KSKE 2 Co 266/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 266/2011

KS v Košiciach, dátum 18.10.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 266/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/266/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109229968 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109229968.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci navrhovateľa: Mesto Košice, so sídlom na Triede SNP č. 48/A, IČO: 00 691 135, proti odporcom: v 1. rade: F. B. a v 2. rade: X. B., obom bývajúcim na P. Č.. XX v A., zastúpených JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, AK, so sídlom na Mlynskej č. 1, v Košiciach, v konaní o vypratanie bytu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. 24C/228/2009-65 zo dňa 26. 5. 2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcom trovy odvolacieho konania v sume 126,20 eur do 5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku advokátovi odporcovi.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh a priznal odporcom právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi vo výške 215,46 eur, ktorú uložil navrhovateľovi zaplatiť k rukám ich právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal vypratania bytu č. 18 nachádzajúceho sa v A., Z. P. Č.. XX, na prvom poschodí, pozostávajúceho z kuchyne, jednej izby a príslušenstva.

Súd prvého stupňa pri zamietavom rozhodnutí vychádzal z toho, že ustanovenie § 854 Obč. zák. predstavuje základné všeobecné prechodné ustanovenie založené na princípe tzv. nepravej spätnej pôsobnosti, ktoré je potrebné aplikovať v prípade, ak zákon neuvádza inak. Jeho aplikácia znamená, že nová zákonná úprava sa použije odo dňa nadobudnutia jej účinnosti na všetky vzťahy vzniknuté predtým s tým, že už získané (nadobudnuté) práva sa zachovávajú. Vo vzťahu k novele Obč. zák. učinenej zákonom 260/2001 Z. z. neexistujú prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali otázku použitia novo zakotveného ustanovenia § 706 od. 2 Obč. zák. inak. Súd prvého stupňa je preto toho názoru, že s účinnosťou od 1. 9. 2001 je potrebné aplikovať ustanovenie § 706 ods. 2 Obč. zák. s rešpektovaním lehôt stanovených zákonodarcom aj na prípady, kedy k úmrtiu pôvodného nájomcu došlo ešte pred účinnosťou novely zákona. Zákon nepripúšťa, aby v takýchto prípadoch došlo napríklad k posunutiu počiatku plynutia objektívnej trojročnej, alebo subjektívnej trojmesačnej lehoty. Do účinnosti novely, teda do 31. 8. 2001 sa prenajímateľ mohol na súde kedykoľvek domáhať rozhodnutia, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu. Navrhovateľ však do rozhodnutia súdu prvého stupňa nepodal žalobu podľa § 706 ods. 2 Obč. zák., ktorý nadobudol účinnosť od 1. 9. 2001. Týmto ustanovením bolo zakotvené právo prenajímateľa, ktorý sa domnieva, že neboli splnené podmienky na zákonný prechod nájmu bytu

