KSKE 2 Co 124/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 124/2011

KS v Košiciach, dátum 28.03.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 124/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/124/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208221558 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:1208221558.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu, v právnej veci navrhovateľky G. W., bývajúcej na O. Č.. X Q. O., zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom na Štúrovej 20 v Košiciach, proti odporcovi Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave, na Drieňovej č. 24, IČO: 35 914 921, v konaní o určenie povinnosti prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II. č.k. 31C/73/2010-161 zo dňa 18.2.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka sa domáhala, aby súd uložil odporcovi prideľovať jej prácu železničiarky - spracovanie podkladov pre zber dát výpočtovej techniky podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy uzavretej s odporcom dňa 1.9.2000 a žiadala nahradiť trovy konania. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Najprv sa vyporiadal s otázkou, ktorú namietala navrhovateľka, že dohoda nebola podpísaná štatutárnym zástupcom Strediska riadenia trakcie Košice tak, že je pochybné, že W.. D. J., ktorý spornú dohodu podpísal, bol v čase jej podpísania 1.6.2005, ale aj v čase vykonania pohovoru s navrhovateľkou dňa 10.5.2005 vo funkcii prednostu Strediska riadenia trakcie Košice a podľa prílohy č.3 Organizačného poriadku, bol oprávnený vykonávať právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch. Ďalej zistil z výsluchu účastníkov aj svedkov a zo záznamu z pohovorov s navrhovateľkou z 29.12.2004, zo základnej systemizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s., schválenej Generálnym riaditeľom Železničnej spoločnosti účinnej od 1.1.2005, že u odporcu k 1.1.2005 došlo k organizačným zmenám, v dôsledku ktorých sa znižoval počet zamestnancov a navrhovateľka, rovnako aj ďalší zamestnanci sa stala nadbytočnou. Napriek tejto skutočnosti s navrhovateľkou k 31.12.2005 ani do 31.5.2005 pracovný pomer nebol ukončený. Naďalej ju odporca zamestnával, aj keď žiadnu prácu nevykonávala. Potom jej dňa 10.5.2005 ponúkol miesto a to zaradenie do funkcie točniar od 1.6.2005 a v prípade nesúhlasu jej oznámil, že s ňou ukončí pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce. Navrhovateľka s ponúknutou funkciou súhlasila, čo potvrdila svojim podpisom na zázname z pohovoru zo dňa 10.5.2005. Následne 1.6.2005 slobodne a bez nátlaku podpísala spornú dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy, na základe ktorej od 1.6.2005 vykonávala prácu výhybkár - točniar. Až po troch rokoch od podpísania tejto dohody namietala, že bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Túto skutočnosť podľa súdu prvého stupňa však v konaní nepreukázala. To, že odporca dve pracovné miesta v pozícii spracovateľ dát ponúkol iným zamestnancom, ktorí rovnako ako navrhovateľka mali potrebné kvalifikačné predpoklady a aj z hľadiska dĺžky vykonávania tejto funkcie mali rovnaké postavenie, keďže túto prácu vykonávali dokonca dlhšie

ako navrhovateľka, nemožno hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi alebo konanie, ktorým odporca ako zamestnávateľ zneužíval svoju pozíciu vo vzťahu k navrhovateľke. Výber nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi a ani súd nemôže preskúmavať správnosť výberu zo strany zamestnávateľa. Navrhovateľka súhlasila so zmenou jej pracovnej pozície len z dôvodu, že jej hrozila výpoveď, čo nemožno považovať z hľadiska zamestnávateľa za rozpor s dobrými mravmi, pretože ak by prácu nebola prijala, aj tak by jej bola daná výpoveď.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods.1 O.s.p. a vychádzal z toho, že navrhovateľka úspešná nebola a odporca trovy konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že úlohou súdu prvého stupňa bolo ako predbežnú otázku riešiť platnosť dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2005. Podľa navrhovateľky táto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že jedno zo zachovalých pracovných miest železničiarky - spracovateľky dát bolo obsadené takým spôsobom, že so zamestnankyňou, ktorá naň prešla, uzatvoril odporca dohodu o zmene pracovnej zmluvy, ktorým zmenil miesto jej výkonu práce, ktoré bolo podľa dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 27.2.2004 určené ako Stredisko rušňových čiat Michaľany. Nezodpovedá preto vykonaným dôkazom záver súdu o tom, že zamestnávateľ sa rozhodol, ktorého zo zamestnancov, ktorí pracovali na zrušených pracovných miestach si ponechá. Zamestnávateľ obsadil jedno z týchto pracovných miest zamestnankyňou, ktorá na tomto pracovnom mieste pred organizačnou zmenou nepracovala. Takýto postup nie je v súlade s ust. § 63 ods.2 Zákonníka práce. Ďalej uviedla, že z predložených dôkazov v konaní je nesporné v čase pohovoru disponoval voľnými pracovnými miestami, ktoré však jej neponúkol. Ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 3Cdo/33/2008 a 3Cdo/108/2004 a z ktorých vyvodila záver, že ak sa zamestnávateľ rozhodne dať výpoveď po organizačnej zmene, súčasne (v jeden okamih) všetkým nadbytočným zamestnancom, ak by mal len toto jedno pre zamestnancov vhodné pracovné miesto ponúknuť všetkým do úvahy prichádzajúcim zamestnancom a potom je na každom z nich ako sa rozhodne, pričom ku zmene dojednaných pracovných podmienok dôjde u toho zamestnanca, ktorý prijal ponuku ako prvý. Zdôraznila, že od januára 2005 do júna 2005 jej neprideľoval odporca žiadnu prácu, chodila do práce, ale musela po celý čas pracovnej doby nečinne sedieť, čo na ňu zle psychicky vplývalo a len pod takýmto nátlakom potom podpísala dohodu o zmene pracovnej zmluvy 1.6.2005.

Odporca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázal na to, že preloženie zamestnankyne P. N. P., Rušňového depa Košice sa uskutočnilo už 27.2.2004, teda 10 mesiacov pred vykonaním organizačnej zmeny, ku ktorej došlo 23.12.2004 a týmto spôsobom bolo riešených ďalších sedem zamestnankýň. V mesiaci december 2004 v Rušňovom depe Košice prišlo o prácu 163 zamestnancov a od 1.1.2005 do 31.3.2010 bolo zo Strediska riadenia, trakcia Košice, uvoľnených pre nadbytočnosť ďalších 339 zamestnancov.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1,3 v spojení s ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že neboli dôvody ani pre zmenu ani pre zrušenie rozsudku.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti uvádza len to, že splnenie ponukovej povinnosti je podmienkou výpovede podľa § 63 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce a nie je podmienkou dohody o zmene pracovnej zmluvy uzavretej medzi pracovníkom a zamestnávateľom. V čase, keď došlo k dohode o zmene pracovnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom 1.6.2005 došlo u zamestnávateľa k takým zmenám, na základe ktorých bolo prepustených mnoho ďalších zamestnancov, preto ponúknutie dohody o zmene pracovnej zmluvy nebolo v rozpore s dobrými mravmi, ale riešilo udržanie navrhovateľky v pracovnom vzťahu, pretože inak by navrhovateľke

bola daná výpoveď. Dohoda bola uzavretá v súlade s rozhodnutím o znížení počtu zamestnancov, o ktorom zamestnávateľ rozhodol už 23.12.2004, preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto ho podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní odvolateľ nemal úspech a odporca náhradu trov odvolacieho konania nežiadal prisúdiť, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že náhradu týchto trov účastníkom nepriznal (§ 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p.) .

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.