KSKE 2 Co 376/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 376/2011

KS v Košiciach, dátum 16.04.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 376/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/376/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211203813 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211203813.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: O. T., I..W..V.., J., Č. XX, X.: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou S.. N. J., I..W..V.., J., W. X, X.: XX XXX XXX, proti žalovanej: O. A., R.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Košice, S. XXXX/X, zast. opatrovníčkou C. H., pracovníčkou Okresného súdu Košice II., o zaplatenie 53,76 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II. č.k. 16C/185/2011-44 z 25.10.2011 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 53,76 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 17,92 € od 21.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 17,92 € od 20.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 17,92 € od 24.1.2010 do zaplatenia a zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 74,12 € na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie dlžných platieb za služby poskytnuté žalovanej žalobcom na základe zmluvy o zriadení a poskytovaní pripojenia k sieti internet, zriadenia a poskytovanie verejnej telefónnej služby a zriadenie služby televízie cez internet uzavretej 5.6.2009. Pohľadávka pozostáva z dlžných platieb žalovanej za obdobie od novembra 2009 do januára 2010, spolu v celkovej sume 53,76 €, ktorú žalovaná neuhradila napriek písomnej výzve zo 16.3.2010.

Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 43 ods.1,2 zákona o elektronických komunikáciách, § 42 ods.1 písm.a/, ods.4 písm.a/, b/ zák. o elektronických komunikáciách, § 262 ods.1,2 Obchodného zákonníka, § 365 OZ, § 369 ods.1 OZ, s prihliadnutím na ust. § 52 ods.1,2,3,4 OZ a § 53 ods.1 OZ žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., v spojení s § 150 ods.2 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 74,12 €. Trovy konania úspešného žalobcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku, návrh na začatie konania vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia v sume 86,43 €, za tri úkony právnej služby po 16,60 €, paušálna náhrada hotových výdavkov 3 x 7,41 € a náhrada DPH vo výške 20% trov právneho zastúpenia v sume 14,40 €. Vzhľadom na to, že predmet konania neprevyšoval sumu 500 €, išlo v danom prípade o drobný spor (§ 200ea O.s.p.) , súd prvého stupňa trovy konania žalobcu ako neprimerané znížil a priznal ich náhradu iba vo výške 74,12 €, ktorú považoval za zodpovedajúcu uplatnenému nároku. Pri stanovení výšky trov konania súd prvého stupňa

vychádzal z charakteru sporu, v ktorom žalobca svoj nárok uplatňoval na základe spotrebiteľskej zmluvy ako aj zo skutočnosti známej súdu z jeho činnosti, že žalobca vedie väčší počet obdobných súdnych sporov, v ktorých je zastúpený tým istým právnym zástupcom, v dôsledku čoho nie je v týchto sporoch potrebná rozsiahlejšia príprava zastúpenia, keďže práva a povinnosti účastníkov konania sú upravované typizovanými zmluvami s rovnakými zmluvnými podmienkami.

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, aby mu bola priznaná plná náhrada trov konania. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje odvolanie odôvodňoval s poukazom na ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. majúc za to, že skutočnosti, z ktorých súd prvého stupňa vychádzal pri určovaní výšky trov konania nie sú dostatočnými dôvodmi pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 ods.2 O.s.p.

Podstatným z hľadiska aplikácie tohto zákonného ustanovenia je skúmanie primeranosti, resp. neprimeranosti výšky uplatnených trov konania vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky. Skutočnosť, že sa jedná o spor o nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, nemá pre posúdenie primeranosti trov konania a žalovanej pohľadávky žiaden význam, nakoľko zákon nespája moderačné právo súdu s problematikou spotrebiteľských zmlúv. V danom prípade nebola výška uplatnených a účelne vynaložených trov konania neprimeraná vo vzťahu k pohľadávke, pretože trovy neboli niekoľkonásobne vyššie ako výška súdom priznanej pohľadávky. Súd prvého stupňa pri skúmaní primeranosti trov mal skúmať ich účelnosť, a preto pri rozhodovaní o trovách konania sa mal vysporiadať s otázkou, či znížením trov konania nedochádza v dôsledku krátenia účelne vynaložených trov na bránenie práva aj k zníženiu efektívnosti súdnej ochrany nad prípustnú mieru. Uviedol, že si uplatnil náhradu trov konania v minimálnej výške, ktorá bola nevyhnutná k bráneniu práva. Poukázal na iné rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktoré pristúpili k zníženiu trov konania, ale kde trovy predstavovali niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Záver súdu prvého stupňa, že v týchto sporoch nie je potrebná rozsiahlejšia príprava zastúpenia, nie je správny, nakoľko príprava zastúpenia v tejto veci z hľadiska časovej a odbornej náročnosti vyžadovala dostatočný priestor a jej náročnosť je porovnateľná s náročnosťou prípravy zastúpenia v iných štandardných sporoch založených na žalobe o plnenie. Nič na tom nemení tá skutočnosť, že právny vzťah bol založený typizovanou zmluvou, nakoľko ide o viaceré typy zmlúv, v ktorých sú práva a povinnosti zmluvných strán upravené odlišným spôsobom a rovnako taktiež rozdielne všeobecné zmluvné podmienky a tarify k jednotlivým službám, ktoré sa v priebehu trvania zmluvného vzťahu viackrát menili. Pred podaním žaloby bolo nevyhnutné sa tiež zaoberať procesnými otázkami žaloby - určenie vecnej a miestnej príslušnosti súdu a za týmto účelom preverenie aktuálneho pobytu žalovanej, vypočítanie výšky súdneho poplatku za návrh na začatie konania, ako aj trov právneho zastúpenia a podobne. Prevzatie zastúpenia, ako aj podanie žaloby si vyžadovali dôslednú prípravu, časový priestor, ako aj odborné znalosti, ktoré zodpovedajú výške uplatnených trov právneho zastúpenia.

