KSKE 2 Co 327/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 327/2011

KS v Košiciach, dátum 12.09.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 327/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/327/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011898553 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011898553.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča, v právnej veci žalobcu A. J., E. G. R., Č. X, zast. advokátom K.. Z. A., advokátska kancelária, P. XX, R., proti žalovanému C.G. R. I., Q.. K. R., J. XX, R., úpadcu G. Q., A..C.. v likvidácii so sídlom N. X/A, R., IČO: XXXXXXXX, zast. spoločnosťou R. Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom L. X, I., IČO: XXXXXXXX, zast. K.. Ľ. R., advokátom a za účasti vedľajšieho účastníka C. I., pobočky Košice, X. Y.. X, R., o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II. zo dňa 9.8.2011, č.k. 22C/184/2004-208 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1,950.000,-Sk z dôvodu, že žalobca pracoval u žalovaného, kde v dôsledku vplyvu pracovného prostredia a vykonávanej práce bola u neho zistená 20.8.2002 choroba z povolania ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, pričom ide o trvalý stav a nemožno očakávať žiadne zlepšenie ani v prípade, že by sa podrobil operačnému zákroku. V dôsledku toho bolo žalobcovi priznané sťaženie spoločenského uplatnenia 350 bodov na základe posudku Kliniky pracovného lekárstva a kliniky toxikológie. Žalobca v dôsledku neustále zhoršujúceho sa zdravotného stavu začal mať psychické problémy a vyhľadal psychiatra, ktorý zistil, že je depresívny a má emočné problémy vyvolané somatizačnou poruchou, ktorá je v priamej súvislosti s chorobou z povolania a je jej dôsledkom. Žalobcovi sa pod vplyvom choroby z povolania zmenil život a to v tom smere, že je agresívnejší, nevie sa ovládať, nedokáže sa plne postarať o svoju rodinu. Skončil sa pre neho plnohodnotný spoločenský, kultúrny a športový život. Pociťuje negatívne všetky zmeny počasia, má opuchnuté ruky, bolestivé ramená a kĺby. Spánok má nepokojný, často sa budí pre sústavné bolesti. Z jeho zdravotného postihnutia vyplývajú sociálne dôsledky a to v oblasti mobility a v oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania konania nepriznal a rovnako ani priznal náhradu trov konania ani štátu.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z ust. § 7 ods.2 zák.č. 32/1965 Zb. o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších zmien a doplnkov.

Súd pri stanovení zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzoval osobitne činnosť žalobcu pred vznikom choroby z povolania ako aj následne potom, ako bola u žalobcu choroba z povolania zistená. Vychádzal zo skutočnosti, že u žalobcu došlo k poškodeniu zdravia, ktoré bolo kvalifikované na Klinike pracovného lekárstva ako choroba z povolania. Žalobca v dôsledku poškodenia zdravia v súčasnej dobe nemôže vykonávať úkony, resp. tieto úkony môže vykonávať so značnými problémami. Ide o bežné životné úkony, ako je napr. obliekanie, vykonávanie očisty, pomoc v domácnosti pri drobných prácach. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný priznal z uvedeného dôvodu žalobcovi dvojnásobok náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo vedľajším účastníkom vyplatený dňa 25.10.2003.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nepovažoval vyššie označené úkony za hodné osobitného zreteľa, má za to, že ide o zdravotné problémy, ktoré priznaná choroba z povolania so sebou prináša a sú bežnými následkami zistenej choroby z povolania. Z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by prežíval mučivé, neznesiteľné bolesti, aby na tlmenie týchto bolestí musel užívať lieky so silnými tlmivými účinkami. Žalobca v konaní nepreukázal, že z dôvodu vzniknutej choroby z povolania by mu vznikli neprekonateľné prekážky v osobnom a spoločenskom živote. Žalobca uviedol, že napr. nemôže hrať na gitare, nemôže boxovať, resp. bicyklovať. Išlo o bežné trávenie voľného času, ktorých vykonávanie žalobcovi nespôsobuje handicap v spoločenskom živote. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa potom po vykonanom dokazovaní dospel k záveru ,že nárok žalobcu na 50 násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je nedôvodný, u žalobcu nevznikol nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, a keďže dvojnásobok zvýšenia bol žalobcovi vyplatený, súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd poukazom na ust. § 150 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa považoval majetkové a sociálne pomery žalobcu.

