KSKE 2 Co 50/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 50/2012

KS v Košiciach, dátum 19.09.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 50/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710200006 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7710200006.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov Mgr. Dany Ferkovej a JUDr. Ota Jurča, v právnej veci žalobcu A. D., I. K. A., S. T. XX, zastúpeného advokátom O.. O. D., Advokátska kancelária A., S. T. XX, proti žalovanému A. K., I.T. K. G. XXX, zastúpeného advokátom O.. X. S., Advokátska kancelária A., E.. S. X, o vypratanie a vydanie pivnice, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 6.9.2011, č.k. 11C/1/2010-164 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému vypratať a vydať žalobcovi pivnicu č. 2a nachádzajúcu sa na prízemí bytového domu súp. č. 1234 v A. E. Q. S. T., ktorá je príslušenstvom bytu č. 2, vo vchode č. XX na 2. poschodí označeného bytového domu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy konania 727,68 € na účet zástupcu žalobcu advokáta JUDr. Jána Kožuška, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný nadobudol vyššie označený byt na základe zmluvy č. 1861 o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi predávajúcim Mestom Michalovce a kupujúcimi, a to žalovaným a jeho manželkou K. K.F., dňa 16.11.1999. Podľa článku III. bod 2 zmluvy je uvedené, že príslušenstvo bytu je kuchyňa, chodba, kúpeľňa, WC a pivnice č. 2, 2a nachádzajúce sa na prízemí obytného domu. Z bodu 3 vyplýva, že celková výmera podlahovej plochy bytu s príslušenstvom je 87,58 m2, z toho bytu 60,68 m2 a pivnice 26,90 m2. V článku IV. bod 4 zmluvy je uvedené, že bližšie určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva vyplýva z technicko- ekonomického hodnotenia domu, ktorého súčasťou je aj celková dispozícia. Z označeného technicko- ekonomického hodnotenia vyššie označeného bytového domu č. 39/1999, konkrétne z bodu 2.1.4. - výkazu plôch zistil, že k bytu č. 2 prináležia pivnice 2, a to s výmerou 2,85 m2 a 2a s výmerou 24,05 m2, spolu s výmerou 26,90 m2 a rozloha bytu je 60,68 m2, spolu je rozloha bytu č. 2 s príslušenstvom 87,58 m2.

Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z ust. § 19 ods. 1, 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom tento zákon je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Súd prvého stupňa má za to, že v tomto zákone je vymedzené, čo patrí k bytu a čo prechádza pri prevode vlastníctva bytu na nového vlastníka. Z uvedeného je teda zrejmé, že od vlastníctva bytu nemožno oddeľovať okrem iného aj príslušenstvo, ktoré je dané samotným charakterom užívania, ako

aj tým, že užívanie toho čo patrí k vlastníctvu bytu prináleží len vlastníkovi bytu. Vzhľadom k tomu, s poukazom na zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi mestom a žalovaným, ktorého súčasťou je technický popis bytového domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt je vymedzené, že k bytu patria aj pivnice 2 a 2a, nachádzajúce sa na prízemí predmetného bytového domu, Z uvedeného je potom nepochybné, že aj sporná pivnica 2a tvorí príslušenstvo predmetného bytu, ktoré nie je možné užívať oddelene od tohto bytu a nie je možné, aby bola predmetom samostatného prevodu, keďže tvorí súčasť bytu, ktorého vlastníkom je v súčasnosti žalobca. Súd prvého stupňa teda nepovažoval za potrebné sa zaoberať, ako predbežnou otázkou platnosťou kúpnej zmluvy, keď žalovaný tvrdil, že manželia P.Á. previedli na žalovaného aj spornú pivnicu, ktorej neboli vlastníkmi, pretože aj keď je pravdou, že v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a manželmi P. bola uvedená ako predmet prevodu len pivnica č. 2 tak súd prvého stupňa dospel k záveru, že ako vymedzenie predmetu predaja postačuje označenie predmetného bytu a príslušenstva, ktorým sú aj obe pivnice. Skutočnosť, že v zmluve bola uvedená len jedna pivnica pod č. 2, nemá za následok absolútnu neplatnosť označenej kúpnej zmluvy, keďže jednoznačne z technického popisu bytového domu vyplýva, že k predmetnému bytu patria dve pivnice, čiže aj sporná pivnica. Táto pivnica nemôže byť samostatným predmetom právnych vzťahov, ale riadi sa režimom právneho vzťahu k bytu, teda zdieľa právny režim bytu, ku ktorému patrí.

