KSKE 2 Co 55/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 55/2012

KS v Košiciach, dátum 19.09.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 55/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/55/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7599899951 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7599899951.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Ota Jurča a Mgr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobcov : 1. H. X., bývajúceho v X., X. X, zast. advokátom H.. G. A., Advokátska kancelária X., Š. XX, 2. H. U.Á., bývajúcej v X., R. F. X, zast. žalobcom v 1. rade proti žalovanému : R. D. so sídlom v R., zast. advokátkou H.. D. J., Advokátska kancelária X., X. XX, o náhradu za živý a mŕtvy inventár, o odvolaní žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 16.11.2011 č.k. 17C/72/1999-204 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa domáhali náhrady za odňatý živý a mŕtvy inventár vo výške 101.797,00 Sk s odôvodnením, že je sú oprávnenými osobami a uplatnená suma pozostáva zo živého inventáru, t.j. 2 ks plemenných koní vo výške 65. 000,- Sk a za poškodenie nehnuteľnosti 24.297,- Sk a náhrady za zásoby vo výške 12.500,- Sk. Keďže pôvodný žalobca zomrel dňa XX.X.XXXX, súd v konaní pokračoval s dedičmi, a to navrhovateľmi v 1. a 2. rade, ktorí vstúpili do konania namiesto pôvodného žalobcu.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom konanie o návrhu žalobkyne v 2. rade zastavil. Návrh žalobcu v 1. rade zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne v 2. rade, vzhľadom k tomu, že táto oznámila súdu, že na svojom návrhu netrvá a tento berie v celom rozsahu späť a žiada konanie o jej návrhu zastaviť, z toho dôvodu súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p. konanie o návrhu žalobkyne v 2. rade zastavil. Pokiaľ ide o návrh žalobcu v 1. rade, tento na podanom návrhu zotrval a žiadal, aby žalovaný mu uhradil celú požadovanú sumu z titulu náhrady za živý a mŕtvy inventár.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní bolo náležitým spôsobom preukázané a medzi účastníkmi ani nesporné, že žalobca, resp. jeho právny predchodca, bol osobou oprávnenou podľa § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. a že podal žiadosť o vydanie nehnuteľnosti. Právny predchodca žalobcu požiadal žalovaného ako povinnú osobu o vyporiadanie z titulu náhrady živého a mŕtveho inventáru, k čomu aj na základe dohody uzavretej dňa 16.3.1994 medzi PD, so sídlom v R.e a H. X., Q.. XX.X.XXXX došlo, vzhľadom k tomu, že Poľnohospodárske družstvo, so sídlom v R. ako povinná osoba sa zaviazala oprávnenej osobe zaplatiť sumu 580.692,- Sk. Vzhľadom k tomu však súd prvého stupňa skonštatoval, že povinnosťou oprávnenej osoby, v danom prípade H. X. staršieho bolo,

aby si svoj nárok uplatnil aj na pozemkovom úrade a súčasne vyzval povinnú osobu na plnenie. Následné uzavretie dohody oprávneného a povinného, ktorá mala byť uzavretá do 60 dní od podania výzvy, podliehala schváleniu pozemkového úradu formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Táto zákonná podmienka nebola splnená, pričom však žalovaný z uzavretej dohody už v roku 1994, čiastočne plnil svoju povinnosť. Aj napriek tomu súd prvého stupňa mal za to, že samotná skutočnosť čiastočného plnenia nezakladá také uznanie dlhu, ktoré by odôvodňovalo, aby súd prvého stupňa napriek nesplneniu podmienky stanovenej zákonom uložil žalovanému povinnosť splniť zvyšok dlhu. Keďže táto lehota má hmotnoprávny charakter, pričom ide o lehotu prekluzívnu na jej začiatok a koniec plynutia, na ktoré musí súd prihliadať z úradnej povinnosť, pričom lehota uplynula dňa 31.12.1992 bez toho, aby si oprávnený svoje právo uplatnil spôsobom určeným zákonom, preto došlo k zániku jeho práva. Žalobca podal na súde návrhu po uplynutí prekluzívnej lehoty, súd preto v dôsledku preklúzie nároku žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keďže mal za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vzhľadom k tomu, že úspešnému uplatneniu reštitučného nároku bráni iba preklúzia.

Proti tomuto rozsudku, a to iba proti výroku, ktorým mu bola žaloba žalobcu v 1. rade zamietnutá, ako aj proti výroku o trovách konania sa včas odvolal žalobca v 1. rade. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Postup súdu prvého stupňa považoval za príliš formalistický vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o plnení, pričom žalovaný čiastočne reštitučné nároky žalobcovi aj plnil.

Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Poukázal aj na správne dôvody rozsudku súdu prvého stupňa.

Ohľadom výroku o zastavení konania o návrhu žalobkyne v 2. rade odvolanie podané nebolo zo strany účastníkov.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p..

Krajský súd v Košiciach preskúmal rozsudok v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.

Správne sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že v dôsledku neplnenia si povinnosti zo strany oprávnenej osoby došlo k preklúzii nároku, keďže dohodu uzavretú medzi oprávneným a povinným mal oprávnený predložiť na schválenie pozemkovému úradu, príslušnému podľa miesta bydliska a len po schválení tejto dohody by bolo možné považovať, že nárok zo strany oprávnenej osoby bol uplatnený v súlade so zákonom riadne a včas. Neschválenie takejto dohody pozemkovým úradom dávalo možnosť oprávnenej osobe obrátiť sa so žalobou na súd. Z obsahu dohody uzavretej dňa 16.3.1994 v konečnom dôsledku vyplýva, že ani táto dohoda nebola úplná, keďže

otázku náhrady za dva kone mali účastníci dohody prejednať na najbližšej zmierovacej komisii. Teda ohľadom tohto živého inventáru neexistovala ani dohoda.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, a preto ho podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže neúspešný žalobca nemá právo na náhradu a žalovaný ako úspešný si žiadne trovy v súlade s ust. § 151 ods. 2 O.s.p. neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie-