KSKE 2 Co 131/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 131/2012

KS v Košiciach, dátum 28.08.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 131/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/131/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012898891 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012898891.2

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, Bratislava, Karadžičova 8, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Advokátska kancelária Bratislava, Karadžičova 8, P.O.Box 205, proti žalovanému: V. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Z. V., T. XXXX/X, o 7.885,34 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 7C/2/2012-78 z 6. 2. 2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.885,34 eur s 9 %-tným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 9.8.2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy konania účastníkom nepriznal.

O povinnosti žalovaného zaplatiť istinu s úrokom z omeškania rozhodol s poukazom na ustanovenie §§ 52 a 54 Obč. zák. z dôvodu, že žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu úverovú zmluvu za účelom financovania osobného motorového vozidla, ktoré prevzal a užíval, následne po odstúpení právneho predchodcu žalobcu od úverovej zmluvy predmetné motorové vozidlo bolo žalovanému odobraté a za účelom vyporiadania jeho dlhu bol výťažok za odpredaj motorového vozidla odpočítaný od vzniknutej pohľadávky. Mal zato, že žalovaný vedel a mal vedomosť aký dlh, s akými úrokmi a príslušenstvom, mu nezaplatením jednotlivých mesačných splátok narastá, o čom bol dostatočne poučený v písomnom odstúpení od úverovej zmluvy, napriek tomu k zaplateniu dlžnej istiny nepristúpil.

O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý požadoval náhradu trov konania, ich náhradu nepriznal. Prihliadajúc na skutočnosť, že žalovaný je vdovec, stará sa a vyživuje dve deti, poberá vdovský dôchodok vo výške 178,50 eur mesačne, nemá pravidelný príjem, príležitostne si zarába ako vodič nákladnej dopravy, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ktoré skutočnosti u žalovaného odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, dospel k záveru, že v tomto prípade ide o dôvod hodný osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi.

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol rozsudok v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania, zmeniť tak, aby mu bola priznaná náhrada trov konania v celkovej výške 1.060,40 eur z dôvodu, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí v časti rozhodovania o trovách konania rozhodol nesprávne. Správnym právnym posúdením veci, by totiž na základe vykonaného dokazovania mu musel ako úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania

v celom rozsahu. Bol toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti je nespravodlivé, pretože v posudzovanej právnej veci vyvinul maximálnu snahu, ktorú je možné od neho spravodlivo požadovať, aby sa so žalovaným dohodol na uhradení dlžnej pohľadávky tak, aby to nebolo na ujmu žalovaného, bez potreby uplatnenia práva v súdnom konaní a tým aj navýšenia pohľadávky o trovy konania. Žalovaného vyzýval na zaplatenie pohľadávky telefonicky, formou listov, SMS správ, osobnou návštevou ním poverenej osoby. Zasielané listy sa vrátili s poznámkou adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote , teda žalovaný svojim konaním zavinil, že listové výzvy mu doručené neboli. Pri osobnej návšteve poskytované platobné výhody žalovaný odmietol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný sám dal príčinu na podanie žalobného návrhu svojou neochotou riešiť vec mimosúdnou cestou, preto považoval za nespravodlivé, aby mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok v jeho napadnutej časti, vo výroku o trovách konania, podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať.

V sporovom konaní (ako je to v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa citovaného § 150 O.s.p. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť na zvláštnosti konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania za vecne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade sú splnené podmienky citovaného § 150 ods. 1 O.s.p. pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, pričom výnimočnosť prípadu spočíva v okolnostiach na strane žalovaného, pri zohľadnení jeho osobných, majetkových, zárobkových a rodinných pomerov, ako boli popísané v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa. I keď tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní o tom, že žalovaný nepristúpil na ním poskytnuté možnosti vyriešiť spor mimosúdnou cestou, sú pravdivé, táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nepoužitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. vzhľadom už na vyššie uvádzané osobné, zárobkové, majetkové a rodinné pomery. Pri zohľadnení vyššie uvedených okolností odvolací súd je toho názoru, že možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby trovy konania v celom rozsahu znášal sám bez nároku na ich náhradu.

Z uvedených dôvodov, ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo náhradu trov odvolacieho konania by mal účastník, ktorý bol v odvolacom úspešný, v danom prípade žalovaný, tomuto však v súvislosti s odvolacím konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu nemohli byť priznané a žaloba v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.