Opatrovníčka žalovanej sa k odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení novely zák. č. 384/2008 Z.z., účinnej od 15.10.2008, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Vyššie cit. ust. § 150 ods.2 O.s.p. zaviedlo do nášho právneho poriadku podobne ako Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, možnosť nepriznania alebo zníženia trov súdom, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané.

Podľa bodu 29 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom, vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd, alebo tribunál nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napr. aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky, alebo ktoré sú nevyhnutné.

V dôvodovej správe k novele O.s.p. uskutočnenej zák.č. 385/2008 Z.z. zákonodarca udáva, že v týchto konaniach (drobné spory) trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta spoločností, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú. Majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. Pre porovnanie nariadenie o tzv. drobných veciach uvažuje s nepriznaním trov konania, pokiaľ sú neprimerané voči pohľadávke (resp. neúmerné hodnote pohľadávky) vo veciach do 2000 €. Navrhovaným ustanovením sa navrhuje nepriznanie neprimeraných trov voči pohľadávke len v sporoch o tie najnižšie sumy.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 €, od toho okamihu ide o drobný spor. Zároveň v ods. 2 tohto ust. je vymenované, čo sa nepovažuje za drobné spory.

Aplikácia moderačného práva súdu ustanovená v § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy tak proti žalobcovi, ako aj proti žalovanému podľa toho, ktorý z nich by mal nárok na náhradu trov konania. Musí však byť splnená podmienka, že sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke. Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, zákon neustanovuje. Záver, že ide o neprimeranosť trov konania voči pohľadávke, je výsledkom voľnej úvahy súdu v prejednávanom prípade. Takisto je ponechané na voľnú úvahu súdu, či trovy zníži, alebo ich vôbec neprizná. Ako prvé a rozhodujúce kritérium pre rozhodnutie o náhrade trov konania by mala byť účelnosť vynaložených trov konania, až potom možno uvažovať o zohľadnení primeranosti trov.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že určenie rozsahu trov, ktoré sú primerané voči pohľadávke, je výsledkom úvahy súdu, pričom neprimeranosť trov v podstate znamená, že ich výška prekračuje hodnotu pohľadávky (viď rozhodnutie Ústavného súdu III. ÚS 125/2010) .

Keďže v danom prípade ide o drobný spor v zmysle cit. ust. § 200ea O.s.p. žalobcom požadované trovy konania vo výške 102,93 € sú neprimerané voči pohľadávke o zaplatenie 53,76 € s prísl., pretože prevyšujú jej výšku, odvolací súd má za to, že boli splnené zákonné podmienky pre použitie ust. § 150 ods.2 O.s.p.

Neprimeranosť trov konania v podstate znamená, že ich výška prekračuje hodnotu pohľadávky, nie je preto nevyhnutné, aby trovy konania niekoľkonásobne prekračovali hodnotu priznanej pohľadávky. Touto zásadou sa riadil aj súd prvého stupňa a v tomto smere sú preto odvolacie námietky nedôvodné.

Pokiaľ súd prvého stupňa pri stanovení výšky trov konania vychádzal z charakteru sporu, že ide o spor typovo sa opakujúci u právneho zástupcu žalobcu a že ide o typizovanú zmluvu, aj podľa názoru odvolacieho súdu možno prihliadnuť na tieto skutočnosti pri aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a aj z týchto dôvodov pristúpiť k zníženiu náhrady trov konania. Tá skutočnosť, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, nebola podstatnou pri znížení trov konania. Vzhľadom na totožný právny problém je aj podľa názoru odvolacieho súdu pracnosť jednotlivých administratívnych prác, ale aj právna náročnosť jednotlivých

úkonov právnej pomoci v jednotlivých veciach značne znížená. Vzhľadom na hromadné vybavovanie veci sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky.

Trovy súvisiace so zaplatením súdneho poplatku skutočne treba považovať za účelne vynaložené, ktorých zníženie neprichádza do úvahy ani s odvolaním sa na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., pretože bez zaplatenia súdneho poplatku by súdne konanie nemohlo prebehnúť, avšak ohľadne ostatných trov vzniklých v tomto konaní je dôvodné ich nepriznanie tak, ako o tom rozhodol súd prvého stupňa.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne využil svoje moderačné právo, keď znížil trovy konania na sumu 74,12 €, pretože priznaním ďalších trov by ich výška nespĺňala požiadavku primeranosti voči pohľadávke a požiadavku účelnosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd ako už bolo vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. Účastníkom náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešnej žalovanej žiadne preukázateľné trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.