Preto aj napriek tomu, že žalobca nemal v konaní úspech, súd mu neuložil zaplatiť náhradu trov konania a to ani vo vzťahu k úspešnému účastníkovi ani vo vzťahu k štátu.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. Poukázal na to, že si uplatnil nárok na náhradu škody z titulu priznanej choroby z povolania a to za zhoršenie zdravotného stavu v roku 2003 podľa lekárskych posudkov za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré boli vystavené v decembri 2002 na 350 bodov a v júni 2004 na 300 bodov. Poukázal na to, že choroba z povolania bola zistená v roku 2002, kedy bol vystavený aj posudok na sťaženie spoločenského uplatnenia. Má za to, že aj keď súdom stanovený znalec N.. Q. N. R. v podanom posudku psychické poškodenie nezistila a konštatovala, že žalobca je bez známok duševnej poruchy, uvedené neznamená, že žalobca netrpí bolesťami a obmedzeniami v dôsledku somatického poškodenia. Preto má žalobca za to, že v tejto časti súd prvého stupňa vo veci rozhodol nesprávne, keď žalobu zamietol. Vyslovil názor, že dostatočne preukázal, že u neho došlo k trvalému poškodeniu zdravia spojené so stratou zamestnania, stratou schopnosti plnohodnotného pohybu a osobnému vyžitiu vo všetkých oblastiach jeho života. Zotrval na tom, že aj napriek záverom znalca, choroba významným spôsobom zasiahla jeho život, život jeho rodiny a okolia, najmä depresívnymi poruchami pri somatickom ochorení ako súčasti choroby z povolania. Ďalej konštatoval, že aj napriek tomu, že súd prvého stupňa podľa rozsudku posudzoval pri stanovení zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia osobitne činnosť žalobcu pred vznikom choroby z povolania ako aj následne potom, ako bola u žalobcu choroba z povolania zistená, tiež konštatujúc, že žalobca v dôsledku poškodeného zdravia v súčasnej dobe nemôže vykonávať úkony, resp. tieto úkony môže vykonávať so značnými problémami, súd tieto úkony nepovažoval za hodné mimoriadneho zreteľa. Súd prvého stupňa takto nesprávne rozhodol aj napriek tomu, že mal dostatočne preukázané, že ide o zdravotné problémy, ktoré sú výlučne v dôsledku priznanej choroby z povolania. Súd prvého stupňa jednotlivo zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotil, a preto vo veci aj nesprávne rozhodol, keďže iba na základné odškodnenie nezodpovedá rozsahu a trvalým následkom, ktoré so sebou poškodenie zdravia a obmedzenie vo všetkých oblastiach prináša. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

K tomuto odvolaniu sa vyjadril správca konkurznej podstaty a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny z dôvodov, že súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav a správne rozhodol. Má za to, že žalobca v odvolaní len opakuje všetky skutočnosti, ktoré tvrdil pred súdom prvého stupňa.

Vedľajší účastník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, keďže súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne zistil skutkový stav a vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak má poškodený na zdraví preukázateľne nepriaznivé následky pre život. Odškodnenie musí byť primerané povahy následkom aj ich predpokladaného vývoja. Aj pri odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Základným preukázateľným počtom bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobca stanovený ošetrujúcim lekárom, t.j. Klinikou pracovného lekárstva, z ktorého je potrebné vychádzať pri rozhodovaní o zvýšenie odškodnenia je 350 bodov podľa posudku zo dňa 6.12.2002. Pokiaľ žalobca poukazuje v odvolaní na tú skutočnosť, že u neho bola zistená choroba z povolania v roku 2002, kedy bol vystavený posudok s počtom bodov 350 a na zhoršenie zdravotného stavu na základe výstavného posudku N.. F. zo dňa 4.júna 2004, v konaní prezentovaná skutočnosť zhoršenie zdravotného stavu žalobcu preukázané nebolo. Klinikou pracovného lekárstva žalobcu nebolo dobodované sťaženie spoločenského uplatnenia, znalecký posudok, ktorý vypracovala pre účely konania N.. Q. R. R., znalkyňa z odboru psychiatria nepreukázal, že by došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a znalkyňa v diagnostickom závere uviedla, že žalobca je bez známok duševnej poruchy. Výška konkrétneho odškodnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate preto len náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného pre neuspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb. Vzhľadom k tomu má za to, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď vzhľadom na znalecké dokazovanie v zmysle vyššie uvedených zásad, keďže žalobcovi sa zmena zdravotného stavu nepodarilo preukázať.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2) rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods.1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods.3 O.s.p.

Odvolací súd v konaní zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca v tomto konaní nepreukázal tvrdené skutočnosti, t.j. že po vydaní bodového ohodnotenia na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatnil, došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tomuto správnemu záveru nasvedčuje predovšetkým znalecký posudok N.. Q. N. -R.W., z ktorého vyplýva, že žalobca netrpí žiadnou duševnou poruchou, a preto nemožno žalobcovi ani priznať zvýšenie za sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené duševnou poruchou.

Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal ďalšie skutočnosti týkajúce sa žalobcových ťažkostí, ktoré však nesúvisia s jeho psychickým stavom, je potrebné konštatovať, že v tejto časti je odvolanie nedôvodné, keďže náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia z iných dôvodov nebola zo strany žalobcov ani uplatnená.

Z týchto dôvodov krajský súd podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže žalobca v odvolacom konaní nemal úspech a žalovaný ani vedľajší účastník si žiadne preukázateľné trovy neuplatnili.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.