Keďže žalovaný ani v priebehu konania nepopieral, že od spornej pivnice má kľúče a v nej má uložené svoje veci, takže súd prvého stupňa mal za preukázané, že túto pivnicu užíva bez právneho dôvodu a takým spôsobom neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu ako vlastníka spornej pivnice, preto žalobe o vydanie tejto pivnice vyhovel. Považoval za právne irelevantnú aj skutočnosť, že žalovaný uhrádzal za spornú pivnicu aj daň z nehnuteľnosti Mestu Michalovce. Táto skutočnosť ešte nezakladá jeho vlastnícke právo k predmetnej pivnici.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) , d) a f) O.s.p. z dôvodov, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, čo zakladá záver súdu o odňatí možnosti konať pred súdom pre nedostatok možností realizovať svoje procesné práva zo strany žalovaného. Namietal, že súd prvého stupňa nerešpektoval ust. § 157 ods. 2 O.s.p. o náležitom zdôvodnení rozsudku. Tvrdil, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako dôkazy hodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, akou úvahou dospel ku skutkovému a právnemu záveru o neopodstatnenosti obrany žalovaného. Má za to, že rozhodnutie neobsahuje žiadne alebo nezrozumiteľné dôvody a preto nie je možné posúdiť správnosť rozhodnutia, prípadne postup súdu prvého stupňa.

Ďalej namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa je nejasný v tom, že z akého dôvodu súd neprihliadol na tak významnú skutočnosť, a to dohodu medzi žalovaným a manželmi P. o prevode len jednej pivnice. Zastával názor, že ak príslušenstvo bytu zdieľa osud hlavnej veci, tak potom dohoda účastníkov ohľadom kúpnej kúpnej zmluvy o prevode iba jednej pivnice bola uzavretá v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvné strany si nemohli dohodnúť zmluvné podmienky v rozpore so zákonnou úpravou, to znamená že zmluvné strany si mohli dohodnúť s poukazom na zákonnú úpravu o zdieľaní osudu príslušenstva iba prevod bytu len s dvomi pivnicami. Okrem toho namietal aj priznanie náhrady trov právnej služby za úkon právneho zástupcu žalobcu, a to písomné vyjadrenie z 18.11.2010 a zo 6.12.2010, keďže tieto úkony boli neúčelné a práve hľadisko účelnosti je nevyhnutné pre priznanie náhrady trov konania. Právnemu zástupcovi nič nebránilo, aby tieto vyjadrenia prezentoval priamo na pojednávaní, keďže tieto úkony boli vykonané stále deň pred pojednávaním, keďže pojednávanie bolo 19.11.2010 a 7.12.2010. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie, alternatívne zmenil a žalobu zamietol a priznal žalovanému trovy konania vo výške 517,78 € a trov odvolacieho konania vo výške 51,45 € + 20 % DPH a 7,41 € režijný paušál ako aj súdny poplatok vo výške 42 €.

Žalobca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Poukázal na správne, výstižné a presvedčivé dôvody tohto rozsudku.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , rozsudok verejne vyhlásil s poukazom na ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom toto verejné vyhlásenie oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo s poukazom na ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne o veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Odvolacie námietky žalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodné. S týmito odvolacími námietkami sa v dôvodoch napadnutého rozsudku v celom rozsahu vyporiadal súd prvého stupňa, keď správne konštatuje, že v danom prípade nie je potrebné sa zaoberať predbežnou otázku ohľadom platnosti kúpnej zmluvy, keďže prevod pivnice na žalovaného je obsahom kúpno-predajnej zmluvy. Samotnú skutočnosť čo tvorí pivnicu, označenú v kúpnej zmluve náležitým spôsobom súd prvého stupňa vyložil, keď mal za to, že pivnica ako súčasť bytu je jednoznačne opísaná v technickom popise bytového domu a ako taká nemôže byť ani predmetom samostatných právnych úkonov, ale riadi sa režimom bytu a zdieľa jeho osud.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o námietku ohľadom nesprávnosti výpočtu trov konania zo strany súdu prvého stupňa, odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne vypočítal náhradu trov konania, ktorú priznal úspešnému žalobcovi, keďže tieto úkony boli zástupcom žalobcu vykonané a boli súčasťou jeho vyúčtovania a uplatnenia na súde prvého stupňa. Nie je pritom podstatné, či tieto úkony boli vykonané pred nariadeným pojednávaním, pretože išlo o vyjadrenie sa k meritu veci.

Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže žalobca ako úspešný aj napriek tomu, že mal právo na náhradu trov odvolacieho konania, si prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote trovy neuplatnil, preto s poukazom na ust. § 151 ods. 2 písm. b) O.s.p. mu nie je možné tieto trovy priznať a žalovaný ako neúspešný nemá právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.