KSKE 2 Co 328/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/328/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209230113 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209230113.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu ANTIK Telecom s.r.o., Košice, Čárskeho 10, IČO: 36 191 400, zast. AK JUDr. Peter Kerecman, s.r.o., Košice, Rázusova 1, IČO: 36 588 725, proti žalovanej D. I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J., J. XX, o 107,52 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 29C 203/2009-36 z 25.8.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 29C 203/2009-57 z 29.9.2011 v napadnutej časti vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 107,52 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17,92 € od 16.12.2008 do zaplatenia v sume 10,5 % ročne zo sumy 17,92 € od 16.1.2009 do zaplatenia s 10,5% ročným úrokom zo sumy 17,92 € od 16.2.2009 do zaplatenia, s 9,5% úrokom ročne zo sumy 17,92 € od 16.3.2009 do zaplatenia s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 17,92 € od 16.4.2009 do zaplatenia a 9% úrokom ročne zo sumy 17,92 € od 16.5.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci, žalobca ako poskytovateľ, žalovaná ako účastník, uzavreli zmluvu č. 8/0025/00014 [38810] o zriadení o poskytovaní pripojenia k sieti internet, zriadení a poskytovaní verejnej telefónnej služby a zariadení služby Televízia cez internet. V uvedenej zmluve sa, okrem iného, žalovaná zaviazala platiť za zariadenie pripojenia a poskytovania prístupu do siete internet odplatu v zmysle cenníka Antik v lehotách stanovených v splátkovom kalendári a výška pravidelných mesačných poplatkov za službu internet v zmysle aktuálneho cenníka v čase pripojenia bola 17,92 € splatná do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Ďalej vychádzal zo zistenia, že z Preberacieho protokolu k zmluve č. 8/0025/0014 [38810] vyhlásením žalovanej bolo potvrdené, že jej bolo žalobcom vykonané riadne a funkčné pripojenie jeho zariadenia. Pripojenie a inštalácia boli odskúšané a žalovaná potvrdila, že sú bez chýb a spĺňajú jej požiadavky. Protokol z 9.2.2008 bol podpísaný žalovaným, stal sa neoddeliteľnou súčasťou uzavretej zmluvy. Z výpisu platieb zistil, že žalovaná v období od decembra 2008 do mája 2009 mesačné platby neuhrádzala.

Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na ust. § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, b/ zák. č. 610/2003 Z.z., s prihliadnutím na ust. § 262 ods. 1, 2 Obch. zákonníka, § 365 Obch. zákonníka, § 369 ods. 1 Obch. zákonníka a § 52 OZ dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 OZ a nemôže sa podľa § 54 ods. 1 OZ odchýliť od ustanovení Občianskeho

zákona v neprospech spotrebiteľa. Prihliadajúc na ust. § 265 Obchodného zákonníka a § 39 OZ dospel k záveru, že dohodu účastníkov v časti požadujúcej od dlžníka úroky z omeškania 0,5% z dlžnej sumy denne, čo predstavuje 182,5% ročne, je možno označiť za podmienku odporujúcu zásadám poctivého obchodného styku i zásade dobrých mravov, keďže je v zjavnom nepomere k významu a výške povinnosti, ktoré splnenie sa má zabezpečiť. Preto uvedenú dohodu považoval za neplatnú. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobcovi priznal úrok z omeškania, so zreteľom na charakter právneho vzťahu účastníkov konania, kde u žalovanej ide o fyzickú osobu a nepodnikateľský subjekt, podľa § 54 ods. 1 OZ len do výšky vyplývajúcej z občianskoprávnej úpravy a žaloba v prevyšujúcom rozsahu úrokov z omeškania bola zamietnutá. Takisto úroky z omeškania z ďalších čiastkových dlžných súm boli priznané podľa predpisov občianskeho práva, prihliadajúc na ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čisatočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Pri určení pomeru úspešnosti účastníkov v konaní prihliadal aj na hodnotu príslušenstva pohľadávky uplatneného v konaní žalobcom, keď úroky z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 17,92 € od 16.12.2008 ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovali sumu 88,07 €, žaloba bola v tejto časti zamietnutá, pričom žalobcovi bola priznaná pohľadávka vo výške 107,52 €. Žalobca bol tak v konaní úspešný v pomere 55% k uplatnenému nároku a žalovaná v pomere 45% k uplatnenému nároku, t.j. obaja účastníci konania mali v konaní približne rovnaký úspech. Preto rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Opravným uznesením č.k. 29C 203/2009-57 z 29.9.2011 súd prvého stupňa opravil úvodnú časť rozsudku tak, že správne priezvisko žalovanej má znieť : I. H..

