KSKE 2 Co 33/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/33/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811207234 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811207234.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča, v právnej veci žalobcu JUDr. Ladislava Csákóa, advokáta, advokátska kancelária Rožňava, Hviezdoslavova 4, zastúpeného JUDr. Pavlom Kontrom, Rožňava, Zakarpatská 20, proti žalovanej O. G., G. I. V., D. XX, o 6.177,73 € a prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave, zo dňa 23.11.2011, č.k. 10C/157/2011-27 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia 6.177,73 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22.4.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 3.505,15 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22.4.2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve na zastupovanie žalovanej, ktoré bolo všeobecné bez priameho určenia, čo bude predmetom zastupovania a uvedená plná moc bola založená vo veci 4C/90/2008 o rozvod manželstva a vo veci 6C/16/2009 o určenie výživného pre manželku. V plnej moci je odkaz pri náhrade za právne zastúpenie, že podľa advokátskej tarify patrí odmena za zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času a že žalovaná je povinná ju zaplatiť kedykoľvek jej bude vyúčtovaná. Z uvedeného mal sú za preukázané, že pri uzatváraní plnej moci nebola dohodnutá zmluvná odmena hodinová, paušálna, ani podielová a preto v zmysle ust. § 1 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sa odmena určuje podľa § 9 až §14 tejto vyhlášky ako tarifná odmena.

Súd prvého stupňa obranu žalovanej v tom smere, že žalobca jej mal povedať, že odmena bude 7.000,- Sk za rozvod a 12.000,- Sk za výživné, nepovažoval opodstatnenú, keďže žalobca túto skutočnosť poprel a žalovaná nevedela túto skutočnosť preukázať. Súd vzal za preukázanú túto skutočnosť aj z listu žalovanej, v ktorom neuvádza žiadne námietky k vyúčtovaniu zo dňa 8.4.2010 a len žiada o odklad termínu platenia.

Následne potom súd prvého stupňa preskúmal vyúčtovanie žalobcu a zistil, že žalobca si uplatnil viac ako mu patrí v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. vzhľadom na vykonané úkony právneho zastúpenia. Vzhľadom k tomu potom súd prvého stupňa priznal žalobcovi trovy právneho zastupovania nasledovne.

Vo veci 4C/90/2008 o rozvod manželstva vychádzal súd prvého stupňa z toho, že predmetom konania je rozvod manželstva a preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky a v roku 2009 1/13 predstavovala 53,49 €. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal z toho, že žalobca si účtoval účasť na pojednávaní dňa 23.4.2009 vo výške 1/4, avšak zo spisu vyplýva, že 23.4.2009 nebolo žiadne pojednávanie, preto v tejto časti odmenu vrátane režijného paušálu nepriznal. Ďalej žalobca žiadal odmenu za úkon písomné podanie - návrh zo dňa 12.6.2009. Súd zo spisu zistil, že sa jedná o návrh žalovanej na oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie. Súd uvedený úkon nepovažoval za úkon vo veci samej ako to má na mysli ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky a ani iné odseky takýto úkon nespoplatňujú. Preto v tejto časti odmenu nepriznal.

Vo veci 6C/16/2009, kde sa viedlo konanie o určenie výživného pre manželku, správne určil tarifnú hodnotu podľa § 10 ods. 3 citovanej vyhlášky a správne vypočítal hodnotu jedného úkonu vo výške 353,54 €. Vyúčtoval si však žalobca za účasť na pojednávaní dňa 23.4.2009- plnú náhradu, pričom zo spisu vyplýva, že 23.4.2009 na pojednávaní bola prítomná koncipientka žalobcu Mgr. Kováčová, avšak vec bola bez prejednania odročená na 14.5.2009 a preto za tento úkon mu patrí odmena vo výške 1/4 podľa § 14 ods. 5 písm. b) citovanej vyhlášky. Ďalej si uplatnil odmenu za písomné podanie na súd doručené 26.5.2009, z ktorého vyplýva, že v súvislosti so zmareným pojednávaním zo dňa 23.4.2009 navrhuje, aby mu súd priznal náhradu trov vo výške odmeny právneho zástupcu bez ohľadu na výsledok konania podľa § 147 O.s.p. (separátne trovy) . Súd opäť uvedené podanie nepovažoval za podanie vo veci samej podľa § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky a preto za tento úkon odmenu nepriznal. Žalobca je platiteľom DPH podľa osvedčenia o registrácii a preto priznaná suma žalobcovi pozostáva z nasledovných položiek:

Vec 4C/90/2008:

Za prípravu a prevzatie zastupovania, účasť na pojednávaniach dňa 10.2.2009, 20.3.2009, 21.5.2009 a 3.6.2009, za každý úkon 53,49 €, spolu 267,45 € a režijný paušál za 5 úkonov po 6,95 €, t.j. 34,75 € a 20 % DPH z 302,20 €, spolu 262,64 €.

Vo veci 6C/16/2009:

Za prípravu a prevzatie zastupovania, za návrh na začatie konania, účasť na pojednávaniach dňa 26.3.2009, 14.5.2009, 28.5.2009, 24.6.2009 a 13.8.2009 po 353,54 € a za účasť na pojednávaní dňa 23.4.2009 1/4, t.j. 88,38 €, spolu 2.563,16 €. K tomu patrí režijný paušál za 8 úkonov po 6,95 €, t.j. 55,60 € a s pripočítaním 20 % DPH zo sumy 2.618,76 € patrí odmena 3.142,51 €. Vzhľadom k tomu potom žalobcovi patrí odmena za zastupovanie v obidvoch veciach spolu 3.505,15 €.

