvedenými listinami preukázané. Nebolo teda povinnosťou žalovaného

preukázať, kedy došlo ku škodovej udalosti, resp. že by splnil povinnosť v lehote 15-tich dní od škodovej udalosti písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti. Preto odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý hodnotil otázku unesenia dôkazného bremena z vyššie uvedeného hľadiska, t.j. iba z tohto hľadiska, či žalobca jednoznačným spôsobom preukázal ním tvrdenú skutočnosť (porušenie povinnosti oznámiť vznik škodovej udalosti poisťovni do 15-tich dní odo dňa jej vzniku) , resp. vykonané dôkazy hodnotil z vyššie uvedeného hľadiska za správny.

Súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, pri hodnotení dôkazov vychádzal zo správneho záveru, že v danom prípade postačovalo formálne popretie správnosti údajov vyplývajúcich z listín, ktorými žalobca preukazoval porušenie povinnosti žalovaným vyplývajúcej z § 10 ods.1 písm.a/ zák.č. 381/2001 Z.z. aj čl. 10 ods.1 písm.a/ všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na to, že žalobca svoje tvrdenie o porušení vyššie uvádzanej povinnosti inými dôkazmi, než dôkazmi, pravdivosť ktorých popieral žalovaný, nepreukázal, pričom tieto dôkazy nepostačovali na unesenie dôkazného bremena, odvolací súd má za to, že hodnotenie dôkazov súdu prvého stupňa bolo v súlade s § 132 O.s.p. a jeho záver o neunesení dôkazného bremena považuje za vecne správny. Na správnosti tohto záveru súdu prvého stupňa nemá vplyv tvrdenie žalobcu, že tvrdenia žalovaného o tom, kedy došlo k vzniku poistnej udalosti, sú rozporuplné, pretože ako už bolo vyššie uvedené, nebolo povinnosťou žalovaného preukazovať pravdivosť tvrdení, ktorými popieral správnosť tvrdení žalobcu.

Z uvedených dôvodov ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, v danom prípade žalovaný, tento si síce nárok na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu nemohli byť priznané a žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.