KSKE 2 Co 237/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 237/2011

KS v Košiciach, dátum 12.09.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 237/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/237/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610219511 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610219511.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcu O. D., bývajúceho G. Y. Č.. XXX, C., zast. I.. B. D., advokátom so sídlom na D. Č.. XX E. D. L. E., proti odporcovi L. - D., D..O..M.., J. XX/A, G., IČO: XXXXXXXX, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovi bolo na pracovisku dňa 29.11.2010 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Za žalovaného toto okamžité skončenie podpísala vedúca skladu. Listom zo dňa 2.12.2010 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na jeho ďalšom zamestnaní, ale žalovaný na jeho žiadosť najprv nereagoval. Dokazovaním však bolo preukázané, že žalovaným listom z 15.12.2010 svoj jednostranný právny úkon, ktorým okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom, písomne odvolal a oznámil žalobcovi, že jeho pracovný pomer naďalej trvá. Žalobca prevzal toto odvolanie 17.12.2010 a oznámil písomne žalovanému, že do práce nastúpi po ukončení jeho práceneschopnosti. Z tohto súd mal za zrejmé, že odvolanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca rešpektoval. Súd právne vyvodil z týchto úkonov skutočnosť, že vec je možné analogicky posúdiť s použitím ust. § 61 ods.4 Zákonníka práce, kedy výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede ako aj súhlas s jeho odvolaním treba urobiť písomne.

V tomto prípade odvolanie okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo urobené písomne a žalobca s týmto odvolaním vyslovil písomný súhlas. Z uvedeného dôvodu súd posudzoval, či na strane žalobcu je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže žalovaný umožnil žalobcovi pokračovať v práci a žalobca s tým súhlasil a dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Pokiaľ sa týka žaloby na plnenie, vzhľadom k tomu, že mzdové nároky žalobcu boli vyplatené, súd v celom rozsahu žalobu zamietol.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods.1 O.s.p., lebo žalobca v konaní úspešný nebol a úspešný žalovaný náhradu trov konania neuplatnil.

Keďže žalobca bol od poplatku oslobodený, súd podľa § 2 ods.2 zák. č. 71/92 Zb. túto povinnosť žalovanému neuložil vzhľadom na výsledok sporu, v ktorom bol žalovaný úspešný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žiadal náhradu trov konania.

V dôvodoch odvolania poukázal na to, že podľa judikatúry Českej republiky Zákonník práce neumožňuje, aby zamestnávateľ po doručení písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi vzal tento svoj právny úkon akýmkoľvek spôsobom späť alebo iným jednostranným právnym úkonom dosiahol jeho skončenie. Ďalej poukázal na ust. § 77 Zákonníka práce, v zmysle ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou jeho okamžitým skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov do dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Uvedené ustanovenie priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu. Tým je však zároveň z aspektu § 80 písm.c/ O.s.p. vylúčené, aby sa niektorý z nich z rovnakého právneho dôvodu žalobou podanou v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá. Preto majú za to, že podľa § 205 ods.2 písm.d/ a f/ O.s.p. prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1 v spojení s ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že neboli dôvody ani na zmenu ani na zrušenie rozsudku.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., pokiaľ sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia len dodáva, že možnosť odstúpenia od výpovedi so súhlasom druhého účastníka Zákonník práce výslovne upravuje, čo v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru chýba. Na uvedený problém však existuje aj iný právny názor, ku ktorému sa prikláňa judikatúra opierajúc sa najmä o gramatický výklad ustanovenia § 78 a § 79 Zákonníka práce, podľa ktorých, ak zamestnanec, či zamestnávateľ neplatne okamžite skončil pracovný pomer (teda nielen pri výpovedi, ale aj pri iných formách právnych úkonov) a druhý účastník oznámi, že trvá na ďalšom zamestnaní (resp. v prípade zamestnávateľa, aby zamestnanec ďalej vykonával prácu) , pracovný pomer trvá aj naďalej. Zamestnávateľ po takomto vyhlásení zamestnanca môže tiež od svojho zrušovacieho prejavu odstúpiť.

Aj odvolací súd sa stotožňuje s týmto názorom, ktorý aplikuje judikatúra už dlhšie roky, takže podľa odvolacieho súdu došlo k obnoveniu pracovného pomeru medzi účastníkmi.

Pokiaľ ide o žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, neprichádza do úvahy skúmanie naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti právneho úkonu ako je to inak podľa § 80 písm.c/ O.s.p. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí toto ustanovenie ani necitoval, len uviedol, že súd posudzoval či na strane žalobcu je naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, keď žalovaný umožnil žalobcovi pokračovať v práci a žalobca s tým súhlasil. Preto už nebol záujem na určení neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Správne preto podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa žalobu zamietol. Správne rozhodol aj o trovách prvostupňového konania, pretože žalovaný, ktorý mal v prvostupňovom konaní úspech, náhradu trov konania neuplatnil takisto ako v odvolacom konaní. Preto odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovaný náhradu trov odvolacieho konania nežiadal prisúdiť (§ 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p.) .

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.