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 72,55 € k rukám zástupcu žalobcu na účet ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, vedený v TATRABANKE, a.s., pobočka Košice, č.ú. 2627064947/1100 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa domáhal náhrady trov odvolacieho konania v sume 18,85 €, takisto k rukám zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania nepovažoval za správne, pretože správne mal súd prvého stupňa právo na náhradu trov konania mu priznať ako úspešnému účastníkovi v konaní a žalovanú mal zaviazať na ich zaplatenie k rukám jeho právneho zástupcu. Bol v konaní úspešný v celom rozsahu, resp. v prevažnej časti, keďže žalovanej bola uložená v zmysle žalobného petitu povinnosť zaplatiť sumu 107,52 € spolu s úrokami z omeškania z jednotlivých dlžných súm až do zaplatenia, teda žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie celej žalovanej istiny. Takisto mu boli priznané úroky z omeškania. Zamietnutie žaloby sa týkalo iba uplatnených úrokov z omeškania vo výške 0,5% zo sumy 17,92 € za obdobie od 16.12.2008 do zaplatenia, a to iba v časti prevyšujúcej priznaný úrok z omeškania vo výške 5% ročne. Bol toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 142 O.s.p. nie je možné prihliadať k výške úrokov z omeškania. Je to zrejmé jednak z toho dôvodu, že z § 121 ods. 3 OZ jasne plynie odvodenosť úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky aj vzhľadom na neurčitosť výšky z dôvodu termínu do zaplatenia. Takýto záver vyplýva aj z § 7 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu, inak je základom poplatku len cena predmetu poplatkového úkonu z čoho jasne plynie, že príslušenstvo pohľadávky, pokiaľ nebolo uplatnené ako samostatný predmet konania, nemá vplyv na výšku súdneho poplatku. Ďalej poukázal na to, že žiadne ustanovenie O.s.p. nerieši otázku, ako by súd mal zohľadniť pri stanovení pomeru úspechu vo veci úroky z omeškania, ktoré ako plnenie, ktoré sa stane zročným až v budúcnosti, nie je možné až do úplného zaplatenia žalovanej pohľadávky vôbec vyčísliť, pričom pri aplikácii O.s.p. ako predpisu verejného práva je akákoľvek analógia vylúčená. Vyčíslenie úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozhodnutia za účelom stanovenia pomeru úspechu a neúspechu vo veci nie je preto možné a nerešpektuje povahu úrokov z omeškania ako akcesorického nároku splatného v budúcnosti. Okrem toho iné právne predpisy, pokiaľ berú do úvahy výšku opakujúceho sa plnenia splatného v budúcnosti obsahujú osobitné ustanovenia, ktoré riešia zohľadnenie jeho výšky, ktoré v žiadnom prípade nie sú založené na kapitalizácii úrokov z omeškania ku dňu rozhodnej skutočnosti. Súd prvého stupňa sa s

týmito skutočnosťami vôbec nevyporiadal a bez bližieho zdôvodnenia pri stanovení pomeru účastníkov v konaní vyčísľoval úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti poukazoval aj na uznesenie KS v Košiciach, č.k. 4 Cob 63/2010-94 z 20.10.2010.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok v jeho napadnutej časti vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto dôvody poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k odvolacím námietkam žalobcu udáva :

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Citované zákonné ustanovenie zásadne platí pri čiastočnom úspechu, výnimkou je ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Pri pomernom rozdelení náhrady trov konania súd prizná tomu z účastníkov, ktorý vo veci prevažne uspel, iba časť z jeho celkových trov zodpovedajúce rozdiely medzi mierou jeho úspechu a neúspechu v konaní. Ak je úspech a neúspech oboch strán v konaní vyrovnaní, nemá žiadny z nich právo na náhradu trov konania.

V danom prípade, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, mal za to, že pri rozhodovaní o trovách konania boli splnené podmienky pre použitie ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pretože žalobca bol v konaní čiastočne úspešný. Vyslovil záver, že pomer úspechu a neúspechu žalobu a žalovaného predstavoval približne polovicu.

Vychádzal zo záveru, že istina predstavovala čiastku 107,52 € a úroky z omeškania vo výške 0,5% denne za obdobie od 16.12.2008 ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovali sumu 88,07 €, takže pomer úspechu žalobcu je 55% a žalovanej 45% k uplatnenému nároku pri zohľadnení aj uvedených úrokov z omeškania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri zohľadnení pomeru úspechu a neúspechu vo veci prihliadal aj na príslušenstvo žalovanej pohľadávky.

Odvolací súd uvedený postup súdu prvého stupňa považuje za správny, pretože je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, vysloveného vo veci 1 Mcdo 1/2004.

Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Ncdo 1/2004 z 27.4.2004 vyplýva, že :

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci... Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu nákladov konania. Na základe uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný mal plný úspech ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit označujeme to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu) .

Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov

konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu) .Napriek tomu, že v tejto veci žalobný petit nepozostával z dvoch samostatných nárokov (žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo za take nemožno považovať) podľa názoru odvolacieho súdu má vyššie uvedený právny názor ten význam, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, napr. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s následkami uvedenými v § 142 ods. 3 O.s.p.”

Odvolací súd nemal dôvod odkloniť sa od uvedeného právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku NS SR sp.zn. 1 Mcdo 1/2004 a v súlade s právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré zohľadňovalo výšku príslušenstva pohľadávky pri rozhodovaní o trovách konania, za vecne správne.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, v danom prípade žalovaná, tejto však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej nemohli byť priznané a žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.