O úrokoch z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s § 3 Nariadenia vlády č. 87/2005 Z.z. a preto priznal úrokom z omeškania od 22.4.2010 vo výške 9 %.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže ani jeden z účastníkov nemal v spore plný úspech, pričom úspech obidvoch bol približne rovnaký.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Má za to, že súd pochybil, keď ohľadom rozvodového konania zaujal stanovisko, v zmysle ktorého ide o taký typ konania, ktorého predmet nie je oceniteľný. Má za to, že podľa jeho názoru v rozvodovom konaní v posudzovanej veci sa jednalo aj o iný predmet konania, išlo okrem iného aj o otázku výživného, ktorej predmet je nepochybne a ľahko vypočítateľný

v peniazoch, čo vylučuje určenie hodnotu jednotlivých úkonov právnej služby tak ako to uviedol súd prvého stupňa. Tvrdí, že správne výška týchto úkonov mala byť ustálená tak, ako to ustálil vo svojom vyčíslení, čiže podľa § 10 ods. 3 vyhlášky. Namieta, že súd pochybil, keď nepriznal žiadnu odmenu za úkon vykonaný 12.6.2009 aj keď nepovažoval tento úkon za úkon vo veci samej, mal mu priznať zaň odmenu aplikujúc ust. § 14 ods. 8 vyhlášky, napríklad s poukazom na ods. 3 písm. c) citovanej vyhlášky.

Ohľadom sporu vedeného pod sp.zn. 6C/16/2009 to isté namieta ohľadom úkonu za deň 23.6.2009 s tým, že aj keď súd tento úkon nepovažoval za úkon vo veci samej, mal mu priznať odmenu podľa § 14 ods. 8 citovanej vyhlášky. Vzhľadom na to navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku tak, že žalobe vyhovie a v prevyšujúcej časti v zmysle žalobného petitu prizná aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Proti rozsudku podala odvolanie aj žalovaná. Naďalej zotrvala na tom, že náhrada za právne služby bola dojednaná ústne a to na sumu 19.000,- Sk v sumáre za obidve veci. Má za to, že žalobca zneužil jej nízke právne vedomie a dal jej podpísať plné moci, kde dohodnutá ústna suma nebola spomenutá. Namietala, že žalobca vedel, že ani v jednom z týchto súdnych sporov nemá šancu na úspech, o čom svedčí aj fakt, že splnomocnil svoju advokátsku koncipientku na právne zastupovanie pri ďalších pojednávaniach, keďže si bol vedomý, že je tam zbytočný. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby vec bola vrátená na súd prvého stupňa za účelom doplnenia dokazovania o výpovede svedkov, ktorí vedeli o ústnej dohode ohľadom náhrady za právne zastúpenie.

Žalobca vo svojom vyjadrení má za to, že predmetné odvolanie nie je dôvodné, s odvolacími dôvodmi sa správne vyporiadal súd prvého stupňa a preto navrhol rozhodnúť v zmysle jeho odvolania. Svoje odvolanie, ktoré podal doplnil tak, že si na trovách odvolacieho konania uplatňuje náhradu za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie, ktorý už zaplatil a pokiaľ sa domáha zmeny napadnutého rozsudku v zmysle žalobného petitu žiada aj náhradu trov za zaplatený súdny poplatok z podanej žaloby.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Závery súdu prvého stupňa o tom, že pri výpočte odmeny za jeden úkon právnej pomoci vo veci 4C/90/2008 je potrebné vychádzať z toho, že nie je oceniteľný, keďže ide o vec rozvodového konania, pretože aj napriek tomu, že súčasťou tohto konania bolo aj konanie o výchovu a výživu maloletého dieťaťa a styk s dieťaťom, nemožno vychádzať z výšky výživného dohodnutého medzi účastníkmi konania, keďže žalovaná počas celého konania žiadala návrh na rozvod zamietnuť a to aj v odvolacom konaní, preto predmetom zastupovania nebolo aj konanie spojené s rozvodom, pričom ohľadom výživy a styku na poslednom pojednávaní uzavreli dohodu.

Ostatné odvolacie námietky žalobcu ako aj odvolanie žalovanej nie sú dôvodné. S týmito odvolacími námietkami žalobcu ako aj s odvolaním žalovanej sa v dôvodoch napadnutého rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal súd prvého stupňa, preto odvolací súd k týmto záverom súdu prvého stupňa nemá čo dodať.

K odvolaciemu návrhu žalovanej, že navrhuje doplniť dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí mali mať vedomosti o jej dohode, odvolací súd poukazuje na to, že takéto návrhy na dokazovanie bolo možné predniesť účastníkmi len do momentu, kedy súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Stalo sa tak na pojednávaní dňa 10.11.2011. Pred vyhlásením dokazovania za skončené súd položil otázku zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej, aby navrhli doplnenie dokazovania, ak to považujú za potrebné. Ani jeden z prítomných nemal ďalšie návrhy na dokazovanie. Za tejto situácie už v odvolacom konaní nie je možné dokazovanie doplňovať. Pokiaľ ide o záver súdu prvého stupňa, ktorým hodnotil dokazovanie za vykonané v priebehu prvostupňového konanie, toto súd prvého stupňa vyhodnotil správne a na základe neho vo veci aj správne rozhodol. Z toho dôvodu je potom celé odvolanie žalovanej nedôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže ani jeden z účastníkov nemal úspech, a to za použitia ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a § 224 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.