KSKE 2 Co 358/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 358/2011

KS v Košiciach, dátum 30.05.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 358/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/358/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610204990 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610204990.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu vo veci navrhovateľa E. L., F.. X.X.XXXX, bytom J. F. R., V. XX, proti odporkyni C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom J. F. R., V. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 9C/61/2010-133 z 27.10.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.538,15 € v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov sumu 1.538,15 € v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a zaviazal navrhovateľa odporkyňu zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu každého vo výške 12 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a uložil im povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok každého vo výške po 48 €, takisto do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

O vyporiadaní BSM účastníkov rozhodol s poukazom na ust. § 148 ods. 1 OZ za použitia § 149 ods. 1,3 OZ a § 150 OZ, pri zohľadnení hodnoty veci patriacich do BSM, toho čo zo spoločných prostriedkov bolo vynaložené na výlučné vlastníctvo jedného z účastníkov, vrátane dlhov, ako aj osobných záväzkov jedného z účastníkov. Dospel k záveru, že odporkyňa má povinnosť na vyrovnanie podielov zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.538,15 €.

Vychádzajúc z § 160 ods. 1 O.s.p., uložil odporkyni povinnosť zaplatiť túto čiastku v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti, rozsudku prihliadajúc na pomery navrhovateľky (má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom a má zdravotné problémy) a výšku uvedenej sumy. Bol toho názoru, že ide o dobu primeranú na zadováženie si finančných prostriedkov. O trovách konania nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že účastníci konania si ich náhradu neuplatnili.

O trovách štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p. a keďže ani u jedného z účastníkov nie sú splnené predpoklady pre priznanie oslobodenie od súdnych poplatkov zaviazal ich na úhradu trov štátu každého v rozsahu 1/2-ice, t.j. po 12 €.

O povinnosti účastníkom zaplatiť súdny poplatok rozhodol s poukazom na položku 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, a to každého vo výške 48 €, t.j. polovicu z 3 % z predmetu konania.

Rozsudok vo výroku ktorým odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť na vyrovnanie podielov čiastku 1.538, 15 € v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, napadla včas podaným odvolaním odporkyňa. Žiadala zmeniť rozsudok v napadnutej časti tak, aby jej bolo umožnené toto peňažné plnenie splácať v mesačných splátkach na dlhšiu dobu, výšku ktorých určí súd so zreteľom na ňou uvedené skutočnosti. Poukazovala na to, že už na záverečnom pojednávaní uvádzala, že jej finančná situácia je veľmi nepriaznivá, počas obdobia 2 rokov bola práceneschopná 7 mesiacov, naposledy od 16.1.2011 do 8.5.2011, počas ktorého obdobia poberala iba nemocenské dávky a prídavky na jedno dieťa. Výživné na mal. Tomáša nedostávala pravidelne. Po poslednej práceneschopnosti jej bola v bývalom zamestnaní znížená mzda o 170 € mesačne, v dôsledku čoho bola ešte v horšej finančnej situácii. I keď jej zdravotný stav nie je vyhovujúci, bola nútená ukončiť trvalý pracovný pomer, pretože po znížení mzdy nemohla zabezpečiť výživu a výchovu svojho syna a chod domácnosti. Od 1.8.2011 sa zamestnala a jej mesačný čistý príjem je 498 €. Vyčíslila výšku výdavkov, ktoré má v súvislosti s bývaním a výživou maloletého Q.I. L. a to v celkovej výške 422,96 € mesačne, k tomu podľa jej vyčíslenia uvádza 1 x ročne poplatok v skautskom klube pre maloletého Tomáša vo výške 8 €, 1 x ročne poplatok za komunálny odpad za byt vo výške 46,53 € a 1 x ročne povinné poistenie domácnosti vo výške 65,15 €, pričom do týchto výdavkov nezahrnula stravu, ošatenie a prípadné výdavky na lieky pre maloletého Tomáša. Zdôrazňovala, že musí synovi Tomášovi kupovať vitamíny na povzbudenie imunity, pretože je hlavne v zimných a jesenných mesiacoch chorľavý, že v súvislosti s jej zdravotným stavom má aj ona pravidelne mesačné výdavky na lieky. Takisto poukázala na príčinu rozpadu manželstva, ktorá podľa nej v nemalej miere spočívala aj v tom, že počas manželstva stále chýbali finančné prostriedky. Napokon uviedla, že vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu, ani jedna zo žiadnych bankových subjektov jej neposkytne pôžičku, aby mohla splniť finančný záväzok voči navrhovateľovi, pretože pri jej príjme a výdavkoch to nie je možné.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Z uvedeného vyplýva, že súd môže určiť lehotu dlhšiu na splnenie povinnosti, resp. môže rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, musí však vždy určiť presne ich výšku a podmienky. Pri rozhodovaní o tom, či budú povolené splátky, je potrebné prihliadať na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku, ako aj ďalšie okolnosti prípadu.

Zo spisu vyplýva, že navrhovateľka má zdravotné problémy v dôsledku ktorých bola počas obdobia dvoch rokov práceneschopná 7 mesiacov, jej čistý mesačný príjem od 1.8.2011 je 498 €, má vyživovaciu povinnosť k maloletému Tomášovi a podľa vyčíslenia odporkyne jej mesačné výdavky v súvislosti s bývaním a výživou maloletého syna Tomáša predstavujú čiastku 422,96 €.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd má za to, že v danom prípade u odporkyni nie sú splnené podmienky na to, aby jej bolo umožnené istinu splácať v mesačných splátkach, vzhľadom na to, že pri povolení výhody splátok musí súd prihliadať na to, či je vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá , na výšku prisúdenej sumy, aj iné okolnosti prípadu, pričom plnením v splátkach nesmie byť neprimerane ohrozené ekonomické postavenie veriteľa.

V danom prípade prihliadajúc na odporkyňou uvedenú výšku mesačných výdavkov je zrejmé, že z príjmu, ktorý má odporkyňa, nie je schopná splácať dlh voči navrhovateľovi v splátkach, pretože zo zostávajúcej čiastky cca 75 € mesačne pri zohľadnení, že z tejto čiastky je potrebné ešte uhrádzať výdavky súvisiace so zdravotným stavom odporkyne, stravu a ošatenie, je zrejmé, že na zaplatenie dlhu v splátkach odporkyni nezostáva žiadna finančná čiastka, príp. iba minimálna, takže dĺžka splácania istiny by bola neprimerane dlhá.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd má za to, že súdom určená dlhšia lehota na zaplatenie istiny navrhovateľovi, a to cca doba 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia je primeraná na to, aby odporkyňa si zadovážila finančné prostriedky na jej vyplatenie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola určená povinnosť odporkyni zaplatiť na vyrovnanie podielov istinu 1.538,15 € v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, tento si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu nemohla byť priznaná a odporkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná, preto nemá právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.