uplatniť na súde svoje výhrady proti prechodu nájmu. Správca bytu pritom o smrti pôvodnej nájomkyne H. E. vedomosť mať musel. Tento záver podľa súdu prvého stupňa vyplýva z toho, že odporkyňa v 2. rade dňa 20. 3. 1998 túto skutočnosť oznámila bytovému podniku, teda právnemu predchodcovi navrhovateľa a zároveň požiadala o uzavretie nájomnej zmluvy z dôvodu, že predmetný byt spolu s pôvodnou nájomkyňou za posledné tri roky jej choroby užívala a o túto sa celodenne starala. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že o smrti pôvodnej nájomkyne sa dozvedel až v roku 2003, súd prvého stupňa uviedol, že aj za predpokladu, žeby zákon pripúšťal posunutie začiatku trojročnej objektívnej prekluzívnej lehoty napríklad na deň účinnosti zákona 261/2001 Z. z., t.j. na 1. 9. 2001, alebo na deň, kedy sa prenajímateľ skutočne dozvedel o smrti pôvodného nájomcu a o tom, že v byte bývajú iné osoby, ktorých nájomné právo neuznáva, je zrejmé, že v tomto prípade zákonom stanovené lehoty už aj tak uplynuli. Z vykonaného dokazovania (listinný doklad predložený navrhovateľom) , nepochybne vyplynulo, že o smrti pôvodnej nájomkyne H.U. E. prenajímateľ mal vedomosť najneskôr 6. 3. 2003, pretože na základe tejto skutočnosť podaním zo dňa 6. 3. 2003 vzal späť návrh vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. Ro/145/2001 a následne dňa 11. 7. 2003 prenajímateľ na bytovom referáte spísal záznam s odporkyňou v 2. rade, ktorého obsah jednoznačne svedčí o jeho vedomosti o smrti pôvodnej nájomkyne a zároveň aj o tom, že odporcovia sa po jej smrti ujali užívania tohto bytu. Z obsahu tohto záznamu naviac vyplýva, že už v tom čase prenajímateľ konštatoval, že odporcovia užívajú byt bez právneho titulu. Napriek tomu sa navrhovateľ nedomáhal na súde rozhodnutia, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu, ale až v roku 2009 podal priamo žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. Vychádzajúc z uvedeného, keďže podľa súdu prvého stupňa navrhovateľ ako prenajímateľ nepreukázal, žeby sa bol žalobou na súde domáhal výslovne, že k prechodu nájmu na odporcov v 1. a 2. rade nedošlo a nedisponoval právoplatným rozhodnutím súdu o tejto otázke, vzhľadom na uplynutie zákonom stanovených lehôt, súd skonštatoval, že platí nevyvrátiteľná domnienka, že k prechodu nájmu na odporcov v 1. a 2. rade v danom prípade došlo. Vzhľadom na tento záver sa súd prvého stupňa už zaoberal ani posúdením otázky skutočnej existencie podmienok prechodu nájmu v zmysle § 706 ods. 1 Obč. zák. Keďže odporcovia preukázali, že byt užívajú na základe právneho titulu, ktorým je nájomný vzťah, ktorý vznikol ex lége, súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovatelia nepreukázali všetky podmienky, ktoré musia byť splnené pre úspešnosť vlastníckej žaloby, a preto návrh na vypratanie bytu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcom, ktorí mali v konaní plný úspech právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal. Vyčíslil potom trovy právneho zastúpenia na sumu 215,46 eur, ktoré náležite zdôvodnil vo svojom rozhodnutí. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil trovy nahradiť k rukám právneho zástupcu odporcov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal nato, že s odvolaním sa na ustanovenie § 854 Obč. zák. nemožno na tento prípad spätne aplikovať ustanovenie § 706 ods. 2 Obč. zák., ktoré nadobudlo účinnosť 1. 9. 2001, teda až štyri a pol roka po smrti nájomkyne, a to nie len z dôvodov, že toto nové ustanovenie zakotvovalo subjektívnu, a najmä objektívnu lehotu, ktorú už vzhľadom na dátum úmrtia nájomkyne prenajímateľ nemohol stihnúť. Vychádzal z toho, že nepravá spätná pôsobnosť sa so zreteľom na zásadu ochrany nadobudnutých práv uplatňuje bez ďalšieho výslovného ustanovenia iba potiaľ, pokiaľ nová zákonná úprava, ktorou sa majú spravovať vzťahy medzi občanmi nezasahuje do práv, ktoré občan nadobudol za účinnosti predchádzajúcich predpisov. Ďalej poukázal na to, že odporcovia nenadobudli žiadne práva k bytu, preto nemôžu požívať ochranu. Nájomný vzťah by medzi účastníkmi konania vznikol priamo zo zákona vtedy, keby boli v rozhodnom období, v čase smrti pôvodnej nájomkyne, splnené obe zákonné podmienky prechodu nájmu uvedené v § 706 ods. 1. Podľa odvolateľa odporcovia nežili v čase smrti s nájomkyňou v spoločnej domácnosti, lebo sa do neho nasťahovali až dva mesiace po jej smrti, keďže mali vlastný byt, ktorý museli z finančných dôvodov opustiť. Zdôraznil, že odporcovia nepodali návrh na súd za určenie, že sú nájomcami bytu. Podľa odvolateľa žaloba na vypratanie bytu je vlastníckou žalobou, preto sa podľa neho nároky vyplývajúce z vlastníckeho práva nepremlčujú.

Odporcovia navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že podľa § 706 ods. 2 Obč. zák. v znení po novele od 1. 9. 2001 mohol navrhovateľ splniť lehotu troch mesiacov, keď sa domnieval, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu na odporcov. Zdôraznil, že podľa § 706 Obč. zák. k prechodu práv dochádza priamo zo zákona bez toho, aby bol potrebný ďalší právny úkon (to znamená, netreba uzatvárať novú nájomnú

zmluvu) . Opätovne predložili upomienku navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni v 1. rade, kde je uvedené, že od roku 1997 byt užíva dcéra H. E. - odporkyňa F. B..

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3 v spojení s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, lebo aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ nepodal včas na súde návrh, podľa ktorého ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa ods. 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.

Je pravdou, že k smrti pôvodnej nájomkyne, matky odporkyne v 1. rade, došlo 19. 4. 1997, ale podľa novely účinnej od 1. 9. 2001 mal navrhovateľ uplatniť nárok na súde do troch mesiacov odkedy sa dozvedel, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu na odporcov. Podľa zistenia súdu prvého stupňa dňa 6. 3. 2003 a 11. 7. 2003 prenajímateľ na bytovom referáte spísal záznam s odporcom v 2. rade, ktorého obsah skutočne svedčí o jeho vedomosti o smrti pôvodnej nájomkyne. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neuplatnil na súde návrh podľa § 706 ods. 2 novely účinnej od 1. 9. 2001 v trojmesačnej lehote, odkedy sa dozvedel o dôvodoch, pre ktoré sa domnieva, že neboli splnené podmienky na zákonný prechod nájmu bytu. Keďže návrh neuplatnil na súde do troch mesiacov, aj podľa odvolacieho súdu uplynula zákonom stanovená subjektívna lehota na uplatnenie tohto nároku navrhovateľovi, preto už nebol dôvod zaoberať sa otázkou, či boli, alebo neboli splnené podmienky prechodu nájmu podľa ods. 1 § 706. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách prvostupňového konania. Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací priznal odporcom, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Ich trovy pozostávali z nákladov právneho zastúpenia, a to z vyjadrenia k odvolaniu a režijného paušálu v celkovej výške 126,20 eur ako ich správne vyčísli advokát odporcov.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.