KSKE 2 Co 235/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/235/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210214227 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210214227.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu, vo veci žalobcu Telefónica 02 Slovakia, s.r.o., Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, zast. usadeným euroadvokátom Mgr. Ľudovítom Pavelom, Advokátska kancelária Košice, Mlynská 2, proti žalovanému: Saddlechris s.r.o., Košice, Raketova 8, IČO: 36 763 268, o 1.146,23 € s prísl., odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 24C 145/2010-64 z 15.3.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.146,23 € s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 27,73 € od 28.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 188,84 € od 26.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 63,96 € od 23.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 23,37 € od 25.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 842,33 € od 29.4.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 231,51 €, z toho sumu 68,50 € na účet žalobcu a sumu 163,01 € na účet zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci dňa 15.11.2007 a 10.12.2007 uzavreli zmluvy o pripojení a dodatky k zmluvám o pripojení. Za poskytnuté služby žalobca žalovanému vyúčtoval náklady faktúrami č. 1000118376, 1000212049, 1000275907 a 1000391114. Pre neplnenie zmluvných povinností žalobca žalovanému vyúčtoval zmluvnú pokutu faktúrami č. 5100162662 a č. 5100162659.

Vychádzajúc z ust. § 52 ods. 1,2,3 OZ platného v čase uzavretia zmlúv o pripojení, vzťah medzi účastníkmi posúdil ako občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže z obsahu oboch zmlúv vyplýva, že ju uzavreli žalobca ako podnikateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako podnikateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zo samotných zmlúv je zrejmé, že boli už vopred pripravované žalobcom a žalovaný nemohol ovplyvniť ich obsah. Mal za preukázané, že žalovaný využíval služby žalobcu, za ktoré nezaplatil sumu v celkovej výške 303,90, čím porušil dohodnuté podmienky v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú zmluvnú pokutu v celkovej sume 842,33 €, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1.146,23 €.

Vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1,2 OZ s prihliadnutím na nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., mal za to, že keďže žalovaný si svoju povinnosť nesplnil včas, dostal sa do omeškania so splnením peňažného dlhu, preto ho zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti jednotlivých faktúr vystavených žalobcom do zaplatenia vo výške 8,5 % ročne a návrh žalobcu vo zvyšnej časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p..

Rozsudok v jeho zamietavej časti napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil na 45,74 € (pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby (podanie odvolania) vo výške 36,85 €, vrátane DPH) a paušálnej náhrady vo výške 8,89 €, vrátane DPH. Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na to, že už z označenia žalovaného vyplýva, že ide o osobu právnickú, nie o osobu fyzickú, preto súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď na daný prípad aplikoval nesprávne ustanovenie zákona. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa mu mal priznať dohodnuté úroky z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka poukazujúc na to, že podľa § 2 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri, že z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný zaplatiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, pričom v článku 7.2 Všeobecných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že poskytovateľ má nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 0,05 za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Výrok rozsudku ktorým v časti bolo žalobe vyhovené, nebol napadnutý odvolaním, stal sa právoplatný (§ 206 ods. 2 O.s.p.) , preto nemohol byť v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok v jeho napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Žalobca svoje odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je vykladaný tak, že sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, pričom musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) . O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne vtedy, ak zo skutočnosti dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov odvolanie žalobcu nemožno považovať za dôvodne podané.

Žalobca v odvolaní poukazuje na znenie § 52 ods. 4 OZ v znení platnom a účinnom od 1.11.2008.

Novela § 52 ods. 4 OZ bola vykonaná zák.č. 379/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.11.2008, v dôsledku ktorej za slová spotrebiteľ je bolo vložené slovo fyzická , čím sa jednoznačne ustanovilo, že za spotrebiteľa sa považuje iba fyzická osoba. Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa však v § 2 písm. a/ za spotrebiteľa považuje aj právnickú osobu. Nezmenila to ani novela zákona o ochrane spotrebiteľa vykonaná zák.č. 397/2008 Z.z.. Vzhľadom na platnú úpravu práva spotrebiteľov v súkromnom práve, najmä Obč. zákonníku, pojem spotrebiteľská zmluva je potrebné vnímať v užšom a širšom zmysle, a to najmä pokiaľ ide o uplatňovanie právnej úpravy neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Má to význam aj z hľadiska práv právnických osôb ako spotrebiteľov, okrem práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami. Právnické osoby totiž nemožno vo všeobecnosti vylúčiť z ochrany spotrebiteľa, aj právnická osoba môže uzatvárať zmluvy podľa Obč.zákonníka. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd má za to, že v danom prípade súd prvého stupňa správne postupoval pokiaľ zmluvu uzavretú medzi účastníkmi považoval za spotrebiteľskú zmluvu a zmluvný vzťah uzavretý medzi účastníkmi považoval za zmluvu uzavretú podľa Obč.zákonníka.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaciu námietku, podľa ktorej u žalovaného ide o osobu právnickú, nie osobu fyzickú, preto súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď na daný prípad aplikoval nesprávne ustanovenie zákona, nepovažoval za dôvodnú.

Za takýchto okolností odvolací súd, ako už bolo vyššie uvedené, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, v danom prípade žalovaný, tento si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu nemohla byť priznaná a žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.