KSKE 2 Co 159/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 159/2012

KS v Košiciach, dátum 16.10.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 159/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/159/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511202308 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511202308.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: Peter Kapitán - STAVOSTYL, Veľká Ida 672, IČO: 17 256 950, zast. advokátom JUDr. Norbertom Takácsom, Advokátska kancelária Košice, Baštová 9, proti žalovanej: X. X., P. N. XXX, IČO: 40 441 610, zast. advokátom JUDr. Martinom Polákom, Advokátska kancelária Košice, Štúrova č. 7, o 2.172,53 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie č.k. 8C/51/2011-103 zo 16.3.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.172,53 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.172,53 € od 16.8.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 747,44 € na účet zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci 1.9.2008 uzavreli zmluvu o nájme nebytového priestoru, v ktorej okrem iného si zmluvné strany dohodli, že platby nájomného za mesiac platí nájomca prenajímateľovi vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Ďalej vychádzal zo zistenia, že daňovým dokladom - faktúrou č. VF 10/007 z 5.8.2010 žalobca fakturoval žalovanej nájom reštauračnej časti budovy za mesiac júl 2010 vo výške 2.172,53 €, vrátane DPH, že za obdobie 09/2008 až 08/2010 z výpisov faktúr a rozpisu žalobcu vyplýva, že platby faktúr boli zo strany žalovanej zaplatené vkladom na účet žalobcu nasledujúci mesiac po vystavení faktúry, že žalobca dňa 11.6.2007 prijal od žalovanej sumu 1.975,04 € (59.500,- Sk) , čo vyplýva z príjmového pokladničného dokladu z 11.6.2007 a že toho istého dňa žalovaná odovzdala žalobcovi sumu 3.319,39 € (100.000,- Sk) , čo opätovne vyplýva z príjmového pokladničného dokladu, tak isto z 11.6.2007. Žalobca listom z 25.2.2009 upozorňoval žalovanú na skutočnosť, že neuhradila dohodnutú splátku za nájom nebytových priestorov za mesiac február 2009. Upozornil ju na termín úhrad nájomného, pretože jej splátky v uplynulom období boli v omeškaní a presne vyčíslil dobu omeškania s platením nájomného za mesiace júl 2008 až február 2009.

Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na ust. § 720 OZ, § 517 ods. 1,2 OZ, § 3 nar.vl. SR č. 87/1995, dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná skutočnosť, že žalovaná nezaplatila žalobcovi v zmysle dohodnutej zmluvy o nájme nebytového priestoru nájomné za mesiac júl 2010 v zmysle faktúry č. VF č. 10/2007 z 5.8.2010, splatnej do 15.8.2010. Mal za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno učinenej obrany a nepreukázala skutočnosť, že z jej strany došlo k zaplateniu nájomného za mesiac júl 2010 s poukazom na rozporuplnosť jej tvrdení a s poukazom na predložené príjmové pokladničné doklady, viažuce sa k 11.6.2007. Keďže žalovaná v lehote splatnosti žalovanú sumu neuhradila, dostala sa do omeškania od 16.8.2008, pričom žalobcom uplatňovaná výška úroku z omeškania je v súlade s citovaným nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnú žalovanú zaviazal na náhradu trov konania vzniknuté úspešnému žalobcovi titulom právneho zastúpenia podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná. Navrhla zamietnuť žalobu, resp. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na nové pojednávanie. Mala za to, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko sa vôbec nevyporiadal s ňou tvrdenými skutočnosťami, a to nezaoberal sa ňou predloženým listinným dôkazom z č.l. 57 (potvrdenie o zaplatenie čiastky 1.975,04 €, resp. 59.500,- Sk dňa 11.6.2007 žalobcovi) a k tomuto dôkazu uviedol iba to, že neuniesla dôkazné bremeno účinnej obrany, že z jej strany došlo k zaplateniu nájomného za mesiac júl 2010. Poukazovala na to, že súd prvého stupňa sa nezaoberal pokladničnými dokladmi z 11.6.2007, ktorá skutočnosť je dôležitá z dôvodu, že už za účinnosti nájomnej zmluvy, ktorá platila do roku 2008 a aj sám žalobca na pojednávaní pripustil, že suma uvedená na tomto príjmovom pokladničnom doklade mohla byť sumou nájomného a potvrdil, že podpis na tomto doklade je jeho. V ďalšej časti poukazovala na výpoveď žalobcu k sume vyplatenej tak isto 11.6.2007 vo výške 3.319,39 € (100.000,- Sk) uvedením dôvodov z akého dôvodu toto tvrdenie považuje za rozporuplné. Trvala na tom, že zotrváva na svojom tvrdení, že ide o omyl účtovníčky, ktorá pracovala pre žalobcu a mal tam byť dátum 11.6.2008 a nie dátum 11.6.2007, čo vysvetľuje skutočnosť, že aj žalobca tvrdí, že za 11.6.2007 neeviduje dve platby. Poukazovala na ústnu dohodu uzavretú medzi ňou a žalobcom o tom, že bude platiť nájomné v tom istom mesiaci, za ktorý bol nájom vyfakturovaný. Žalobca existenciu takejto dohody potvrdil, resp. nevyvrátil neexistenciu takejto ústnej dohody, pričom pravdivosť tohto jej tvrdenia je preukázaná aj listinným dôkazom - výzvou z 25.2.2009, z ktorej vyplýva, že nájomné za mesiac január 2009 uhradila 22.1.2009 a podľa tejto výzvy už v tom čase bola v omeškaní 7 dní a pokladničná potvrdenka z OTP Banky Slovensko, a.s. z 26.2.2010, ktorú priložila k prílohe. Mala za to, že nájomné platila za ten istý mesiac, v ktorom jej bola doručená faktúra. Nesúhlasila s výpoveďou svedkyne U., podľa ktorej platby boli realizované až nasledujúci mesiac, pretože svedkyňa nemala vedomosť o dohode medzi ňou a žalobcom o spôsobe úhrady nájomného. Namietala nedôveryhodnosť tejto svedkyne aj v tom, že v zápisnici vo svojej výpovedi po oboznámení sa s príjmovým dokladom na č.l. 57 uviedla, že tento príjmový doklad podpísala, avšak platbu neprijala. Rozsudok považovala za nepreskúmateľný, keďže súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými ňou tvrdenými skutočnosťami a dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie týkajúce sa práve sporných platieb.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v prílohe vyjadrenia vyčíslil. Stotožnil sa s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu, majúc za to, že konajúci prvostupňový súd po vykonaní všetkých navrhnutých dôkazov dostatočne zistil skutkový stav veci. Prihliadajúc na všetky dôležité skutočnosti dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a vo veci aj správne rozhodol. Tvrdenia uvádzané žalovanou v odvolaní podľa neho sa nezakladajú na pravde, sú zavádzajúce a klamlivé. Skutočnosti, o ktoré žalovaná svoje odvolanie opiera, sú ňou účelovo vykonštruované a majú slúžiť výlučne k cieľu zbaviť sa povinnosti uhradiť splatnú peňažnú pohľadávku. Potvrdenky, na ktoré žalovaná v odvolaní sa odvoláva, nejakým spôsobom nesúvisia s prejednávanou vecou a s nájomným vzťahom podľa zmluvy o nájme nebytového priestoru z 1.9.2008. Zdôraznil, že pre absolútnu prehľadnosť a preukázanie nespornosti svojho nároku pripravil a predložil súdu prvého stupňa prehľad všetkých vystavených faktúr a prijatých platieb za obdobie trvania nájomného vzťahu podľa zmluvy, teda za obdobie od 1.9.2008 do augusta 2010, z ktorého je bez pochybnosti zrejmé, že faktúra z 5.8.2008 na sumu 2.172,53 € splatná 15.8.2008, ktorou si uplatnil zaplatenie dohodnutého nájomného za mesiac júl 2010, zostala napriek špekulatívnym tvrdeniam žalovanej do dnešného dňa neuhradená. Mal za to, že záver prvostupňového súdu zhmotnený v jeho napadnutom rozsudku má stabilnú oporu vo vykonanom dokazovaní, konajúci prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a vo veci aj správne rozhodol.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorý znemožní realizáciu procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie okrem iného, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa síce uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, podľa ktorých ustanovení predmetný nárok posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa však nie je zrejmé akým spôsobom sa vyporiadal s listinnými dôkazmi a výpoveďami účastníkov v súvislosti s dohodou o platení nájomného za ten ktorý mesiac, t.j. nie mesačne pozadu ako bola uzavretá zmluva; ide o listinné dôkazy - doklad o zaplatení nájomného vo februári 2010 za február 2010 (čl. 37) , upozornenie žalovanej z 25.2.2009, ktorým urguje neuhradenie nájomného za február 2009 v lehote splatnosti (č.l. 58) . Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé ani to akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré boli súdu predložené, prečo niektoré dôkazy nehodnotil, na ktoré pri rozhodovaní neprihliadal a prečo.

Nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť dôvodov a pre toho účastníka konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním (§ 201 veta prvá O.s.p.) , lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo tieto dôvody sú nedostatočné a prípadne nezrozumiteľné, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, prípadne postupu súdu prvého stupňa. Preto ak rozhodnutie súdu prvého stupňa je preskúmateľné alebo neobsahuje žiadne alebo nezrozumiteľné alebo nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo žalobe čiastočne vyhovené, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ho v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku a rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné. Zároveň bude potrebné vyporiadať sa aj so skutočnosťami, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.